 |
Vo vydavateľstve Tatran vyšla ešte koncom minulého roka naozaj pozoruhodná kniha – po prvýkrát si môžeme prečítať zbierku od najstaršej známej slovenskej rozprávkarky Amálie Sirotkovej.
Anotácia
Amália Sirotková je najstaršia známa slovenská rozprávkarka. Medzi inými našimi rozprávkarmi (P. Dobšinský, A. H. Škultéty, S. Reuss, J. F. Rimavský) zaujíma výnimočné miesto nielen preto, že ide o ženu, ale najmä preto, že zapísala viacero rozprávok, ktoré iní zberatelia nezaznamenali. Verejnosť si ich môže v úprave Jany Piroščákovej prečítať vôbec po prvýkrát.
Zbierka Zabudnuté rozprávky je súbor 17 zachovaných rozprávok obohatených čarovnými ilustráciami Zsolta Lukácsa.
Sirotková sa v niektorých aspektoch odkláňa od rozprávkovej tradície, ako ju poznáme z iných zbierok. Dianie sústreďuje viac do reálneho priestoru, ktorý jej je dôverne známy, často do miest. Jej ženské hrdinky sú aktívne a odvážne, hrdinovia ľudskejší, skutočnejší. Rozprávkarka priam vystupuje z tieňa autority čarovného sveta rozprávok Pavla Dobšinského a vo svojich rozprávkach prináša jedinečné posolstvo – nepatrným umenšením toho zázračného približuje postavy ku každodennému životu „smrteľníkov“. V Zabudnutých rozprávkach sú viaceré veľké činy dosiahnuteľné s pomocou ľudských vlastností.
Rozprávkarka vystupuje z tieňa autority čarovného sveta rozprávok Pavla Dobšinského a vo svojich rozprávkach prináša jedinečné posolstvo – jemným, nenápadným narúšaním hranice medzi fantazijným a reálnym svetom, umenšením toho zázračného, približuje postavy k bežnému, každodennému životu „smrteľníkov“. V Zabudnutých rozprávkach sú mnohé veľké činy dosiahnuteľné práve s pomocou ľudského v nás.
Samozrejme, aj tu nájdeme drakov, ježibaby či strigy, ale aj strážnika s ôsmimi očami a pannu s tromi hlavami. Ich čarovnosť stvárnil Zsolt Lukácz v ilustráciách, ktoré môžu hravo konkurovať aj moderným digitálnym hrdinom, čím sa dokážu priblížiť detskému čitateľovi. Lukács študoval na Katedre knižnej tvorby a voľnej grafiky VŠVU v Bratislave u prof. Dušana Kállaya, ktorému je stvárňovanie fantazijných bytostí tiež blízke.
Jana Piroščáková zasvätila rozprávkam svoj akademický život. Doslova slabiku po slabike prepisovala rukopisy Amálie Sirotkovej z päťdesiatych rokov 19. storočia, ktoré boli až doteraz uchovávané v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice v Martine. Potom ich upravila do podoby, v akej si ich môžete prečítať dnes. Okrem toho ich približuje v kontexte. Vysvetľuje, čo majú rozprávky Amálie Sirotkovej spoločné s inými známymi zbierkami a aké zdroje poznala (Božena Němcová, bratia Grimmovci).
Zbierka Zabudnuté rozprávky nadväzuje na históriu vydavateľstva TATRAN, začínajúc Prostonárodnými slovenskými povesťami Pavla Dobšinského s ilustráciami Martina Benku vydanými v roku 1958. O 70 rokov neskôr, pri príležitosti výročia založenia vydavateľstva TATRAN, vyšli tri zväzky Prostonárodných slovenských rozprávok Pavla Dobšinského, neskôr Rozprávky starých Slovákov Samuela Reussa a napokon vychádzajú Zabudnuté rozprávky – od roku 2016 všetky v úprave Jany Piroščákovej.
Ukážka z knihy
Ukážku z knihy s bohatými ilustráciami si môžete prelistovať na stránke vydavateľstva Tatran, keď kliknete na tento link.
Podrobnosti o knihe
Zabudnuté rozprávky
Žáner: rozprávka, fantasy
Autorka: Amália Sirotková
Vydavateľstvo: Tatran
Rok vydania: 2024
Ilustrácie: Zsolt Lukács
Redakčná úprava: Jana Piroščáková
Počet strán: 272
Väzba: pevná s prebalom
ISBN: 9788022215664
O autorke
Amália Sirotková sa narodila sa 11. júna 1813 v Radvani pri Banskej Bystrici v rodine učiteľa. Bola súčasníčkou Boženy Němcovej, zberateľa a spisovateľa ľudových povestí a rozprávok Jána Francisci-Rimavského, Augusta Horislava Škultétyho aj Pavla Dobšinského, s ktorými sa poznala. Bola to odvážna, vzdelaná žena, ktorá v tých časoch ostatným vzdelaným a aktívnym ženám dávala príklad, že je možné vstúpiť do oblasti dovtedy vyhradenej výlučne mužom. Okrem aktívneho zbierania ľudových rozprávok, povestí a národopisných historických údajov do svojej smrti sa venovala aj vlastnej literárnej tvorbe. Zomrela 11. októbra 1892 vo veku 79 rokov a je pochovaná na Sliači, v časti Hájniky.
O Amálii Sirotkovej sa dočítate viac v štúdii Jany Piroščákovej: Zbierka Amálie Sirotkovej alebo napríklad v článku Ľubice Mojžišovej: Našli pomník rozprávkarky z Hájnik.