František Kotleta, krvavý potomok Járu Cimrmana, skočil do ustálených vôd českého splatteru v roku 2010. Jeho skok, prvý diel trilógie Bratrstvo krve, bol sprevádzaný nadšeným smiechom – aj keď znel trochu ako z nemeckého sitkomu. Bola to jednoducho obyčajná upírčina, ktorá mala byť poctou Kulhánkovi a jeho epigonom, ale ostala len jednoduchou upírčinou s prepracovaným virálnym marketingom.
Ale čítalo sa to dobre. Tradičnú rúbanicu a strieľačku v Hustom nářeze korenilo tajomstvo pôvodu upírov a milostný mnohouholník. Hlavný hrdina bol na upíra plnokrvne ľudský a aj postavy odsúdené na dekapitáciu či mačkalicu boli výživné emóciami, po každom záreze na pažbe hrdinovho Desert Eaglu stúpol čitateľovi endorfín v krvi.
Hustý nářez však skončil rozpačito, po výbornom finále v Číne nasledovala kolotočová strelnica v Poľsku, ktorá len znížila počty postáv na oboch stranách. Z druhého dielu Bratrstva krve som mal preto obavy – bude to Impérium vracia úder alebo Batman a Robin?
Žiaľ, po dočítaní „Fakt hustého nářezu“ musím skonštatovať, že na zalievanie do karbonitu ani na sekanie rúk hlavných hrdinov nedošlo. Hlavné problémy identifikujete hneď dva a druhý možno vyplýva z prvého. Dej knihy je totiž nesúrodý – ako výsledok práce viacerých autorov alebo ako kniha, ktorá sa písala príliš dlho a s prestávkami medzi „záťahmi“. Z toho vyplynuli opakujúce sa opisy scén (napríklad súloží) – akoby autor zabudol, že niečo také napísal o 50 strán skôr.
Prvú časť, útok na kartanskú základňu v Južnej Amerike, pravdepodobne napísal Dobromil Kotleta, bruntálsky cukrár. Poslal hlavných hrdinov do boja, aby spravili bác-bác a bakaným kartanom zbúrali domčeky z marcipánu. A aby sa mali hrdinovia kde skryť, strčil ich do šľahačky s originálnou postavou, ktorá je klonom madam Barbary Jiřího Kulhánka (Divocí a zlí). Sladkú chuť kazí len rakvička po záručnej dobe, ktorú tam prihodil drsnejší Kotleta, ale ani jeho Legie nesmrtelných hlavným hrdinom apetít nepokazí.
Na úteku do Európy prevzal štafetu Franta. Dej sa zrýchlil, pribudli hlášky i Gerhart a zrazu z knihy zavoňal fakt hustý nárez. Zaštípal na podnebí, pohladil na koreni jazyka a pekne kĺzal do žalúdka plného sladkostí.
Ale kým rezeň prešiel pažerákom, podviazal mi žalúdok tretí z Kotletov. Jednonohý Tonda vylepil na bilboardy plagáty „Pokračovanie nabudúce“, „Zabi Kartana, zachrániš Zem“ a „Sbohem lásko, nech mě jít“. Druhá noha ubohého Toníka sa prepadla do tretieho dielu Bratrstva, do „Mega hustého nářezu“, ktorý by sa mal objaviť na Vianoce.
Vtedy si uvedomíte, že sa v tejto knihe absolútne nič nestalo. Nepribudli postavy s motiváciou, zmizlo tajomstvo a z lásky Jana Bezzemka a Petry ostali len rovnakými slovami opísané súlože. Apropó sex. Na to, ako sa upíri chvália technikami, ktoré získali počas stáročí, si v knihe vystačia s obliznutím klitorisu a keď chcú byť drsní, bude to odzadu. Nie, že by to vadilo, ale krvosaji sa akomak preceňujú.
Kniha ako celok nie je zlá. Je dobre čitateľná a miestami aj zábavná (keď je na scéne Gerhart), ale nie je na rovnakej úrovni ako prvý diel a po agresívnom marketingu okolo osoby bruntálskeho mäsiara som čakal rozhodne viac.
Hodnotenie: 50 %
P.S.: Po dopísaní recenzie mi prišiel poštou vyštrbený sekáčik Tescoma, so zaschnutými škvrnami. Snáď je to výzva a nie zastrašovanie :)
František Kotleta: Fakt hustej nářez
Bratrstvo krve 2
Počet strán: 288
Väzba: brožovaná
Jazyk: český jazyk
ISBN: 9788074251344
Rok vydania: 2012