 |
Stvoriť kvalitného hrdinu nie je ľahké a v oblasti fantasy má len máloktorý spisovateľ to šťastie, že si jeho dieťa ľudia pamätajú aj po nejakom tom čase. Resp., že sa čitatelia dožadujú nových príbehov s týmto hrdinom. Ak si dobre spomínam, v českej fantastike sa čosi takéto prihodilo snáď len Jiřímu Kulhánkovi – ktorého Patejl sa stal takouto dožadovanou figúrkou. Momentálne je však brokovnicový hrdina Jiřího K. z kola von, Koniáš Miroslava Žambocha je totiž z rovnakej razby a je – podľa mňa – ešte o triedu vyššie. A je znova späť – po mihnutí v zbierke Poslední bere vše a po románe Na ostřích čepelí dostáva slovo v Ostří oceli. Je tu osem dlhých poviedok s tým najlepším, s čím sa v oblasti drsnej fantasy v ich forme môžeme stretnúť…
Zbierka poviedok sa spravidla hodnotí dosť obtiažne. Nedá sa oceniť známkou ako celok a na cestu po poviedkach nie je priestor. Našťastie má ale Miroslav Žamboch vzácnu vlastnosť – drží sa úrovne kvality ako kliešť a nepodlieza ju za žiadnu cenu. Koniášovské texty sú kvalitou vzácne vyrovnané a jediné výkyvy sa konajú smerom nahor – v niektorých scénach či častiach poviedok. Pravda, istou protiváhou rovnakej kvality je aj uniformnosť príbehov – ale na tom až tak nezáleží. Je v podstate jedno, čím sa poviedka zaoberá, pretože dôležité v textoch Miroslava Žambocha nie je to, o čom poviedka je, ale ako je napísaná. Ak má text kvalitného hrdinu a jeho život ma zaujíma, je mi jedno, či sa momentálne ocitol v scéne z westernu z päťdesiatych rokov (poviedka Drsná hra), v qatermainovskej džungli (Cherchez la femme) alebo na lodi Čierneho korzára (Vysoký příliv).
Zjazvený a vycivený Koniáš je jednoducho typ hrdinu, do ktorého sa musíte zamilovať. Je síce škaredý (podľa všeobecných pravidiel), ale duchaplný a na prekliaty ostrov sa vyberie zo zvedavosti. Zabíja pre peniaze (občas), ale použije ich na cestu do džungle, kde sa údajne objavil kmeň dávno vyhynutých goríl. Koniáš je vtipný a vie sa o seba postarať a aj keď nepohrdne platenou spoločnosťou, z času na čas natrafí na správne ženy, ktoré zaujíma skôr to, čo bije v jeho dosekanej hrudi. Je dobrý s mečom a kušou, nevie variť, ale vyzná sa vo víne. Jednoducho – je zaujímavý a o to ide. Tie štyri stovky strán vám ubehnú ako voda a vaša logická reakcia po dočítaní bude – ešte!
Tak veru, Miroslav Žamboch je bez debaty autorom najlepšieho fantasy hrdinu, ktorého som za posledné roky stretol. Má všetko potrebné z Corwina Rogera Zelazneho, Elrica Michaela Moorcocka či z Kulhánkovho Patejla – a zostáva pritom sám sebou. A veľmi by ma zaujímalo, ako by zareagoval, keby sa stretol s Yennefer Andrzeja Sapkowského či Vimkou Alexandry Pavelkovej…
Hodnotenie – 9/10 (chcelo by to ešte trošku originality – a dúfam, že sa tak nabudúce stane)
Ostří oceli, Žamboch Miroslav, zbierka fantasy poviedok (FANTOM Print, obálka Jan Patrik Krásný, brož., 373 strán, 189 Kč, ISBN 8086354–21–0)