 |
„Pod hladinou spí kameň s tvárou naveky
v nehybnom tieni rias,
a milenci sú si v tej hĺbke ďalekí
s rukou sa míňa vlas.“
(M. Žbirka, Atlantída)
Prednedávnom bol na tomto portáli uverejnený môj pohľad na knihu Tajomný gén Atlantídy. Nevyznel práve pozitívne, ale recenzia končila tým, že dám autorovi šancu a prečítam si aj druhý diel, aby som zistil, kam sa posunul. A teraz plním slovo.
Desivý mor Atlantídy pokračuje tam, kde sa skončila predchádzajúca kniha. Zem sa nachádza v postapokalyptickom stave. Väčšina populácie je nakazená neznámou chorobou, ktorá priamo mení DNA kód živých jedincov. Niektorí sa prudko vyvíjajú, iní stagnujú a úmrtnosť je vyše 30 percent. Pre ľudstvo je jediným svetlom na konci tunela liek Orchidea. Zatiaľ neprináša uzdravenie, ale prinajmenšom dokáže spomaliť postup choroby. V jednom z táborov Orchidea hľadá finálnu podobu lieku aj Kate. Zatiaľ v Atlantskej základni ožíva kompletne zregenerovaný Dorian aj David. Každý z nich je poverený svojou úlohou. Podarí sa zastaviť Atlantídsky mor a tak zachrániť ľudstvo?
Úvodná scéna je opísaná a na jej základoch si viem predstaviť vybudovanie úžasného príbehu. Či už akčný epický boj za záchranu ľudstva, alebo ďalšie dielo v štýle pána Kulhánka. Ako sa s tým popasoval A. G. Riddle?
Ubudol počet postáv (nezávisle na tom, že klesla celá populácia Zeme). Celý dej sa v podstate točí okolo troch hrdinov z prvého dielu. Príbeh znova prebieha rozsekaný na krátke pasáže, i keď tentokrát sa ich počet podarilo udržať pod stovkou. Ak zarátame aj prológ a epilóg, je ich presne 99. Žiaľ dynamika, ktorá bola pozitívna v prvej knihe, akosi stratila na sile. Niektoré kapitoly pôsobia dojmom, že jediný dôvod, prečo boli napísané, je stanovený počet strán. Novým prvkom sú opisy. V recenzii na prvý diel som spomenul, že autor zvolil taktiku ich úplného vynechania. Teraz sa kde-tu nejaký mihne, a po ich prečítaní treba uznať, že pôvodná stratégia bola správna.
„V miestnosti sa rozhostilo ticho, až na čľapkavý zvuk krvi tečúcej zo stola na plast pod ním. Celá miestnosť bola zabalená v ťažkej plastovej fólii. Bol to jediný priestor, ktorý ako-tak vyhovoval potrebám operačnej sály – masážna miestnosť v kúpeľnom dome.“
Už o pár riadkov nižšie sa dočítame:
„Kate si stiahla gumové rukavice, ktoré pri tom vydali hlasný pukavý zvuk, a hodila ich na podlahu potiahnutú plastovou fóliou, hneď vedľa zväčšujúcej sa kaluže krvi.“
Je ťažké odhadnúť, či autor považoval za dôležité poukázať na plastovú fóliu a krv ešte raz, alebo len predpokladal, že čitateľ medzitým zabudol, ako daná miestnosť vyzerala. Napriek sľubnému úvodu, zväčšujúcej sa kaluži krvi a mŕtvole na stole, nenasleduje žiadne klišé. Mŕtva sa nepohne, nenastanú žiadne splatter orgie.
Z pôvodného rozsahu ponúkaných tém sa zachovali skoro všetky. Stratili sa iba nacisti, keďže dej už prebieha v budúcnosti. Červená knižnica bola mierne preškrtaná. Odohráva sa čiastočne v snoch hlavnej hrdinky a čosi aj v reálnom svete. Približne od polovičky knihy sa začne črtať nová temná hrozba, ktorej úplné odhalenie sa však sľubuje až v treťom diele. Text obsahoval aj hluché, ba až mŕtve miesta, pri ktorých som knihu odkladal aj na pár dní.
Ako posledný by som rád spomenul preklad. Už v prvej recenzii som naznačil, že prekladateľka nie je celkom doma vo vojenskej a technickej terminológii. V tejto knihe sa nachádza prešľapov oveľa viac. Dovolil som si vybrať tri, ktoré mi dôkladne utkveli v pamäti.
Globálne teploty sa zrútili.
„Kto ste, dofrasa?“ spýtal sa David chrapľavým hlasom.
„Language, pán Vale.“
„Vážne?“
Bezkontaktne ovládal tlačidlá, programoval bomby.
Dobrovoľne sa priznám, že druhý diel trilógie sa mi čítal oveľa ťažšie ako prvý. Je možné, že sa zo zotrvačnosti pozriem aj na posledný diel, ale určite to nebude kniha, ktorú by som s nadšením vyhľadával.
Desivý mor Atlantídy (Originálny názov: The Atlantis
Plague)
Autor: A. G. Riddle
Preklad: Lenka Jalilah Hrušková
Vydavateľstvo Motýľ
Rok vydania: 2015
Počet strán: 376
Väzba: pevná
Jazyk: slovenský
ISBN: 9788081640629