 |
Ydria je voľný jednoduchý svet, v ktorom môže ktokoľvek napísať svoj príbeh. Ydria je stredne veľké pieskovisko, kde má každý iné formičky, ale rovnaký piesok. Ydria hľadá kompromis medzi veľkými, majestátnymi a komplikovanými svetmi – a priamočiarou jednoduchosťou.
Anotácia
Kniha Ydria v príbehoch prináša fascinujúci pohľad na históriu a mystiku súostrovia Ydria, od jeho stvorenia až po dramatické momenty z ďalekej budúcnosti. Rôzni autori prepletajú mýty, legendy a ľudské osudy v príbehoch o bohoch, hrdinoch, zradách i nádeji.
Od Tomáša Beníka, ktorý vykresľuje legendu o vzniku Ydrie, cez príbehy Stanislava Hofereka na rôzne témy, až po napínavé diela Márie Novákovej a Petra Šteca, vás táto antológia zavedie do sveta plného mágie, politických intríg, ľudských emócií a božských zásahov. Spomenúť treba tiež Martina Bínovského, ktorý sa zameral na najneskoršie dejiny, i na dielo od Adama Liberčana, kde je jedno veľmi dôležité znamienko. Beáta Plučinská i Jana Ostrihoňová opisuje život v jednom z miest. Maryla Adamcová a Žaneta Neužilová sa zapojili poviedkami v češtine, vďaka čomu je kniha nielen v slovenčine.
Príbehy odhaľujú skryté kúty Ydrie: príchod kolonistov v poviedke Populácia, neľútostné vojny v poviedke o Melindre a Narmelenovi, až po odvážne objavy v ďalekej budúcnosti, kde vo vzduchu lietajú guľky. Sú to príbehy o živote, viere a prekážkach, ktoré musia hrdinovia prekonať. Kniha je otvorená novým príbehom a môže byť rozšírená o ďalšie dobrodružstvá z tohto jedinečného sveta.
Písanie a čítanie poviedok z Ydrie je zaujímavé v tom, že jednotlivé poviedky sú krátke a jednoduché, nestavajú na opätovnom opisovaní sveta. Kto chce Ydrii porozumieť, môže si prečítať svet. A kto chce len čítať príbehy, ten môže. Na druhú stranu, keďže svet je opísaný na pár stranách, jednoducho a prehľadne, tak prečítať si o ňom nikomu neublíži.
Knihy o Ydrii sa plánujú tri. V čase písania tohto článku je hotový svet so základnými údajmi. Hotové sú tiež poviedky od rôznych autorov, ktoré zo sveta vychádzajú. Pripravuje sa dlhá poviedka s názvom Ydria v plameňoch.
Ukážka z knihy
Stanislav Hoferek: Ostrov zatratených (rok 445)
Ydria je súostrovie, ale nie všetky ostrovy sú zakreslené na mapách. Niektoré sú jednoducho príliš malé, príliš vzdialené od hlavného ostrova alebo príliš bezvýznamné. A ešte je tu jedna špeciálna výnimka. Ostrov zatratených. Ostrov je obývaný skupinou ľudí, ktorými hlavne v Ydriporte opovrhujú. Hovorí sa mu aj Ostrov manipulátorov – z jednoduchého dôvodu – byť manipulátorom je ťažký zločin na hlavných ostrovoch. V meste, kde je dôležitý obchod a dodržiava sa viac-menej férové obchodovanie, si treba dávať dobrý pozor na manipulátorov. Ak niekto donúti niekoho iného nejakou špecifickou technikou k tomu, aby robil presne čo chce, je to manipulátor. Niekde neznesú čarodejnice, zatiaľ čo v Ydrii manipulátorov. A tieto dve skupiny sa samozrejme môžu prekrývať. A ak je niekto manipulátorka a čarodejnica zároveň, má to zrátané.
Malá karavela nakladá nového človeka v povrazoch a vezie ho na Ostrov zatratených. Žiadna ťažká práca. Zviazať, hodiť na loď, priviesť k ostrovu, hodiť do vody a odplachtiť preč. Pre takto odsúdeného je relatívne malý ostrov samozrejmá voľba. Ostrov alebo more. Obyvatelia ostrova sa dívajú na blížiacu sa loď. Vedia, že sa k nej nedokážu dostať dostatočne blízko a nemôžu premôcť posádku. Tak tomu nevenujú veľkú pozornosť a žijú si svoj život. Aj tak sú samozrejme zvedaví, koho posádky z Ydriportu umiestnia na ostrov.
Ina má štatút ako každý iný. Manipulátor. Ako prvá si všíma, že niekoho hádžu cez palubu. Ide k brehu, aby zistila podrobnosti. A je rozhodne prekvapená.
„Koho to sem čerti nesú?“
Postava vychádzajúca z mora je po plávaní úplne rozklepaná a neodpovedá.
„Poď, zlatíčko, všetko mi povieš. No poď.“
Ina podáva ruku a všíma si chudé, mladé dievča, úplne premočené a vysilené.
„Len poď, nehryziem. A neublížim ti. Poď ku mne.“
Ina podáva ruku a ani ju neprekvapuje, že ju nechytá za ruku.
„Máme tu oheň, ohreješ sa. Máme aj suché šaty.“
Ine napadlo, že dievča zrejme neovláda spoločnú reč. Možno je to cudzinka z veľkej vzdialenosti.
„Tak, a si tu. Sadni si. Mám tu niečo suché, nemala by si ostať v premočených šatách. Buď tu pri ohni. Nikam neodchádzaj, dobre?“
Staršia žena zároveň gestami odháňa ostatných. Každý manipulátor, ktorého tu vyhodia z lode, je muž. S výnimkou Iny. A s výnimkou tohto dievčaťa. Podáva jej oblečenie, ktoré síce nie je nové, ale je aspoň suché a relatívne čisté. Čo na tom, že patrilo drobnému námorníkovi. Úplne sa jej nehodí, ale nič vhodnejšie tu nie je. Dievča si odmieta dať dole svoje premočené šaty a Ina nevie prečo.
„Len sa neboj, nikto sa na teba nepozerá. A ak niekto aj áno, tak si z toho nič nerob. Chlapi budú vždy chlapi. Chcú sa pozrieť na niečo pekné a povedzme, že si tu teraz najkrajšia. Ja som už stará bosorka a ty si jediná žena v okolí, ktorá nevyzerá ako stará bosorka. Takže mokré dolu, suché na seba a buď tu pri ohni. Dobre?“
Po dlhšom presviedčaní súhlasí, ale obracia sa chrbtom aj k Ine.
„Tak, zlato, ako sa voláš?“
Dievča otvára ústa a rukou ukazuje na krk. Vychádza z nej len tichučké chrčanie.
„Ty… mi rozumieš? Pokývať hlavou asi vieš na áno a nie, však?“
Prikyvuje.
„Takže… si nemá?“
Prikyvuje.
„Tak toto tu ešte nebolo. Nepošlú chlapa, pošlú dievčatko. Nepošlú nejakého ukecaného zmrda, ale nemú slečinku. To sú mi veci. Toto som ešte nevidela. Tak, moja zlatá, vitaj v raji. A aspoň tu do ničoho nebudeš kecať. Bez urážky. Neurazila si sa, však?“
Nesúhlasne krúti hlavou.
„Takže… mám pravdu, keď tvrdím, že ty osobne si nikoho nezmanipulovala?“
Prikyvuje.
„Ani si nikoho… neudala, neokradla, nezabila, neznásilnila, neobhádzala jedovatými hadmi či nepripravila o majetok nejakým mne záhadným spôsobom?“
Prikyvuje.
„Takže si celkovo nevinná?“
Prikyvuje.
„A dostala si sa sem, lebo ťa sem niekto poslal… niekto kto chce ublížiť tebe, niekomu z tvojej rodiny či blízkych, komu na tebe záleží“
Prikyvuje.
„Ufff, to mi odľahlo. Už som sa bála, že ani nevieš, prečo tu vlastne si. Vieš, ako často to tu je? Kto to má rátať? Aj som si začala čiarky robiť, ale zistila som, že je to neskutočne jednotvárna robota. Tak vieš čo? Odteraz môžeme robiť čiarky spolu. Ale jedno ti poviem: tu vieš, na čom si. Pre každého si nejaký odpad, nejaký zbytočný človiečik. A čo s tým narobíš? Hlavná pevnina je tak blízko, že sa občas niekto rozhodne všetko to preplávať, ale väčšinou je po ňom. Stiahne ťa prúd a hotovo. Ktokoľvek sa môže hrať na hrdinu, ale je ľahké dostať sa kdesi na dno, vysiliť sa od únavy. Alebo ťa zbaští žralok. Skúsim ešte jednu otázku, nech môžeš hýbať tou rozkošnou hlavičkou. Máš rodičov?“
Nesúhlasne kýve hlavou.
„Prišla si o obidvoch?“
Prikyvuje.
„Prišla si o nich len veľmi nedávno?“
Prikyvuje.
„Mala si ich rada a oni mali radi teba?“
Prikyvuje.
„Ale niekto ich nemá rád a vymysleli takýto trest? Je to teda nejaký únos?“
Prikyvuje.
„A len tak náhodou, medzi nami… poď bližšie, dievča… nie si tá nemá slečinka hlavy rybárskeho cechu? Tá, ktorú chcel niekto zaškrtiť v úplne útlom veku, ona to ako zázrakom prežila, ale prišla o hlas? Nie si tá Ľalia, Nezábudka, či ako ju pomenovali?“
Pomaly a hanblivo prikyvuje a naznačuje, že chce niečo napísať. Ina hľadá niečo na písanie. Berie jednoduchú palicu a vedie dievča na kúsok piesočnej pláže. Dievča si berie palicu a píše do piesku.
Ina si všíma písmená, ktoré píše mladé dievča do piesku. Píše slovo MARGARÉTA. Staršia žena viditeľne posmutnie. Aj ona mala nejaké spory s rybárskym cechom. A práve rodičia toho dievčaťa jej pomohli. Teraz vie, že už nikomu nepomôžu.
„Poď, niečo ti ukážem. A tomu s rodičmi rozumiem.“
Ina ukazuje ostrov. Predstavuje jej jednotlivých obyvateľov, ukazuje jej miesto pre spánok. A ukazuje jej aj hrob, ktorý kedysi vykopala.
„Nech vieš, Margarétka, život je pes. Vždy sa dá povedať nejaká múdra veta, že ľudia nepotrebujú manipulátora, ale že manipulátor potrebuje ľudí. Alebo niečo podobné. Tu je hrob človeka, ktorý zmanipuloval niekoho a možno nie. Nikto to nevie. Keď sem prišiel, zomieral. Ledva hovoril a dýchal. Mal vadu reči, ledva rozprával. Skoro nevidel, ťažko chodil a všetko možné k tomu. Bol trikrát starší ako ja. Mohol mať pravnúčatá, alebo aj generáciu po nich. A vyslali ho sem, lebo niečo zlé urobil v čase, keď bol mladík. Už nevie čo. Niekto tresol kladivkom po stole a poslali ho sem. A vieš, čo je na tom zaujímavé? Priam najzaujímavejšie? Presvedčil úplne všetkých na ostrove, aby ho spoločne pochovali. Bol to majster manipulácie, alebo nie? To je už na tebe. Nikto by však nemal mať moc niekoho vyhnať bez vypočutia, bez dôvodu, len z nejakého hnevu. Niekedy je veľmi jednoduché zmanipulovať pár ľudí, aby zdvihli ruku a ublížili niekomu neznámemu.“
Margaréta prikyvuje, že rozumie, a z celej sily objíma Inu.
„O mne hovoria, že všetko viem. Vraj na všetko rýchlo prídem. Aj na to, čo sa stalo tebe. Neboj sa, kým som tu tak ti nikto neublíži. Je tu pár drsných chlapov, ale väčšina je zúfalá. A zúfalých ľudí je ľahšie zmanipulovať. Len im nevykecaj všetko z tvojho života, rozumieš mi? Vlastne, prepáč. Ale viem, že ty vieš, ako to myslím…“
Podrobnosti o knihe
Ydria, Ydria v príbehoch
Žáner: fantasy, kreatívne písanie
Zostavovateľ: Stanislav Hoferek
Autori: Maryla Adamcová, Tomáš Beník, Martin Bínovský, Stanislav Hoferek,
Adam Liberčan, Žaneta Neužilová, Mária Nováková, Jana Ostrihoňová,
Beáta Plučinská, Peter Štec
Korektori: Ivan Nosál, Peter Štec
Vydavateľstvo: Greenie knižnica
Rok vydania: 2024
Väzba: rozličné e-book formáty
Počet strán pre knihu s poviedkami: 180
Zdroj: Stanislav Hoferek, zostavovateľ