 |
„Neseš si něco temného. Myslím, že něco z dětství. Něco, co tak úplně nepatří do našeho světa.“
Počas letných prázdnin 1960 sa v zaspatom americkom mestečku Elm Haven odohrala séria nadprirodzených udalostí, ktorým musela čeliť skupina kamarátov z Cyklohliadky. Nie všetci to vtedy prežili. Po viac ako štyridsiatich rokoch sa sem vracia jeden z nich – už profesor a spisovateľ Dale. A zisťuje, že s Elm Haven stále nie je všetko v poriadku.
Keď v roku 1986 Stephen King vydal To, legendárny príbeh zo zákerného mesta Derry sa okamžite zaradil nielen medzi jeho najväčšie hity, ale i medzi najlepšie knižné horory, aké boli kedy napísané. Môj postoj k nemu bol od prvého prečítania rezervovaný. Mal hŕstku geniálnych kapitol… a desiatky nudných. Ale o to nejde.
Ide o to, že o päť rokov neskôr napísal skvelý americký spisovateľ Dan Simmons Temné léto – román, ktorý bol, je a zrejme už navždy bude obviňovaný z toho, že je kópiou To. Aj u Simmonsa sledujeme partiu detí, ktorá počas horúceho leta zažíva sériu nevysvetliteľných, vyložene hororových situácií. Samozrejme, King nie je jediný autor na svete, ktorý má právo písať o deťoch v ohrození. Avšak v prípade Temného léta bola proste podobnosť naozaj dosť veľká.
Paradoxne, mne sa Danov román páčil oveľa viac. Myslím, že King poňal vzťah detí prehnane romanticky. Dan na to jednak šiel realistickejšie, a teda uveriteľnejšie, jednak ostal iba v „tom“ lete; na rozdiel od príbehu klauna Pennywisea sme sa nedočkali žiadnej dospelej dejovej línie. Doteraz.
Jedenásť rokov po vydaní Temného léta Dan Simmon napísal voľné pokračovanie s názvom Zimní přízrak. Vlastne, nie som si istý, či ide o sequel. Technicky áno, keďže hlavným hrdinom je postava z „jednotky“. Ale ide skôr o sequel z rangu Doktora Spánka, ktoré síce tiež nadväzuje na to, čo bolo, ale v podstate na tom nezáleží a pokračovanie sa dá vnímať ako samostatný príbeh. Pre poriadok treba dodať, že ak sa niekto niekým inšpiroval, tak King Simmonsom, keďže Zimní přízrak vznikol dlho pred Doktorom Spánkom. Týmto vykradnutím (?) zrejme Stephen Simmonsovi vrátil úder za vykradnutie To.
Bohužiaľ, kým Doktor Spánok bol výborný a suverénne obstál v nielen konkurencii „jednotky“ (Žiarenie), ale i ako samostatný román, o novom románe Dana Simmonsa toto povedať nemožno. Občas pomedzi riadky, odseky a kapitoly preblesne ten Dan Simmons. Ten napohľad konzervatívny, ale inak pekne podvraťácky „ďábel“, ktorý sa nebojí prekračovať hranice. Bohužiaľ, naozaj len občas.
Zimní přízrak je avizovaný ako horor, ale toto tvrdenie treba brať s rezervou. Má cca 328 strán, ale prvých 200 sa nič hororové nevyskytuje. Jemne mysteriózne áno, ale s čistým hororom to nemá nič spoločné. Na poslednej približne stovke strán to síce predsa len začne zaváňať hororovým žánrom, ale stále nie dosť. Zimní přízrak možno charakterizovať ako mysterióznu drámu. To ale nie je problém. Žáner nám môže byť ľahostajný, ak je kvalitný príbeh. Zimní přízrak však príliš kvalitný nie je. Dan Simmons je skvelý autor a rozprávač s (nasleduje možno zvláštny výber slov) podmanivým, plným, literárnym a románovým štýlom. Ten človek píše rád a vie v tom chodiť. Ale táto kniha pôsobí dojmom, ako keď veľmi dobrý autor stráca čas s nie veľmi dobrým príbehom. Nerozumiete tomu, pretože človek s jeho povesťou môže robiť niečo iné. V poriadku, asi to tak vnútorne cítil. My to však po ňom musíme čítať, a to už je horšie.
Román mohol najlepšie fungovať v momentoch, kde hrá na nostalgickú strunu. Návrat dospelého muža na miesta, ktoré poznal ako dieťa. Na miesta, na ktorých vyrastal. Tie sa navždy zapísali do jeho spomienok a budú ho do smrti ovplyvňovať. No ani v tomto ohľade to Simmons nezvládol a až šokujúco nezaujímavo kĺže po povrchu.
Vyloženým utrpením sú flashbacky do hrdinovho ľúbostného života. Sklame aj nedostatočný opis prostredia, ktoré inak mohlo byť super. Realita takmer úplne opustenej, rozpadávajúcej sa farmy, ktorá má najlepšie roky dávno za sebou, zima, pľušť, sneh, víchrice a najbližší susedia tak ďaleko, že už môžu bývať rovno aj na Marse. Autorovi ale ako keby sa do opisov prírody a počasia vôbec nechcelo.
Prvých sto strán sa kniha, napriek klišé príbehu, číta sama. Odsýpa to. Postupne sa ale začnete pýtať, či príde aj niečo iné, niečo viac. Pýtate sa čoraz častejšie a ste stále nervóznejší, pretože sa ukazuje, že vás do konca knihy už vlastne žiadne prekvapenia nečakajú. Autor, hoci za bežných okolností strašne skúsený a fakt vypísaný, sa v príbehu stráca a čítanie druhej polovice knihy začína pripomínať brodenie sa snehom uprostred lesa. Obzeráte sa okolo seba, je tam fakt pekne a máte už sériu parádnych fotiek s dokonalou atmosférou zimy. Ale potom sa musíte znova pohnúť. Ste unavení, máte toho plné zuby a zo všetkého najradšej by ste boli doma a pili čaj s rumom.
Dan Simmons ma sklamal. Ako sa vám Temné léto zapáči, tak Zimní přízrak nie. Po slušných prvých sto stranách stráca na tempe a ku koncu si už prajete mať to čím skôr za sebou. Narýchlo spráskané finále pôsobí dojmom, že to čím skôr chcel mať za sebou aj autor.
Z dunivého hlasu zostalo neveľmi zaujímavé šepkanie. Neviem, či Dan Simmons svoj hlas stratil alebo si len vybral prestávku, ale pre jeho a naše dobro dúfam v druhú možnosť. Ale som pripravený aj na prvú, Dan.
Zimní přízrak
Žáner: mysteriózny, dráma, horor
Autor: Dan Simmons
Vydavateľstvo: Fobos
Rok vydania: 2019
Jazyk: český
Preklad: Milan Žáček
Počet strán: 328
Obálka: pevná, viazaná s prebalom
ISBN: 978–80–7585–017–1
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz a s jeho článkami sa môžete stretnúť aj na jeho autorovom blogu. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a môžete si ju kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.