Pod povrchom

Zemeckis, Robert

Dr. Norman Spencer je workoholik, svetová kapacita a ešte stále použiteľný chlap. Bohužiaľ, stále je to málo, aby sa priblížil k žiarivej hviezde svojho geniálneho otca, zásluhou ktorého sa meno Spencer natrvalo zapísalo do loga každej univerzitnej skriptárne. V kariére i v živote ho všemožne podporuje manželka Claire, ktorá sa kvôli nemu vzdala kariéry vynikajúcej violončelistky a stala sa unudenou domácou paňou. Žijú si v nádhernom dome obklopenom ružami, s jazerom i vlastnou jachtou.

Rodinná idylka začne podhnívať, keď Clairina dcéra z prvého manželstva odchádza do internátu. Zmeny sa najprv objavujú v ohľaduplných náznakoch – čudný manželský pár v susedstve, padajúca fotografia, silueta tváre pod hladinou jazierka, šepoty, drobné zranenia a samootváracie sa dvere v momente, ako pán tvorstva vytiahne päty z domu. Claire je vystrašená. Spočiatku videnia pripisuje svojej precitlivenosti spôsobenej odlúčením od milovanej dcéry a zverí sa svojmu psychoanalytikovi. S postupom času sa však vidiny stávajú príliš sýtymi, podozrenie rastie a Claire prichádza k presvedčeniu, že sused sa zbavil nepohodlnej manželky aj bez právnika. Do pátrania sa vrhne s nadšením cvičeného kopova, ktorého pol roka nepustili z voliéry. Lenže ešte netuší, že hľadaná pravda bude oveľa horšia, a oveľa hlbšie… až v bahnitom dne.

Zemeckis (Forrest Gump) natočil poctivý komorný horor. Na malej ploche a s takmer minimálnym počtom aktérov dokáže vzduch v kine schladiť lepšie ako ľadová cola, ktorú vám priateľka reflexným pohybom pri jednej „hu“ scéne vyliala do lona. Harrison Ford ak Spencer je profesionál. Od čias Utečenca dokáže prepnúť svoju Jonesovskú tvár na masku cynického inteligenta jediným cvaknutím relé, a šok z jeho dobre viditeľnej obnosenosti zaručene rýchlo pominie. Pfeifferová je stále „miau“. Nielen preto, že pol filmu behá v mokrej nočnej košeli, si mnoho mužských divákov zaželalo zobrať ju do teamu a zasúťažiť si s Feurovcami od susedov v obľúbenej disciplíne. Dúfam, že aj mystická modelka Amber Valetta sa časom prepracuje k niečomu stálofarebnejšiemu, lebo aby si na ňu ľudia ukazovali so slovami „to je tá, čo hrala mŕtvolu“, si nezaslúži.

Teší ma, že vo filme má funkčnú úlohu každý detail, každá veta a odkaz, aj keď niektoré veci sú značne predimezované – liezť po dlážke iba za pomoci jednej ruky možno dokáže Bruce Campbell, no Claire/Pfeifferová určite nie – skúšala som to. Ale ak sa chcete pekne pobáť, strojček na zuby nechajte doma, zoberte si niečo sladké, čo nezvykne zabehnúť, počkajte si, až bude vonku príjemne pršať, a hupky do kina.


22. novembra 2000
Alexandra Pavelková