Tak som sa zas dala na niečo uvŕtať a musím konštatovať, že sa vážne už nehrám. Nekonečné množstvo ság na našom trhu dokáže zdolať aj silnejších jedincov, než som ja… A kniha Davida Drakea je pre zmenu prvým dielom trilógie, ak som to správne pochopila…
Magické sily narastajú a necitlivými zásahmi do svojej štruktúry menia sa na sily ničivé a pustošivé. Pri poslednom vrchole týchto síl sa potápa celá jedna civilizácia a tí, čo nejakým spôsobom prežili, sa zachraňujú v čase. Citlivá a tichá Tenoctris – čarodejka, duch zabitého kráľa Carusa a ten, ktorý celú katastrofu spôsobil, mág, známy ako Muž v kápi. Tenoctris sa ocitá v malej zapadnutej pobrežnej osade, kde žije mladý Garric so svojimi rodičmi a sestrou. Garric Tenoctris zachráni z morských vĺn. A s jej príchodom začínajú sa diať veci. Nie – nijako magické. Len do osady, ktorá doteraz ležala mimo akejkoľvek väčšej pozornosti, pripláva – vlastne je búrkou zahnaná – loď, na ktorej sa plaví kráľovská splnomocnenkyňa Asera v sprievode mága Medera. A v Garricovej sestre Sharine pomocou magického rituálu spoznajú kráľovského potomka, ktorého mali nájsť. Odvezú ju so sebou ku dvoru. V ten istý deň, ako odplávajú, objavuje sa v osade ďalšia návšteva. Kupec Benlo a jeho krásna dcéra Liana. Tí zas majú podozrivý záujem o Garrica. A tak odchádza z domu aj on – ako sprievodca ovčieho stáda, ktoré údajne Benlo zhromažďuje…
A tu sa nám dej rozvetvuje do dvoch línií. V jednej sledujeme cestu Shariny, ktorá si ako sprievodcu vybrala Nonnusa, zastávajúceho v osade úlohu akéhosi liečiteľa, bylinkára. Jej cesta ku dvoru neprebieha tak hladko, ako by si všetci priali. Ďalšia búrka zaženie loď na dávno potopený ostrov Tegma a neopatrný Meder, ktorý vlastne svoju magickú moc nevie ovládnuť dokonale a nestará sa o vedľajšie efekty, ktoré použitím tejto moci vyvolá, vzkriesi k životu Archov – podivné a nebezpečné bytosti, ktoré kedysi Tegmu obývali. Táto neopatrnosť stojí množstvo životov…
Garric zas putuje spolu s Benlom a jeho dcérou, spolu s ním ide do mesta i jeho priateľ Cashel a Cashelova sestra Ilna. K výprave sa pridala aj Tenoctris. No Garric vlastne necestuje sám, ani keby s ním jeho priatelia neboli. Nesie si v sebe ducha kráľa Carusa, ktorý občas – hlavne v nebezpečných situáciách, ovláda jeho telo… Cashel cestou objaví a zachráni víli Mellie, ktorá sa do tohoto sveta dostala práve porušením magickej rovnováhy…
Musím priznať, že sa mi táto kniha čítala celkom dobre. Celkom sa mi páčil systém, akým tu funguje mágia. Je to zas trošku iný pohľad na vec, ako v ostatných knihách, kde sa mágia používa. A aj tu, v krajinách čarodejov, víl a kúziel, možno žasnúť nad ľudskou domýšľavosťou a – povedzme si to rovno – blbosťou. Meder je toho žiarivým príkladom. Je to presne ten typ, ktorý využíva svoju moc bez ohľadu na následky. Proste týpek, ako z nášho sveta.
Ako vravím, bolo to celkom príjemné čítanie. Samozrejme až na to, že som občas zúrila nad chýbajúcimi písmenkami, alebo nelogickým prekladom (str. 34: Nonnus nosil opasek z vrby jako provaz, na kterém visela klepadla – tak toto mi teda veľmi zmysel nedávalo.) Čo ma však vytočilo, bol koniec knihy… Zas bolo s nami, čitateľmi, vykývané tak, ako v prípade Amberu… Ešte že sa to nekončí v polovici slova…
A čo mi ešte na tejto knihe vadí, to je jej formát. U Návratu sme si zvykli na formát trochu väčší – viď gemmellovská rada. Prečo teda Návrat túto tradíciu porušil? Myslím, že nie som sama, komu to vadí…
Ako vravím – ja sa takto nehrám. A dúfam, že sa Návrat poponáhľa s vydaním zvyšných dielov. A odporúčam, hlavne tým netrpezlivejším – buďte trpezliví a počkajte si. Nebudete nadávať na drsné prerušenie deja tak, ako ja…