 |
 |
 |
 |
 |
 |
Dôvod prvý: ruža + čokoláda + plyšák na vás vyskočia z výkladov už koncom januára a ani päť minút pred stretnutím s milovanou polovičkou v deň „D“ nie je problém si ich zabezpečiť odskočením si do najbližšieho supermarketu. Lenže, keď jej/jemu kúpite knihu, svedčí to minimálne o tom, že ste si dali námahu a strávili istý čas premýšľaním nad tým, čo by sa jej/jemu mohlo páčiť.
Dôvod druhý: ruža odkvitne, sladkosť sa zje a zlatučký plyšák zapadne medzi ostatných jemu podobných – po čase ho zdedia mladší súrodenci alebo charita. Ale darovaná kniha – romantická obzvlášť – zanechá dojem a spomienky na sladké začiatky či nádherné chvíle a dá sa čítať aj po rokoch.
Dôvod tretí: Možnosť vyjadriť a zvečniť svoje city k milovanej osobe venovaním/ilustráciou/alebo vlepením fotky. Verte, že keď ju bude čítať v noci vo svojej posteli, nie raz, nie dvakrát obráti stránky na začiatok knihy a pohľadom na venovanie si vás pripomenie.
Dôvod štvrtý: Či už vítate sviatok sv. Valentína, alebo ho odmietate, akýkoľvek dôvod pre kúpu knihy je dobrý. Kniha nie je spotrebná záležitosť – po prečítaní sa nevyhadzuje do koša, nerecykluje ani inak neznehodnocuje a hoci je predaj kníh založený na reklame a komercii, dôležitosť práce autora a význam čitateľa to nijako neznižuje.
Dôvod piaty: Aj tvrdá nátura fanúšika hororu, splatteru či akcie sa občas potrebuje vydýchať. Zabŕdnuť do vôd iných druhov literatúry nie je na škodu, naopak, otvára to nové pohľady a ponúka zaujímavé nápady – veď láska má rôzne prejavy a aj superhrdinovia sa zvyknú ocitať v náručiach roztúžených žien pobláznených hormónmi. Tak prečo si aspoň raz v roku namiesto priestrelov srdca nedopriať srdce láskou zlomené a namiesto usekávania hláv stratiť hlavu láskyplným poblúznením? Nebojte sa, ráčte vstúpiť, len pekne ďalej… už tu na vás čakám… chňap, cmuk!
Žiaden strach, nechcem vás otráviť romantickou realitou, ale nakŕmiť poriadnou nádielkou fantastickej romantiky!
Možno viete, možno netušíte, že slovenská romantická fantastika kypí životom viac ako ostatné žánre fantastiky. Vo všetkých štyroch románoch Naty Sabovej: Ochrankyňa (vydavateľstvo Motýľ, 2011), Zuzanina skrytá tvár (Motýľ, 2011), Neodolateľné vábenie (Motýľ, 2012) a Hry o lásku (Koruna, 2011) sú hrdinky osudovo priťahované mladými atraktívnymi mužmi. Či už je to bojovná Kristína – ochrankyňa žien z tajomného druhu Praesiek, záhadná Zuzana, odmietajúca lásku, pretože má dosť problémov so spomienkami na svoje predchádzajúce životy, alebo Petra, ktorá podstúpi dôležité životné rozhodnutie: vstúpiť medzi vyššie bytosti a vzdať sa potomstva z vlastnej krvi alebo staviť na istotu a prežiť život bežnej ženy? Všetky túžia byť pre niekoho najdôležitejšie, milovať a byť milované. Svety Naty Sabovej sú výborne premyslené, majú logiku. Hrdinovia sú mladí, príťažliví, vždy si idú za svojím cieľom, vedia, čo chcú. Dievčatá sa do náručia mladíkov nevrhajú bezhlavo a bez zábran, ale aj tak tam napokon končia. Páči sa mi, že autorka svoje romány zasadzuje do nášho – slovenského prostredia. Túto tendenciu som si všimla pri väčšine autoriek píšucich romantické fantasy, za čo majú odo mňa veľké plus.
Do postapokalyptickej reality je zasadený román Prežila som svet (Motýľ, 2011) od Miroslavy Varáčkovej. Hoci autorka bližšie neurčuje krajinu, v ktorej sa dej odohráva, rozhodne nebude problém predstaviť si v nej ktorékoľvek slovenské mestečko. Viac než o praktické problémy prežitia a o budúcnosť ide v románe o sondu do intimity ženy, o jej pocity, prežívania, trápenia a o strach zamilovať sa v čase, ktorý láske nepraje.
Ďalší román Miroslavy Varáčkovej – Sprevádzačka (Motýľ, 2011) je len jemne pretkaný mysticizmom, takže môže osloviť aj čitateľov, ktorí fantastiku ako takú odmietajú. Hlavná hrdinka počuje volania mŕtvych a pomáha umierajúcim pri ich odchode zo života. Neželané schopnosti jej pomáha pochopiť a prijať atraktívny mladík.
Román Súboj lásky od Dominiky Spodniakovej (Motýľ, 2012) môže zaujať stredoškoláčky, ktoré túžia prežiť ľúbostný upírsky príbeh, ale nechce sa im pri knihe tráviť dlhé hodiny. Debora dokáže čítať ľudské myšlienky. V novej škole spoznáva nielen nových spolužiakov, ale stretáva aj príťažlivého a tajomného učiteľa, do ktorého sa samozrejme zamiluje. Román má dosť styčných bodov so známou upírskou ságou, ale má len 150 strán, takže to bude rýchlovka na jeden večer.
Témy medzi nebom a zemou zaujali aj Michaelu Ellu Hajdukovú. Hrdinka románu Všetky moje tváre (Ikar, 2012) Nina má po oživení z klinickej smrti záchvaty, počas ktorých prežíva svoje minulé životy – ako druhá žena faraóna, francúzska kurtizána, viktoriánska šľachtičná, grófka Alžbeta Báthory a židovka v nacistickom Nemecku. Ani jeden z bývalých životov Nine nepriniesol šťastie v láske, zato všetky boli bohaté na utrpenie a straty. Hrdinka dochádza k presvedčeniu, že len odhalením niečoho desivého, čoho sa dopustila v prvom živote, príde na to, ako prerušiť reťaz nešťastne prežitých životov. Osud aj jej stavia do cesty muža, ktorý jej snáď bude oporou. V románe Tajomstvo tvojho rodu (Artis Omnis, 2013) sa Slovenka Adriana vydáva do Rumunska za tajomným autorom slávnej knihy, s ktorým chce sprvu urobiť len krátky rozhovor pre časopis, kde pracuje. Vládca rodinného sídla je však muž plný záhad a ako inak, ani Adriana neostane ukrátená o jeho šarm a pozornosť. Dávno mŕtvy predok, ktorý trápi svojich potomkov a privádza ich na pokraj smrti, im spoločné šťastie nemieni darovať len tak.
Pokiaľ máte radi akčné hrdinky, ktoré si neberú servítku pred ústa, ak sa im čosi nepáči, a vedia si aj udrieť, môžete sa začítať do románu Lokaj (Hydra, 2012) od Kataríny Soyky, v ktorom sa z obyčajnej dievčiny Luny stáva poriadne kutá upírska pomstiteľka. Na svojej krvavej ceste putuje z náručia jedného netvora do náručia ďalšieho, skáče, seká, trhá, miluje aj nenávidí. Svet upírov a ich Lovcov vystupuje z anonymity, snaží sa získať občiansku a politickú rovnoprávnosť, ale všetko voľačo stojí. V románe Sklený vrch (Hydra, 2011) sa vedma Mirka vydáva na cestu plnú dobrodružstva, mágie a nebezpečenstva. Stretáva krásnu strigu a bosorku a musí s nimi spojiť sily, aby dokázala čeliť mocnému čarodejníkovi, ktorý chce ovládnuť nielen Mirkino telo, ale aj dušu. V najnovšom Soykinom románe Vlčí brat (Hydra, 2013) sa opäť čaruje a bojuje – o duše, o telá, ale aj o lásku. Zuna nebude stáť v kúte a ticho čakať, kto ju príde zachrániť, práve naopak – ona je tá, ku ktorej sa obracajú oči psodlakov a vlkodlakov, aby zastavila vojnu, ktorú medzi nimi rozpútal mocibažný čarodejník Korch.
O emancipovanej bosorke, ktorá sa do všetkého vrhá po hlave je aj román Vity Jamborovej – Som bosorka (Motýľ, 2012). Nádherná červenovláska sa po získaní moci z čarovného prsteňa stáva majiteľkou takmer všetkých čarodejných schopností, aké vám len napadnú – vie levitovať, pričarovať predmety, miznúť, zjavovať sa a dokonca bude aj cestovať v čase (spôsob presunu ma neskutočne pobavil, scifistom sa oči prežonglujú navrch hlavy). Adriana je superbosorka, ktorá môže strčiť do vrecka aj Merlina, a ešte si popritom zaflirtuje s polovicou Artušovej gardy. O lásku rozhodne núdza nebude, hrdinka si to rozdáva so životnou láskou, s jeho bodyguardom, s ďalšou láskou, aby nakoniec skončila v náručí… no veď uvidíte. Pokiaľ všetko neberiete príliš vážne, naspídovaná bosorka vás pobaví.
Most kolibríkov (Motýľ, 2012) z klávesnice Enji Rúčkovej je príjemný a rýchlo čitateľný mysteriózny román o vzťahu mladého sexi indiánskeho šamana so slovenskou dievčinou, ktorú z neznámych príčin priťahuje nielen tento „dobrý“ čarodejník, ale aj mladý muzikant posadnutý „bezvekým zlom“. Cesty ženskej duše sú, zdá sa, nevyspytateľné, a aj preto Katka neustále zakopáva o muža, ktorý jej ubližuje a ničí ju, namiesto toho, aby priadla blahom v náručí uhrančivého kúzelníka.
Ďalší čudesný vzťah muža a ženy opisuje Ivana Ondriová v románe Detský plač v podkroví (Evitapress, 2012). Prečo čudesný? Nuž, keby mne kúpil manžel dom bez predchádzajúcej porady a obhliadky so mnou, tiež by som neskákala blahom. Navyše, v podkroví žije akési dieťa, stále plače a volá mamu. Alebo sa Paula už načisto zbláznila? Hrdinke pôjde o zdravý rozum aj o manželstvo. Paulina rozhodnosť a triezvy úsudok sa mi páčili, na druhej strane som si neustále klopala na hlavu nad spôsobom, akým pred manželom tajila dôležité kroky. Taktika: čo môžem, to zatajím a keď to praskne, nejako mu to vysvetlím, manželstvu neprosieva.
Niektoré vzťahy si vyžadujú veľké obete – priniesť ich v mene lásky je tiež jedným z prejavov romantiky. Možno nechtiac a možno úmyselne, zobrazila takýto romantický vzťah Jana Plauchová v sci-fi románe Nula Kelvinov (Q 111, 2012). Originálna myšlienka cestovania v čase, tím vedcov z budúcnosti, záchrana života slávneho vynálezcu – toho času osamelého a neskôr zamilovaného mladíka – to všetko premiešané vedeckými teóriami a úsilím, ktoré sa triešti o lásku, aby ju napokon zničilo. Rozuzlenie príbehu je vskutku zaujímavé.
Kľukaté chodníčky lásky splietajú dve mladé autorky píšuce pod menom Sofia Vitalle v románe Seduktor (Ikar, 2013). Padlý anjel Sed má za úlohu zničiť šesť výnimočných duší a celkom sa mu darí, až kým nenarazí na dievča, ktoré nielenže jeho šarmu nepodľahne, ale ktorému sa sebavedomý krásavec dokonca hnusí. Uteká od neho, zatajuje sa, ale démon nemôže inak, musí úlohu dokončiť, aby definitívne získal vytúženú slobodu. Čo tak sa na lov vykašľať a radšej sa zamilovať a pre zmenu niekoho aj zachrániť? Nuž, ako sa Seduktor rozhodol, zistíme až v pokračovaní tohto románu.
Zaláskovanie, vzťahy, rozchody, trápenia a šťastné konce (aj pár nešťastných) – to všetko v opare tajomstiev, mágie a osudovosti, nežne aj s násilím, ale hlavne – odohráva sa to u nás, po našom a píšu to naše autorky – to všetko ponúka slovenská romantická fantastika svojim čitateľom a čitateľkám. Neváhajte a nebojte sa vstúpiť do zakliatej komnaty. Je síce vymaľovaná naružovo, čipka sem, volánik tam, ale aj tak v nej straší!
Nech žije romantika!