Uniesol ma drak.
„Zbaľ si veci a nezabudni zubnú kefku. Neznášam, keď niekomu smrdí z huby.“ hovorí a vypúšťa z nozdier kúdoľ štipľavého dymu.
Cestou ešte stíham hodiť pohľad do zrkadla v predsieni. Hmmm… žiadnu princeznú tam nevidím.
„Som dračica, ak si si nevšimol.“ hovorí drak, vlastne dračica, už v jaskyni. (Pozn. autora – opis dračice: Dračica má štyri nohy, jednu hlavu a jeden pár krídel. Celé telo má pokryté zlatými šupinami. Je zakončené chvostom dlhým asi 3 metre. Pohlavný dimorfizmus je u drakov minimálny.)
„Nevšimol.“ mrmlem, ruky držím nad hlavou a pomaly sa otáčam. Keď dokončím tristo šesťdesiaty stupeň, dračica mi vracia slípy.
„Vieš,“ hovorí trochu sklamane „som zapísaná v červenej knihe ohrozených druhov a ťažko sa mi zháňa sexuálny partner. Musím priznať, že nie si presne môj typ…“ Horlivo prikyvujem, aby som dal najavo, že to isté platí aj z môjho pohľadu, ale ona pokračuje: „… ale verím, že keď sa obaja vynasnažíme, keď sa každý z nás trochu prispôsobí tomu druhému a vyjde mu v ústrety, mohlo by to fungovať.“
Potom ešte dodáva (Pozn. autora: Táto replika je určená pre vedeckejšie založených čitateľov a vhodne dokresľuje logiku príbehu.): „S DNA si nerob starosti. U drakov je rozmnožovanie hlavne vecou stimulácie. Kompatibilita genetických informácií nie je nutná.“
A tak sa navzájom prispôsobujeme. Spúšťam sa na rogalle z najvyššej skaly v okolí, párkrát zakrúžim okolo a zároveň revem do megafónu. Dračica ma čaká pred jaskyňou, zahalená do závoja z mušelínu veľkosti cca 20 metrov štvorcových. Vánok povieva a naznačuje tvary jej tela. Odpaľujem 200 gramov semtexu uloženého pod balvanom vedľa vchodu. Ona sa v daždi štrku lenivo otáča a krútiac bokmi vchádza do jaskyne. Ešte zapaľujem a rozhadzujem dymovnice, potom vchádzam za ňou. Leží na boku, nedbalo prikrytá závojom, slastne priviera oči, jej mihalnice hádžu tiene na oblé líca. Zarevem znovu a plameňometom ošľahnem strop jaskyne. Zrýchľuje sa jej dych a šepká moje meno… (Pozn. autora: Na tomto mieste rozprávanie preruším. Má to byť len jemne erotická poviedka.)
„A teraz, za dobrú prácu, dobrú plácu.“ hovorí šťastná budúca mamička pohládzajúc obrovské vajce s drsnou škrupinou. Ukazuje mi fotky dostupných princezien, prevažne povystrihované z časopisov typu Sun, Playboy a podobne. „Môžeš si vybrať, zabezpečím ti promptnú dodávku.“ dodáva.
Vyberám si. Trvá mi to dlho. Di, Fergie, Stephanie, Beatrice, Anne, Margaret, Sofia… Ja neviem. Keď žiadna z nich nemá tú ladnú krivku chvosta, ani také priezračne zlaté šupiny…