Nemáte náhodou práve vo svojej blízkosti liany? Ak áno, zakloňte hlavy. Možno sa na vás práve pozerá.
So štvrtou časťou nášho seriálu prichádza vlasatá legenda menom Tarzan. Ako Conan, i on je v prvom rade knižná postava. Vymyslel ho Edgar Rice Burroughs a len u nás vyšli desiatky dobrodružstiev pána opíc disponujúceho aristokratickou modrou krvou. K mnohým z nás sa v detstve a puberte dostali knihy s legendárnymi názvami a podtitulmi typu Tarzan a cudzinecká légia, Tarzan a šialenec, Tarzan a zakázané mesto a samozrejme v žiadnom prípade nesmel absentovať Tarzanov syn.
Čo sa týka filmov a seriálov, kultové je filmové spracovanie s Christopherom Lambertom z roku 1984, ktoré je ešte aj na dnešnú dobu mimoriadne realistické a miestami vyložene hororové. Vynechať nesmieme ani úžasne zlý seriál s Nemcom Wolfom Larsonom z počiatku 90. rokov z kanadsko-mexicko-francúzskej koprodukcie. Zabudnúť nemožno ani na animovanú disneyovku z konca 90. rokov. O Tarzanovi vznikli desiatky filmov a seriálov. Prvý už v roku 1918, Tarzana v ňom hral Elmo Lincoln. Ak by sme mali spomenúť všetko, boli by sme tu do večera. Preto dodajme azda už len to, že populárna bola aj séria z 30. a 40. rokov, v ktorej vládcu džungle stvárnil olympijský plavec Johnny Weissmuller. Pamätníci nedajú dopustiť na sériu, v ktorej ho stvárnil neskorší predstaviteľ ďalšej legendárnej postavy, Old Shatterhanda, Lex Barker. Okrem týchto pánov Tarzana pred kamerou stelesnili napríklad Casper Van Dien, Joe Lara alebo Alexander Skarsgård.
Na komiksovom poli sa muž s nezameniteľným pokrikom dožil najslávnejšieho spracovania zrejme pod vedením kultového Joea Kuberta v prvej polovici 70. rokov 20. storočia. Niektoré z týchto klasických príbehov vyšli aj po česky, v knihe Tarzan: Éra Joea Kuberta (2010).
U nás je ale nepochybne najznámejšou sériou slovenská. V 90. rokoch s ňou prišlo Stredoslovenské vydavateľstvo. Pozostávala z ôsmich tenkých farebných zošitoviek formátu A4. Disponovala nezameniteľnou kresbou legendárneho Feďa Fialu. Apropo, toto vydavateľstvo svojho času vydávalo i komiksové adaptácie dobrodružných knižných klasík od J.F. Coopera Posledný Mohykán a Stopár. Ale to je iný príbeh.
Rovnako milovaná je sága, ktorú (takisto v 90. rokoch) vydával Semic-Slovart. Vydal štyri diely série Tarzan sa vracia. Dej bol odvážne prenesený do súčasnosti. Tarzan tu žije v meste, ale vracia sa do milovanej Afriky, kde belosi ničia životné prostredie, vraždia nevinných domorodcov a zabíjajú slony kvôli klom vyhľadávaným na čiernom trhu. Tvorcovia série scenárista Henning Kure a ilustrátor Thomas Yeates sa vyjadrovali k azda večne aktuálnym problémom s politikou, pytliactvom. Chybou inak vôbec nie zlej série bolo, že sa jednak dlho rozbiehala, jednak dlho trvalo, kým čitateľovi docvaklo, z čoho vlastne bude pozostávať hlavná zápletka (jednotlivé zošity neboli uzavreté, ale sa naprieč nimi vinul ucelený príbeh) a jednak nechala čitateľa príliš dlho tápať bez odpovedí. Kto je tento Tarzan? Je to voľná adaptácia alebo ide o „toho“ Tarzana? Ak o „toho“, ako je možné, že i po desaťročiach vyzerá ako tridsiatnik? Až v poslednom zošite sme sa dozvedeli, že je to naozaj pôvodný Tarzan, ktorý dávno vďaka mystickému domorodcovi podstúpil tajomný rituál, po ktorom prestal starnúť.
Tarzan sa u nás na komiksovom poli zjavil už v roku 1969, keď vyšiel v edícii Seriál ilustrované příběhy. Išlo o komiks prebratý zo zahraničia, ktorý písal Gaylord Du Bois. V roku 1991 vznikol samostatný, dejovo uzavretý 64-stranový špeciál Magazín Kometa: Tarzanův návrat. Napísal ho Jaromír Kincl a nakreslil Gustav Krum. V roku 2002 tento komiks vyšiel v súhrnnej komiksovej knihe Velká kniha komiksů – Gustav Krum.
Nabudúce: vlasatí divosi od Marvelu a DC.
Foto: Ivan Kučera
Všetky dosiaľ publikované časti seriálu Polonahí divosi v komiksoch
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj spoluautora hororu Ďáblův hřbet a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.