Fantasy svet Vladimíra Šlechtu nám nie je neznámy, predstavil sa nám v kope poviedok a v románoch Krvavé pohraničí a Šílený les. Je to prostredie klasickej high-fantasy, osídlené ľuďmi, elfmi, goblinmi či zweregmi (aka trpaslíci), svet, kde sa stretávajú rasy v nekonečných súbojoch o to, kto ošuk… ehm, bude vládnuť svetu. V podstate je to klišé najklasickejšie, texty Vladimíra Šlechtu majú oproti iným ságam akurát tú výhodu, že sú útlejšie, nemajú toľko vaty a hrdinom sa skutočne dobre držia palce. Keď sa k tomu v minulosti pridala štipka originality, kanditát na fantasy kráľa Boioheimu bol jasný. Až na to, že v prípade Orcigardu tieto kvality neplatia – tu ostalo iba to klišé…
Dej tohto románu je umiestnený pred udalosti popísané v Krvavém pohraničí a Šíleném lese. Temný mág Alarich Touraine stále vládne močaristej zemi orkov a Arkastia s vojvodstvom Barro po sebe pokukujú cez priezory prilieb. V centre pozornosti je najmladšia dcéra vojvodu z Barro, Sylva – a popri nej aj bizarné figúrky orkov, goblinov či elfských miešancov. Dej sa posúva po hranici medzi Barro a Orcigardom, sčasti v podzemných chodbách pod \„tvrzí s věžovým mostem\“ a sčasti v močariskách na východ od nej. Čvachty, čvach, obludy sa blížia a čitateľovi by mali začať cvakať zuby…
Ale nebudú. Orcigard mi pripadal ako veľmi silne riedená kaša – z hutnosti Krvavého pohaničí a Šíleného lesa nezostalo nič. Sylva je unesená, aby sa potom – v súlade s fantasy klišé – vracala strastiplnou cestou späť a nie je natoľko zaujímavou postavou, aby stálo za to držať jej palce. Tajomstvá Orcigardu boli poodhalené v minulých knihách a tak súčasné prekrúcanie faktov a podávanie nových vysvetlení nevyzerá vieryhodne. Najmä keď autor zo záhadných (a tým pádom príťažlivých) Pterrov spravil… ak chcete, prečítajte si to sami. Mne to pripadalo trápne – miešať science fiction s fantasy je vždy ošemetné a čo zvládol George Lucas v Hviezdnych vojnách (ako tak), nemusí zvládnuť každý.
Nečíta sa to zle, Šlechta je profesionál, ale okrem figúrky Pekelného koně (obludy stvorenej Temným mágom) mi nikto nepripadal dosť zaujímavý – v kontexte predchádzajúcich diel. A keď to navyše skončilo-neskončilo (nasleduje pokračovanie Zahrada sirén), nemohol som dať knihe viac ako – síce poctivých – ale len 6/10.
Orcigard, Šlechta Vladimír, high fantasy (Straky na vrbě, obálka Milan Fibiger, brož., 331 strán, 165 Kč, ISBN 80–86428–23–0)