Prirýchlo, prikrátko (Martin Komárek: Rytíři kříže, Miloš Ferko: 8/10)

Z myšlienkového hľadiska nesporne zaujímavý román. Štylisticky však pripomína reportáž, rúti sa prirýchlo I tam, kde by sa žiadalo postáť.

Na prelome dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia statoční moslimskí veriaci na čele s neprekonateľným Usámom bin Ladinom porazili západné veľmoci. V priebehu nasledujúcich tristo rokov sa USA z vládcu sveta zmenili na územie navzájom sa hašteriacich hord, Európa sa dostala do područia islamu. Dej Komárkovho príbehu sa začína odvíjať v islamizovanej Prahe v deň ukameňovania matky hlavného hrdinu.

Hlavným hrdinom prvého (a pravdepodobne i nasledujúcich ) zväzkov Komárkovej prózy je výnimočne inteligentný (presnejšie nepríjemne a monštruózne premúdrelý) mladík Hassan. Je loajálnym občanom Severného sultanátu, a preto súhlasí s trestom svojej matky za cudzoložstvo. Nepochopiteľnou záhadou pre neho na dlhý čas ostáva otcovo počínanie. Otec matke nielenže odpustí, ale po zamietnutí zmiernenia trestu pácha samovraždu. Osirelý Hassan sa stáva majetkom bohatého pekára Jusúfa Mrázka. Zaľúbi sa do Chalídže Senefelderovej a spolu s ňou začína chodiť na stretnutia organizácie tajných kresťanov, tzv. Rytířú noci, stretávajúcej sa v pražských katakombách. Členovia tohto spolku sa titulujú menami prevzatými z legiend o kráľovi Artušovi. Tajomstvo je však onedlho prezradené, Hassan, Chalídža a jeden z členov spoločenstva, Gawain, utekajú do tajného úkrytu. Nadväzujú spoluprácu s bojovnejšímu členmi kresťanskej organizácie, ktorí zasa hrdo nosia mená stredovekých križiakov (Godefroyi z Bouillonu, Tankred). Aj tento úkryt je však len dočasný. Hassan je zajatý, odlúčený od Chalíže, väznený. Neskôr sa prostredníctvom špióna, ktorý hrá na obe strany, dostane na slobodu. Prisahá pomstu svojim väzniteľom a v západnej časti Krymského chanátu (dnešné Poľsko) sa učí základom bojových umení, aby sa mohol zúčastniť novej krížovej výpravy a vzkriesiť slávu kresťanstva.

Knižka je napísaná svižným štýlom a bohatým jazykom. Autor má zmysel pre detaily a prostredníctvom nich vytvára pomerne presvedčivú atmosféru (kombinácia islamských krstných mien s českými priezviskami, novostavby v centre Prahy, keďže historické jaro bolo zničené bombovými útokmi teroristov a pod). V rámci načrtnutej témy sa usiluje o objektivitu a hĺbkový prienik. Jeho islamom ovládaný svet neposkytuje obraz hrôzovlády, ale uzavretej, strnulej spoločnosti v podstate tolerantnej a ako-tak znesiteľnej a preto pomaly podomieľajúcej chuť k odporu. Komárek si dobre preštudoval dejiny a ideológiu islamu. V jeho antiutópii zreteľne vidíme náboženskú benevolentnosť islamu, kedy sa moslimom stáva každý, kto prikývne a zloží základný sľub. Praktiky moslimských vodcov, ktorí na svojich večierkoch pijú koránom zakázaný alkohol pripomínajú pokrytecké ovzdušie vedenia ÚV, ale aj iných totalitných spoločenstiev.

Z myšlienkového hľadiska ma teda román nesporne zaujal. Mám však výhrady k formálnej stránke. Pán Komárek je žurnalista a jeho text miestami pripomína reportáž. Rúti sa prirýchlo I tam, kde by sa žiadalo postáť. Svižnosť textu miestami skĺzava k povrchnosti. Román je narýchlo aktuálne ukutý a neponecháva priestor pre pokojný tok epického rozprávania. Povahokresba zostáva žiaľ, tiež len v zárodku (dialógy Chalídže a Hassana, Hassanovo rozhodnutie vstúpiť o kresťanského spoločenstva, keďže kresťania povoľujú i predmanželský styk). O väčšine postáv nevieme skoro nič, pretože sú zatienenä udalosťami a okolnosťami, ktoré sa ich bezprostredne netýkajú a dotvárajú všadeprítomný politický kontext. Komárkov text pripomína kostru, ktorú autor zabudol obaliť mäsom epiky (215 normostrán s riadkovaním pre poloslepých to veru rozsahovo nie je bohviečo). Raz darmo, román ako z základný žáner veľkej epiky nevzniká za jazdy, ale v pokoji odstupu a nadhľadu nad už uzavretým problémom. Komárek si jednoducho zvolil nevhodnú tému pre román a nevhodný žáner pre tému.

8/10


Martin Komárek, Rytíři kříže (první kniha rytířú noci) Classic 2002, 215s, 308 sk


10. mája 2002
Miloš Ferko