Preklenutia a spojnice

Most

Majster pera Iain Banks sa nám prostredníctvom vydavateľstva Argo predstavuje jedným zo svojich skorších románov s názvom Most. Banks ho napísal v roku 1996 a naplno v ňom nechal vyznieť svoju obratnú a jedinečnú prácu so slovom, skrytými význammi a alegóriou. Aj keď zámorská literárna kritika sa zdráha zaradiť toto dielko do fantastického žánru, myslím, že tam plným právom patrí. Vyžaduje o mnoho väčšie sústredenie a koncentráciu pozornosti ako väčšina fantastických diel, ale výsledný pocit z neho bude zaručene stáť zato.

Pár Banksových diel som už prečítal, takže som s príjemným mrazením čakal, čo autor ponúkne tentoraz, hlavne ak ide o jedno z jeho ranejších diel, kedy sa jeho majstrovský štýl ešte stále formoval. Sklamania som sa neobával, ale musím priznať, že Most ma v dobrom slova zmysle prekvapil viac ako som čakal.

Román je koncipovaný do viacerých rovín, z ktorých najvýraznejšie a najvýznamnejšie sa po pár desiatkach strán ukážu dve. Kniha končí niečím úplne iným ako začína a aspoň spočiatku kladie veľké nároky na čitateľovu pozornosť a hľadanie vzájomných súvislostí. Netreba sa ale na to sústreďovať až príliš, Banksová mozaika sa skladá postupne a nenásilne ako postupne postupujete textom. Ak v Banksovom románe Rub a líc bolo potrebné sústrediť sa na detaily a maličkosti, tu sa oplatí všímať si viac celky a širšie významy.

Jedna z hlavných dejových línií mi nezvyčajne silným pocitom de javu pripomenula výborný Lemov román Denník nájdený vo vani. Neznamená to, že Banks sa Lemom inšpiroval, iba možno použil podobný motív prízračného byrokraticky preexponovaného sveta a pretvoril ho na svoj banksovský spôsob. Fascinujúci svet mostu, po ktorom blúdi hrdina a opisuje svoje príhody v prvej osobe, by mohol pokojne existovať ako samostatný svet s fantastickým ozvláštneným a nejednému SF autorovi by vystačil na celú tvorbu.

Druhá hlavná dejová línia a do románu vkráda postupne a veľmi nebadane. Najprv len po malých dávkach, ale uvažujúci čitateľ začne časom tušiť jej skutočný význam a v tom okamihu začnú jednotlivé diely Banksovej skladačky do seba krásne zapadať.

Význam vpletených bočných línií som si rýchlo priradil k snívaniu hlavných postáv a aj keď je rozkúskovanie románu miestami na zdravej hraniciani, nerušilo a ani raz som nemal problém rozlíšiť, čo je sen, čo je realita a čo je… ešte niečo iné. Prezradiť z tohto románu kľúčové veci by bol hriech. Banks sa s čitateľom pekne pohrá, ale nakoniec som mu bol za to vďačný. Román nemá v jediné hluché miesto a aj keď sa v ňom občas vyskytnú filozofické a a abstraktné úvahy niektorých hrdinov, sú napísané sviežo a zaujímavo. Myslím, že na toto si Banks potrpí.

Názov tejto recenziu je synonymom pôvodného názvu a zároveň malým vodítkom pre čitateľa, ktorí veľmi rýchlo pochopí, že treba hľadať hlavne spojnice medzi jednotlivými dejovými líniami, medzi jednotlivým súvislosťami a medzi jednotlivými postavami. Treba sa sústrediť na preklenutia, ktoré môžu byť nakoniec súčasťou ešte niečoho o mnoho väčšieho…

Banksov rozprávačsky štýl je takmer dokonalý a jedinú vrásku mi spôsobil schválne spotvorený jazyk v jednej bočnej línii. Pán Kantúrek musel pri preklade tohto románu odviesť herkulovké úsilie, ale reč barbara už trochu prehnal a ak aj pre českých čitateľov bude trochu zrozumiteľná, Slováci sú odpísaní. Ja som sa tou hatmatilkou prelúskal len s naozajstným vypätím a obávam sa, že drvivá väčšina hlavne slovenských čitateľov ju kvôli nezrozumiteľnosti preskočí, aj keď má v koncepcii románu svoj nezastupiteľný význam. Škoda, mohla byť aspoň o chlp zrozumiteľnejšia. Druhým sklamaním je obálka. Nie je to vyslovene paškvil, ale k tejto knihe skrátka nepasuje. Vydavateľ mohol dotiahnuť aj tento detail. Banks je však Pán autor a jeho Most patrí do prvej ligy. Jednoznačne odporúčam.

Iain Banks: Most, orig. The Bridge, prekl. Jan Kanturek, tvrdá väzba, Argo 2003, 449,– Sk, 297 str.


14. júna 2003
Anton Stiffel