 |
Sú knihy originálne, vtipné či akčné, s postavami, ktorým sa dobre držia palce, knihy od ktorých sa nedokážete odtrhnúť. Rozhodne však medzi ne nepatria „Ozvěny čtvrté magie“ chŕliča nekonečných ság R. A. Salvatora – prvý diel z akýchsi Kroník Ynis Aielle. Ak by som totiž niekedy potreboval príklad toho, ako sa nemá písať fantasy, toto dielko je ideálne. Úžasné klišé ako základ, schématické postavy + kulisy vykradnuté z Tolkiena (napríklad), to všetko dáva dokopy štyri stovky strán zaplnených hlušinou…
Kniha v podstate nezačala zle (ak vynecháme prológ, ktorý je akýmsi preletom Roklinkou, kde hlavný hrdina rozjíma nad krásou údolia). Príbeh totiž začína ako science fiction – plavbou špeciálnej ponorky pre extrémne hĺbky, plavbou v hlbinách Atlantiku. Čosi sa okolo ponorky preženie (nie, Gappa to nie je), jeden člen posádky záhadne zomrie a… začína klišé. Akási podmorská búrka ponorku zovrie a prehodí niekam inam – ako sa neskôr (polopatisticky) dozvieme – skôr v čase ako v priestore. Posádka lode Unicorn sa dostáva do sveta po jadrovej katastrofe, kde akýsi anjeli zachránili časť ľudstva a ukryli ho na „Ostrove znovuzrodenia“ – resp. v „čaromluvě“ v Ynis Aielle. Samozrejme, osudom posádky Jednorožca je zachrániť tento idylický svet – pretože „zlo je všadeprítomné a nájdete ho aj v raji“. V Ynis Aielle totiž nájdeme tak tých dobrých (Biely mág, ľudia, elfovia), ako aj tých zlých (Temný mág, orkovia, netvory). Klasika…
Zbytočný úvod, ktorý sa len hral na postapokalyptickú fantasy, napokon skĺzol do tradičného blúznenia chŕličov nekonečných ság. Pán Salvatore začal (ústami hrdinov) filozofovať o zmysle života, o mieri a demokracii, rozdelil preživších námorníkov na dobrých (dvaja) a zlých (dvaja) a pustil ich na cestu za Prsteňom. Samozrejme, hlavnému kladnému hrdinovi na ceste pomáhali elfovia a hraničiari, prenasledovali ho orkovia, draci a všetko spelo k záverečnému súboju, v ktorom bol síce Sauron porazený, ale prežil – aby sa jeho duch jedného dňa znovu zrodil v kobkách Dol Guldur. Prepáčte, že som použil pojmy z Pána prsteňov, ale v čom sa líši Talas-Dun (hrad Temného mága) od Barad-Dur? Aký je rozdiel medzi Galadriel a Brielle (Smaragdová čarodejnica), Loch-sh'Illume (Krištáľové jazero) od Tolkienovho Kheled Zaram? V tejto knihe máte tajné útočisko elfov, ktoré sa nevolá Rivendell ale Údolie Illuma, nemáte Boromira ale Benadora a na miesto Aragorna pomáha hlavnému hrdinovi hraničiar Bellerian. V knihe máte navyše slovník čaromluvy, poznámky k výslovnosti, jediné, čo tu chýba, je mapka…
Fuj! R. A. Salvatore nikdy nebol bohvieakým spisovateľom, ale jeho fantasy zo sveta Forgotten Realms (Icewind Dale) sa aspoň dali čítať. Toto je plytký a nudný plagiát Pána prsteňov, v ktorom autor zašiel po ceste kopírovania ešte ďalej než (doteraz) nedostižný Terry Brooks (Shannara). Čiernobiele postavy, dialógy typu „Pojď, ať můžeme spolu putovat mezi hvězdami!“, nekonečné filozofické úvahy triedy „zabíjanie je zlé, musíme hľadieť s láskou na všetko, čo rastie“ – to všetko robí z tejto knihy kandidáta na najhoršiu fantasy (alebo knihu) všetkých čias. Prekonalo to dokonca aj Gooku a Yorimara a Hvizd Birny – čo ma skutočne prekvapilo…
Hodnotenie – 0/10
Ozvěny čtvrté magie, Salvatore R. A., fantasy (Návrat, orig. Echoes of the Fourth Magic, preklad Tomáš Suchánek, obálka Oliviero Berni, brož., 364 strán, 209 Kč, ISBN 80–7174–453–0)