Neviem, či dobre počítam, ale máme tu už dvadsiaty štvrtý príbeh zo Zeměplochy. Ak by niekto podľa názvu dedukoval, že to bude mať čosi spoločné s Piatym elementom, či zeměplošským kozmickým výskumom, tak by sa hlboko mýlil.
Podľa vystupujúcich hrdinov sa v celej sérii črtajú podsérie: Mrakoplaš, Čarodejky, Hliadka, Smrť a Iné. Nový román patrí do podskupiny Hliadka, čím jemne naznačujem, že hlavným hrdinom je kapitán Elánius a ľudia, vlastne bytosti z jeho ankh-morporkskej mestskej hliadky.
Je všeobecne známe, že Zeměplocha leží na chrbtoch štyroch slonov. Už menej známe je to, že tieto obrovské zvieratá majú kosti z kameňa a kovu a nervy zo zlata pre lepšiu vodivosť na veľké vzdialenosti. Podľa trpasličej legendy kedysi pradávno padol z oblohy piaty slon. Ten pád rozdelil kontinenty a sformoval pohoria. Ale čo je najdôležitejšie, zanechal v oblasti Überwaldu nesmierne bohaté ložiská kovov a kvalitného tuku (aj keď treba priznať, že ten tuk je na niektorých miestach mierne znečistený zvyškami pravekých zvierat, ktoré pri tej katastrofe zahynuli). V Überwalde sa schyľuje k voľbe trpaslíčieho kráľa. Sú dvaja kandidáti – konzervatívny Albrecht Albrechtsson a pokrokový Rydzik Rydziksson. Na výsledku voľby záleží budúci vzťah trpaslíkov k ľuďom a tým aj budúcnosť obchodu s Überwaldom. A ten je pre Ankh-Morpork veľmi dôležitý, pretože tuku je vždy nedostatok. Lord Vetinari sa rozhodne vyslať do Überwaldu nového veľvyslanca – kapitána Elánia, ktorý by mohol voľbu ovplyvniť. Už z minulých dielov vieme, že v Überwalde žijú aj upíri a vlkodlaci, ktorí samozrejme tiež majú svoje záujmy. Jeho misia nebude jednoduchá a už vôbec nie bezpečná. V Ankh-Morpokru medzitým zmizne Angua a Karotka sa vydá ju hľadať za pomoci stopára – hovoriaceho psa Gaspodu. Stopy vedú do Überwaldu. Velením hliadke je poverený seržant Tračník a schyľuje sa ku katastrofe…
Pratchett si udržiava svoj (vysoký) štandard a úroveň románov opisuje sinusoidu okolo tejto pomyselnej strednej hodnoty. Po slabších dieloch (Nohy z jílu a Poslední kontinent) prišiel vydarený Carpe Jugulum a autorovu dobrú formu teraz potvrdil Páty elefant. Samozrejme, po dvadsiatich štyroch dieloch môžeme ťažko očakávať niečo prevratne nové, ale čitateľ nájde všetko, na čo je zvyknutý. Koncentrácia a intenzita vtipov sa už zďaleka nepribližuje neprekonateľným prvým dvom dielom. Na druhej strane príbeh Páteho elefanta je v Zeměplošskom kontexte nadpriemerný a čitateľ tentoraz naozaj nemá pocit, že príbeh je tu len na to, aby pospájal dokopy jednotlivé gagy.
Pre priaznivcov a zberateľov nutnosť, pre sporadických návštevníkov Zeměplochy dobrá voľba, ale ani náhodní okoloidúci nebudú sklamaní.
Talpress 2001, preklad Jan Kantůrek, 489 strán, ISBN 80–7197–179–0