 |
Numeri, 32:29: „A Mojžiš im povedal: Ak prejdú synovia Gádovi a synovia Rúbenovi s vami Jordán, každý ozbrojený do boja, idúc pred Hospodinom, a keď už bude zem podmanená pred vami, dáte im zem Gileád do dedičného državia.“ A čo na to spisovateľka prvej triedy? Margaret Atwoodová – držiteľka Ceny Arthura C. Clarkea – odpovedá Príbehom Služobníčky. Gileád je to, čím sa môžu v budúcnosti stať Spojené štáty (alebo ktorákoľvek iná spoločnosť). Gileád je Zasľúbená zem, pred ktorou by sa sklonil aj Veľký brat. Gileád je obrazom dystópie, zemou, do ktorej odmietli vstúpiť synovia Gádovi a Rúbenovi. Prejdeme aj my Jordán, alebo ostane tento príbeh iba zlým snom?
Jadro knihy Margaret Atwoodovej je založené na patriarchálnej spoločnosti, ktorá sa rozhodla oprieť morálku o doslovné citácie Starého zákona. Kľúčovým momentom, ktorý vytvoril tzv. Služobníčky, je táto pasáž Prvej Mojžišovej knihy…
Genezis 30:1 „A keď videla Ráchel, že nerodí Jakobovi, závidela svojej sestre a povedala Jakobovi: Daj mi synov; lebo ak nedáš, zomriem. Vtedy sa rozhneval Jakob na Ráchel a povedal: Či som ja na mieste Boha, ktorý ti odoprel plod života? Na to povedala: Hľa, tam je moja dievka Bilha, vojdi k nej, a porodí na moje kolená, a budem i ja mať z nej synov.“
Gileád je obrazom Spojených štátov v blízkej budúcnosti – spoločnosť je ohrozená nízkou pôrodnosťou (najmä vyšších tried) a tak zavedie riešenie v duchu božích slov. Služobníčky sú plodné ženy, ktoré pridelia do domácností Veliteľov s jediným účelom. Majú nahradiť vysušené loná Manželiek a plodiť a plodiť a plodiť. Malých veliteľov, obrancov štátu, morálky a práva. Alebo… sily?
Autorka veľmi elegantne reaguje na rôzne názorové smery (a sekty a kulty) v Spojených štátoch (puritanizmus, akcie za zákaz potratov – v kontexte poklesu pôrodnosti bielej populácie) – a nám, obyvateľom strednej Európy je jej posolstvo ešte bližšie. Atwoodová totiž čerpala podklady zo situácie v Novom svete – no tam sú predsa len plamene inkvizície menej pálivé, niet tam koreňov a miešanie kultúr prinieslo svoje ovocie. No tu (spomeňte si na kauzy a kauzičky okolo cirkví na Slovensku!) je hrozba Gileádu ďaleko silnejšia… Autorkin svet je zemou, v ktorej nájdete aj ekvivalent Múru nárekov – no v tom gileádskom nie sú modlitby. Múr, ktorý sa používa na „Obrady spásy“, je ovešaný umučenými mužmi. Ženy nariekajú, no robia to ukradomky, muži boli predsa popravení právom – aj keď za zločiny, ktoré sa stali zločinmi retrospektívne. V Gileáde „vôli väčšiny“ ruže nekvitnú. Sú tu predsa Velitelia a všadeprítomné Oči… A trestá sa všetko – najmä slobodná vôľa, odpor voči hlasu Boha. Ženy sú degradované na Slúžky (v románe ako Marty), Ekonomanželky (nepoužiteľné ženy bezvýznamných mužov), Manželky (vysušené chrliče sediace v obývačke) a Služobníčky. Tie sú síce ctené (sú nositeľkami budúcnosti, Gileád zakázal umelé oplodnenia), no je to pochybná česť. Služobníčky sú zatvárané v izbách, ktoré nemajú ostré hrany na nábytku, nie sú tam lustre a okná sú nerozbitné. Niet úniku…
Príbeh Služobníčky je rozprávaný denníkovou formou. Predstavuje čitateľovi osobu Služobníčky Fredovej, ktorá prichádza do domácnosti Veliteľa a jeho zatrpknutej Manželky. Inak, ženy v Gileáde nemajú vlastné mená, Fredova je skratka Frederickovej ženy. Čia? Fredova (orig. Offred)… A osudy tejto ženy nám Margaret Atwoodová ponúka – v detailoch, náznakoch, spomienkach, obrazoch. V spomienkach sa vynára svet, ktorý bol – a to, ako sa prerodil do Zasľúbenej zeme. V obrazoch a detailoch pozorujete zvrátenú spoločnosť, ktorá je hyperbolou a kombináciou snáh všetkých Veľkých bratov (nevynímajúc činovníkov cirkví). Očami Fredovej sa dotýkate bolesti, utrpenia, nenávisti a lásky. I keď, lásky len veľmi málo – v Gileáde pre ňu nie je miesto. No a napokon, v náznakoch sa pred vami objaví budúcnosť – možná, krutá, nádejná, stáčajúca sa ako had, ktorý si hryzie vlastný chvost. Človek je – zdá sa – nepoučiteľný a je schopný opakovať tie isté chyby znova a znova.
Numeri, 32:39: „Potom odišli synovia Machíra, syna Manassesovho, do Gileáda a vzali ho a hnali Amoreja, ktorý býval v ňom.“
Takto to v živote chodí a tak je to zapísané v Starom zákone. Oko za oko, zub za zub. Aby mohol jeden žiť spokojne a šťastne, druhý musí trpieť. Aj keď ten prvý prehlasuje, že je vyvoleným, na ktorého ukázal Boh. Machír, syn Manassesov, prekročil Jordán a hnal Amoreja, ktorý tam žil… Možno sa Veliteľom v Gileáde žilo dobre, no Služobníčkam nie. Však Fredova? No život ide ďalej…
V texte sú použité úryvky zo Starého zákona, podľa prekladu profesora Roháčka.
Príbeh Služobníčky, Atwoodová Margaret, antiutópia á la 1984 (Epos, orig. The Handmaid's Tale, preklad Marián Gazdík, obálka Ingrid Patočková, viaz., 350 strán, ISBN 88–88977–34–7)