Príbeh, ktorý nebol zvedavý na svoj koniec

Matthew Skelton, Endymion Spring, orig: Endymion Spring, preklad Oľga Kralovičová, Bratislava Fragment 2007, 432 s.

Endymion Spring

Príbeh o neveľmi talentovanom chlapcovi Blakovi, synovi ambicióznej vedkyne s čistým srdcom a kníhtlačiarskom učňovi Johanna Guttenberga Endymionovi smeruje v dvoch dejových líniách k prekríženiu. Jednoduchý, no pôsobivo dojímavý. Necháva naplno zaznieť veci, čo sa opakujú: túžbu po rodine, láske a uznaní, nenásilne vystríha pred bezbrehou túžbou po vedomostiach a informáciách. Jeho veľká časť sa odvíja v šere knižnice, ktorá nie je útočiskom, ale veľmi nebezpečným miestom.

Endymion Spring neposkytuje silný príbeh, skôr sled scén s hustnúcou atmosférou, schopnou podmaniť si mladých čitateľov. Dívame sa očami dvojice postihnutých chlapcov. Endymion je nemý, Blake zrejme s mierne zníženými inteligenčnými schopnosťami. Pohľad je preto čistý, úprimný, prenikavý, no nevyhnutne tiež poznačený zúženým záberom mladíckej neskúsenosti, ktorá veciam i osobám okolo pridáva jednu výraznú viac-menej opakujúcu sa črtu. A tak pred nami defilujú mocichtivý Fust, dobrácky Guttenberg, profesor Jolyon a Kačka, dievčatko v oranžovom pršiplášti protestu voči rozchodu rodičov.

Nebudem zapierať, pri čítaní som veľmi silne vnímal “vekovú bariéru”. Ak je román veľmi podnetný pre malých a mladých čitateľov, k dielam, schopným osloviť dospelých, sa nezaradí. Optika príbehu je príliš jednoduchá, rozuzlenie predvídateľné, kulisy ošúchané. Po Ecovi a Borghesovi knižka, ktorá sa zmyslom otvára len vyvolenému čitateľovi, vyvolá nie údiv, iba pobavené rozpaky. To však asi nebude vhodný prístup k jej vnímaniu, možno by to chcelo opatrnosť a trocha pokory… zahrať sa na to, že čítam niečo neopakovateľne dôležité. Žiaľ, nedokážem v sebe vykresať túto iskru. Skeltonov text je nastavený emotívne, antiintelektuálne, absolútne NEZVEDAVO, nie je v ňom ani štipka zmyslu pre Odysseove túlačky, zato však veľmi mnoho pre Kristovu nevyhnutnú cestu na Golgotu. Navyše príbeh o “rekonštrukcii” rozvodom sa rozpadávajúcej rodiny, ktorý mal vystužiť základnú dejovú líniu do hĺbky, som čítal mnohokrát a lepšie.

Moja chyba. Endymion Spring je svieže čítanie pre tých, ktorí sú schopní postaviť sa na začiatok a spolu s deťmi vyštartovať za tajomstvom knižky nekonečných možností /akosi mi jej čaromoc pripomenula internet/, vyžadujúcej na ich uvoľnenie ľudskú obeť.

Väčšmi než príbeh posolstvo. O nebezpečenstve neohraničenej túžby rozpínať sa všetkými smermi. Duchovne i materiálne. Citlivo posadené do obdobia zlomu druhej polovice pätnásteho storočia /Faust, Kolumbus a banskí podnikatelia Fuggerovci boli súčasníkmi/ nenápadne polemizuje s ikonami modernej doby, pretože spochybňuje jej základy. Model západnej, expanzívnej civilizácie ukázaný v zárodku je nasvietený z opačnej strany, nie už ako recept na úspech, ale pochybný výlet za hranice možností. Podobné stanoviská boli v dejinách myslenia i umenia prezentované už mnohokrát. Skelton ale predsa nechce objavovať. Veď knižka je o nebezpečenstve objavu a chtivosti po ňom. Ukazuje na už známe veci, fakty, javy a prepája ich súvislosťami. Rozprávačsky až asketicky striedmo, bez odbočiek nemilosrdne smeruje k rozuzleniu. Žiadne ozdoby a príchute doby konca pätnásteho storočia. Zarážajúca strohosť pre zhýčkané jazýčky… a v závere sa nedozvieme takmer nič, všetko sa uzavrie do knihy… no o to práve možno ide…chceme vidieť a vedieť primnoho, možno nás autor prostredníctvom Endymiona chce priviesť k poctivej pokore a skromnosti pri opakovaní základných životných právd.

Poriadok vecí sa zachová naveky, niektoré dvere musia zostať zavreté. Ja však chcem vedieť, dočerta!

Nuž… knižka sa veľmi ťažko číta tým, čo sú nakazení faustovským syndrómom…


18. októbra 2007
Miloš Ferko