 |
Kniha, ktorú autorka prepracovala z fínštiny do slovenčiny. Už toto väčšine záujemcov stačí, aby zbystrili pozornosť. Niektorí možno budú v pozadí šípiť veľmi rafinovanú mystifikáciu vydavateľa, ale na Artfórum by to bol príliš jednoduchý vtip.
Už pri prvom pohľade na knihu AntiHrdina si uvedomíte, že vás čaká premyslené putovanie, ktoré mnohými spôsobmi otestuje vašu ochotu otvoriť sa neobvyklému.
Krajina, v ktorej sa nachádzame, je Utópia, ekologicko-sociálny štát, ktorý vznikol na základe myšlienky harmónie s prírodou a medzi ľuďmi. V skutočnosti však nie je nič ďalej od pravdy ako toto tvrdenie. Štátne zriadenie v Utópii sa po niekoľkých rokoch ani zďaleka nepodobá na ekologický a harmonický štát, kde vládne rovnosť pre všetkých, ktorý by mal byť príkladom pre iných. Hoci oficiálne médium štátu FAKT (tlačené samozrejme na stopercentne ekologickom papieri) podáva iba optimistické správy:
‚x FLUX je to najlepšie, čo nás mohlo stretnúť. x Priekopnícky zákon opäť potvrdzuje postavenie Utópie v rebríčku najpokrokovejších štátov. x Máloktoré povolanie je pre svojho vykonávateľa zároveň aj poslaním. x Rotácia zamestnancov medzi rozličnými profesiami, tak, aby sa vo vykonávaní najnáročnejších, najnepríjemnejších vystriedali všetci je superférová. x‘
Celú absurdnosť situácie ešte podčiarkuje skutočnosť, že Utópia živí svoju vlastnú mytológiu a rozvádza ju do neskutočných a neuveriteľných príbehov o založení krajiny.
Smerodaj pofúkal Zemi zhnisanú ranu a tá sa zacelila. Tak Smerodaj, najprvší z prvých, očistil krajinu od parazitov a dal jej meno Utópia… Aká to radosť: Smerodaj bola Ona, Veľká Smerodajka!
Mladý Antti, ktorého v knihe spoznávame, nie je ani náhodou kladnou postavou. Je egoistom, ktorého malý svet sa točí okolo jeho vlastných potrieb. V nehostinnej Utópii, kde by malo byť na prvom mieste spolužitie s prírodou a spoločná komunita, je akýmsi typom zbytočného človeka.
S veľkým srdcom vítali v denníku Fakt nových kolegov. Anttiho touto buzeráciou nezlomili, bol dosť inteligentný na to, aby ich dokázal prešťať. Strieľal si z nich, no oni si nič nevšimli a tupo sa smiali s ním.
Antti sa počas oficiálnej návštevy susedného KroNova dostáva do kontaktu so svetom, ktorý je úplne odlišný od Utópie. Je to pre neho šok, podobný prvým návštevám „západu“ z čias železnej opony. Ešte prekvapujúcejšie sú však postoje miestnych obyvateľov, ktorí nie sú v žiadnom prípade nepriateľmi a ničiteľmi, ako ich zobrazuje oficiálna štátna mytológia.
Samozrejme, v tomto prípade nejde o typický lineárny príbeh. Autorka využíva postmoderné prvky a rafinovane ich podsúva čitateľov. Nechýbajú články, denníkové zápisky a objaví sa dokonca aj recept na výnimočnú špecialitu. Špecifická je aj hra s fontmi a celkovou grafikou, ktorá prekvapí, ale nepôsobí rušivo.
AntiHrdina je výnimočná kniha. Je to skvelá výpoveď autorky, ktorej sa podarilo vytvoriť fiktívnu antiutópiu a skvele ju konfrontovať s „bežným“ svetom. Kniha, ktorá by mala byť vo vašej knižnici možno aj preto, lebo z nej dýcha severský duch, ale stále je slovenských dielom.
Antihrdina (Orig.: Antisankari)
Žáner: autiutópia
Autorka: Alexandra Salmela
Vydavateľstvo: Artforum
Rok vydania: 2017
Počet strán: 388
Väzba: pevná
Jazyk: slovenský
ISBN: 9788081501753
Viac autorových článkov nájdete na blogu Igora Čonku.