Vydavateľstvo Návrat nechalo čitateľov čakať skoro celý dlhý rok, kým sa im do rúk konečne dostal očakávaný tretí diel druhej trilógie o Nadácii. Dej celej druhej trilógie je situovaný do časov, ktoré predchádzali udalostiam, opísaným neskôr Isaacom Asimovom vo svojom kultovom cykle.
Každý z dielov píše iný autor a prvý, napísaný Gregorym Benfordom, sa zaoberal mladosťou a stredným vekom Hariho Seldona, genézou vzniku a podstatou psychohistórie, ale aj podrobnejšími vzťahmi medzi ľuďmi, robotmi, a umelými inteligenciami a širšími súvislosťami medzi minulosťou, aktuálnou spoločnosťou a mentalitou ľudí. Druhý, napísaný Gregom Bearom, vykresľuje húževnatý boj Hariho Seldona a robotov pod vedením Daneela Olivawa o čo najpresnejšiu interpretáciu psychohistorických rovníc a elimináciu všetkých škodlivých vplyvov. Obidvaja autori nasadili vysokú latku kvality a tak mal aj taký skúsený autor ako David Brin neľahkú úlohu. Udržať atmosféru prednadačného vesmíru a ducha skutočnej nadácie na rovnakej úrovni. Brin začal zhruba presne tam, kde Bear skončil a nevytvoril žiadne preklenovacie obdobie, ako to bolo medzi prvým a druhým dielom, takže nemusel v deji nenápadne objasňovať udalosti, ktoré sa stali akože „medzitým.\"
Hari Seldon zostarol a jeho posledné dni by mali byť naplnené odpočinkom a spokojnými úvahami nad veľkolepým dielom, ktoré sa mu podarilo a ktoré raz zachráni celé ľudstvo pred definitívnym úpadkom. Nebol by to však Hari, keby mu v hlave stále nehlodal červík pochybností nad diskutabilnou dokonalosťou vlastného diela. Už od počiatku vzniku psychohistorických rovníc ho trápi záhadný fenomén chaosu a chaotických svetov a keď sa už pomaly zmieruje s tým, že tomuto tajomstvu nepríde na kĺb, celkom náhodou objaví celkom novú teóriu, ktorá by to mohla vysvetliť. Uniká preto zo svojho domáceho väzenia, oceľou pokrytej planéty Trantor a v sprievode úradníka očareného vedou, piráta a mladej čiernej pasažierky sa potuluje naprieč galaxiou a pátra po odpovediach na posledné nezodpovedané otázky. Pritom však odhaľuje aj sieť ctižiadostivostí, nedôvery, pochybností a zrád a zistuje, že celá jeho práca visí na vlásku, že celé jeho životné úsilie môže vyjsť nazmar…
Posledný diel tejto prednadačnej trilógie sa snaží nenásilne odpovedať na všetky otázky, či už načrtnuté v predchádzajúcich dvoch dieloch, alebo dokonca ešte samotným Asimovom v pôvodnom cykle. Robotka Dors Vanabili, ktorá bola dlhé roky Hariho manželkou a ochrankyňou, sa s ním túži ešte pred smrťou stretnúť, ale bránia jej v tom povinnosti a poslušnosť rozkazom Daneela Olivawa. Bude jej láska, ktorá je možno ešte presvedčujúcejšia ako u ľudských žien, silnejšia ako pevne vštepené robotické zákony? Nájde konečne Hari Seldon zbraň proti zničujúcemu chaosu, ktorý ohrozuje jeho rovnice, tajný projekt Nadácie a v konečnom dôsledku celú budúcnosť ľudstva?
Brin rozpitváva vnútorné dilemy jednotlivých robotov, jednak tých, ktorí pracujú pod R. Daneelom Olivawom a jednak tých, ktorí sa vzbúrili a hovoria si kalviáni. Ich smutno-tragické bytostné konflikty sú o to presvedčivejšie, že sa nedokážu vymaniť spod nekompromisných a pevných hraníc Troch robotických zákonov a taktiež nultého zákona. Zmietajú sa medzi rozhodnutiami, ktoré môžu byť pre ľudí osudové…
Myšlienka vytvoriť ďalšie príbehy so sveta Nadácie Isaaca Asimova bola vynikajúca a myslím, že všetci traja autori ju zvládli výborne. Prednadačná trilógia je osobité a významné dielo, ktoré zase posunulo SF o malý pomyselný krôčik trochu inde. Dýchne na vás z neho ten nezameniteľný pocit úžasu a toho pravého „orechového\" fantastična…
David Brin: Vítezstí Nadace, orig. Foundation’s Triumph, Návrat 2003, prekl. Dana Krejčová, obál. Jean Targete, brož., 389,–Sk, 308 s