Recenzia: Cesta do stredu Zeme (komiks)

Cesta do stredu Zeme komiks

Klasické románové dielo v sviežom komiksovom spracovaní.


Rok 1863. Profesor so svojím synovcom a v sprievode odvážneho domorodého sprievodcu podniká smrteľne nebezpečnú misu do samého stredu matky Zeme. Čo trojicu odvážnych mužov (alebo skôr bláznov?) čaká v temných hlbinách, ktoré veky zostávali ukryté pred očami verejnosti?

Vydavateľstvo Slovart pokračuje vo vydávaní komiksových adaptácií známych literárnych diel. Po Ecovom Mene ruže či rafinovanej detektívke Vražda v Orient Exprese z pera Agathy Christie prišiel rad na odľahčenejšiu látku: na dobrodružnú klasiku z pera vizionárskeho francúzskeho spisovateľa Julesa Vernea (1828 – 1905).

Jeho Cesta do stredu Zeme sa teší nemalej popularite, hoc zrejme nejde o najslávnejšie Verneovo dielo. Tým sú azda skôr Dva roky prázdnin alebo Cesta okolo sveta za 80 dní (ktorá by mimochodom tiež mala nabudúce vyjsť v Slovarte v komiksovom spracovaní). Inak, Verne napísal aj pokračovanie novely Edgara Allana Poea Príbehy Arthura Gordona Pyma pod názvom Ľadová sfinga. Toto sa na poli literatúry nestáva často.

Obľubu Cesty do stredu Zeme dokazuje aj to, koľkokrát bola v minulosti sfilmovaná. Paradoxne, chýba extra ultimátna adaptácia. Kým napríklad Stoker sa jej dočkal možno zárezom Dracula s Garym Oldmanom a Tolkien v podobe veľkolepých filmov od Petra Jacksona, Verneovo dielo sa dožilo zatiaľ predsa len skôr priemerných, nevýrazných filmových a televíznych spracovaní. Zo známejších spomeňme odľahčenú, trikovú a mimoriadne voľnú verziu s Brendanom Fraserom z roku 2008 umiestnenú do súčasnosti alebo televíznu mini-sériu s Treatom Williamson z roku 1999.

Stred planéty ľudstvo dlhodobo fascinuje aj filmárov, čo hralo zásadnú rolu napríklad v sci-fi Jadro s Hilary Swank alebo v univerze okolo Godzilly a King Konga z posledných rokov operujúcim s nápadom, že pod povrchom Zeme existuje ďalší svet, svet plný gigantických monštier.

Rozličné verneovky u nás vyšli v rôznych komiksových spracovaniach, či už zahraničné diela preložené do češtiny (napríklad 20 000 mil pod mořem z kresličskej dielne Bhupendru Ahluwaliho) alebo české adaptácie, či už z pera Josefa Blažeka (Pět neděl v balóně, Zemí šelem, Ledová sfinga), alebo spoločné dielo Zdeňka Hofmanna a Milana Vavroňa Vynález zkázy (ktoré sa na dve desaťročia stratilo a bolo zázračne nájdené a publikované v roku 2014). Dokonca samotná Cesta do stredu Zeme u nás v minulosti už vyšla, konkrétne v roku 2010, ilustrovaná Indom Vinodom Kumarom.

Nečudo. Je to chytľavé dielo. Verne ho prvý raz publikoval v roku 1864 a v slovenčine a češtine román (resp. jeho reedície) vyšiel už takmer dvadsaťkrát. Francúzsky komiks na náš trh uvádza Slovart ako v slovenskej, tak v českej mutácii. Disponuje tvrdou väzbou, väčšími rozmermi (210×285 mm) a temer desiatimi stranami záverečných bonusov (Verneov ilustrovaný životopis alebo zasadenie Cesty do stredu Zeme do širšieho kontextu). Hoci komiks nemá ani sedemdesiat strán, vďaka tomu pôsobí dôstojným dojmom. Je to sympatické, voňavé, kvalitné vydanie.

Na scenári je fajn, že obsahuje len trojicu hlavných hrdinov (jeden miestami vyzerá ako kultový Rahan). Nezdržuje sa zbytočnými, spomaľujúcimi vedľajšími dejovými linkami ani postavami. V scenári sa len občas vyskytne niečo, čo negatívnym spôsobom udrie medzi oči (vodca výpravy ostatných pošle domov, bojí sa o ich životy a v nasledujúcej scéne už pokračujú v ceste, avšak bez toho, aby následnej debate bolo venované čo i len jedno jediné okienko; finálny spôsob vyslobodenia sa spod zemského povrchu je čisté sci-fi).

V prvom rade sa môže komiks pochváliť prekrásnou kresbou Frédérica Garciu, ktorý je na našom trhu nováčikom. Rovnako sme sa zatiaľ nestretli s autorom scenára Curdom Ridelom. Ilustrátorovi sa podarilo pôsobivým spôsobom vystihnúť (i vďaka podmanivým farbám – žlto horiace fakle osvetľujúce čierne tunely a jaskyne) tajomné podzemné priestory plné nepredvídateľných okamihov, živočíchov… a iných bytostí, aby sme zbytočne neprezrádzali. Garciova kresba má presne tú dobrodružno-romantickú zasnenú príchuť, akú si látka vyžadovala a akú od nej vyžadujeme my, čitatelia.

Rôzni tvorcovia sa pokúšali preraziť adaptáciami známych románov a noviel. Dočkali sme sa napríklad Hobita (dokonca viackrát), ale známe sú aj komiksové publikácie od Garamondu (napríklad Kytice, Robinson Crusoe, Oliver Twist, Ostrov pokladov), na Slovensku v deväťdesiatych rokoch vychádzali komiksové zošitovky Tarzan, Posledný mohykán či Stopár, veľa toho bolo publikovaného samozrejme v Bublinkách (napr. Kiplingov Mauglí, príbehy Karla Maya, sem-tam nejaký Lovecraft).

Tieto „náučné“ komiksy sa žiaľ nejeden raz zvyknú držať pri zemi. Pripomínajú hanblivé dieťa odmietajúce sa pustiť matkinej sukne. Nechceli sa pozrieť na notoricky známy text z iného, menej používaného uhla. Sviežo a pútavo. Nespútane. Len rutinne a nudne opakovali to, čo už bolo povedané, prakticky bez žiadnej pridanej hodnoty. Stali sa otrokmi vlastných predlôh. V podstate iba prekreslili text. A samozrejme ho museli spravidla drastickým spôsobom skrátiť. Z toho dôvodu pripomínajú filmy, ktoré nás nútili pozerať v škole, adaptácie slávnych románov. Vyučujúci si akiste mysleli, že nám robia službu, ale ono to bola neraz služba medvedia. Na nič nás nenalákali. Skôr naopak: akonáhle sme náhodou natrafili na onen román, vyhli sme sa mu poriadnou okľukou.

Naopak, komiksy ako Cesta do stredu Zeme môžu túto chybu čiastočne napraviť. Prostredníctvom krásnej, dynamickej a pritom starosvetskej kresby nás duo Ridel/Gracia zavedie do fantazijného sveta, kde sa predstavivosti medze nekladú. Postavy sú fajn, najmä sympaticky svojrázny, pre vec zapálený profesor, ktorý na rozdiel od iných objaviteľov odmieta ísť cez mŕtvoly. Cesta do stredu Zeme i v podobe komiksu dokazuje (či skôr – potvrdzuje), že plným právom patrí spolu so Stevensonovým Ostrovom pokladov či s Doyleovým Strateným svetom ku klasike mládežníckej dobrodružnej literatúry.

Možno by sa scenáru dal vyčítať nedostatok napätia a istá forma skratkovitosti. Dlho sa nič vzrušujúce nedeje, iba postavy putujú do vzdialeného cieľa svojej cesty, dlho blúdia v podzemných priestoroch, vedú siahodlhé dialógy, sem-tam niekto niekam spadne a v druhej polovici sa objaví viacero zaujímavých atrakcií, no neraz je problém buď vyriešený behom jednej strany, alebo to vlastne ani nie je problém, postavy udalosť chvíľu pozorujú a pokračujú o „dom“ ďalej.

Tie postavy sú však charizmaticky nakreslené, s citom pre detail a pohybujú sa vo vizuálne podmanivom prostredí. Výprava sa nonstop strieda, takže sa je na čo pozerať (podmanivo zariadené pracovne, more, džungľa, more). Je to krásne vydanie. Ak by sa na hodinách literatúry okrem klasickej prózy a poézie čítali aj takéto komiksy, chuť niektorých žiakov na čítanie by akiste stúpla. To je však už iný príbeh. A iné ministerstvo.

Hodnotenie: 70 %

Komiks Cesta do stredu Zeme si môžete kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link


Cesta do stredu Zeme (orig.: Voyage au centre de la terre)
Autor: Curd Ridel, predloha: Jules Verne
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2024
Ilustrácie: Frédéric Gracia
Jazyk: slovenský
Preklad: Beata Panáková
Počet strán: 64
Väzba: pevná
ISBN: 9788055665450


Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.

Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.


3. októbra
Ivan Kučera
Zdroj informácií