 |
Táto recenzia je dodávaná bez akýchkoľvek záruk, čo sa spoľahlivosti, presnosti a ďalších biomagických funkcií týka, a rád by som vás upozornil, že autor recenzie zvlášť nezaručuje, nedoporučuje, ani nezodpovedá za nejaké, respektíve akékoľvek pochopenie svojho produktu a odmieta niesť zodpovednosť za následky jeho čítania tak návštevníkom tohoto servera, ako aj akoukoľvek osobou, entitou, či božstvom.
Nuž, neodolal som a v úvode som parafrázoval licenčnú zmluvu predkladanú pri nákupe dezorganizátora typu Rozvratník MK II, zeměplošskej obdoby nášho diktafónu či organizéra. Ak ste niekedy inštalovali nejaký softvér, prípadne kupovali kus elektroniky a pritom sa pokúšali pochopiť zmluvu, čo vám k tomu predhodil výrobca, snáď pochopíte prečo.
Témou tohto dielu Zeměplochy je zrod novín a investigatívnej žurnalistiky v Ankh-Morporku. Hlavným hrdinom je Mikuláš zo Slova, ktorý sa živí tým, že raz mesačne posiela niekoľkým bohatým záujemcom zo susedných krajín list so súpisom noviniek z mesta. Používa istý, takmer magický spôsob, ako získať väčší počet kópií písaného písma. Stačí to napísať na kus papiera, písmo potom starostlivo otlačiť na drevenú dosku, túto odniesť rytcovi, ktorý odstráni všetky nepotrebné kúsky a potom… Čírou náhodou sa stretne s trpaslíkmi, ktorí vymysleli ešte magickejší spôsob – TLAČ! Stačí zoradiť olovené písmená správnym spôsobom. Je to síce trochu desivé (Čo ak sa napríklad vytlačí kniha zaklínadiel a tie isté písmená sa potom použijú na kuchársku knihu? Ako to ovplyvní kvalitu buchiet?), ale tie možnosti! Takmer mimovoľne sa Mikuláš stáva vydavateľom novín Ankh-Morporská Kométa a tým zároveň veľmi vplyvným človekom. Veď čo je napísané v novinách, to je pravda, pretože je to napísané v novinách. Veci sa skomplikujú, keď je patricij Vetinari obvinený z pokusu o vraždu svojho tajomníka a uväznený. Mikulášovi na tom niekoľko vecí nesedí a ako zodpovedný investigatívny žurnalista sa pokúsi záhadu vyriešiť…
V súlade s trendom niekoľkých posledných dielov, je tu viac irónie a menej gejzírov vtipov. Zároveň sa potvrdilo, že kríza z dielov Nohy z jílu a Poslední kontinent (keď som vážne uvažoval, že ďalšie pokračovania už čítať nebudem) je aspoň nateraz zažehnaná a príbeh nie je len nedôležitou zámienkou na pospájanie viac či menej komických situácií, ale je naozaj ucelený a nechýba mu myšlienka. Ako detektívka je to síce predvídateľné a pointa neprekvapí, ale pri čítaní to nevadí, humor (takmer) všetko zachraňuje. Stále sa tu nájde niekoľko skvelých nápadov, ako napríklad obetavý fotograf Otto, ktorý sa pri každom použití blesku rozpadne na prach, pretože je – upír. Známe postavy (Elánius, Anqua, Noby) sú tentoraz v pozadí, no našťastie sa správajú tak, ako od nich čakáme a ako ich máme radi.
Dvadsiata piata Zeměplocha je dôstojným zástupcom série a oplatí sa ju prečítať.
Autor si vyhradzuje právo kedykoľvek doplniť túto recenziu o nové názory, respektíve zmenu tých starých, pričom za váš súhlas sa bude považovať skutočnosť, že ste sa priblížili na vzdialenosť menšiu ako päť kilometrov k akémukoľvek počítaču s nainštalovaným browserom akéhokoľvek druhu a verzie.
Pretože nič nemusí byť pravdou naveky. Aby sme si povedali pravdu, stačí, keď to bude pravdou dosť dlho.
Terry Pratchett: Pravda Talpress 2002 Preložil Jan Kantůrek 480 strán ISBN 80–7197–191-X