 |
Cena Fantázie sa nám utešene rozvíja a naberá na vážnosti. A tomu zodpovedá aj starostlivosť, ktorú organizátori venujú výročným zborníkom. Sú stále výpravnejšie, reprezentatívnejšie a s atraktívnejšou obálkou. Pozrieme sa na poviedky v najnovšom vydaní, ktoré vyberá z toho najlepšieho, čo súťažilo v ročníku 2015.
Janko Iša: Kladivák. V poslednom čas mám pocit, že scifi orientované na akciu sa trochu vyčerpáva, akoby už nebolo kam napredovať. To však našťastie nie je problém Išovej poviedky. Je to veľmi skúsene napísané, autor dobre vie, ako zapôsobiť na čitateľa. Pohybuje sa vo svojom originálnom a podrobne prepracovanom svete a jeho hrdinovia myslia aj na iné veci, ako je najbližší výstrel.
Milan Tichý: Na palube vesmírnej lode Batavia. Military space opera má svoje vlastné pravidlá a autorovi sa mu ich podarilo slušne naplniť. Má však ešte rezervy v štylistike, ktoré znepríjemňujú čítanie. Najviac mi prekážalo nemotorné používanie vojenského žargónu, akoby odpozorovaného z amerických televíznych seriálov.
Ivana Molnárová Dubcová: Agentúra pod Devínom. Hlavná postava mi pripomenula Antona z Nočnej hliadky. Démonická teória prestupov medzi svetmi a posadnutosti, ako ju predkladá autorka, je trochu ťažkopádna, ale vyvažuje to elegantný štýl, iskrivé dialógy a zmysel pre detail. Ak to je pilot zamýšľaného seriálu, rád si ho potom prečítam.
Jozef Harendarčík: Jeseň padá na hroby. V úvode to vyzeralo na poetickú duchárčinu, ale vykľul sa z toho vydarený ekologický horor. Škoda striedania pohľadov, keby sa autor sústredil na jediného hrdinu, mohlo to byť ešte pôsobivejšie.
Ján Švihra: Zbierka. Humorná duchárčina napísaná hravým štýlom. S nadhľadom sa vyhýba trápnostiam, ktoré sa v takýchto prípadoch často ponúkajú. Možno len origin ducha Pucha je tak trochu na hrane.
Pavel Švantner: Ohňom nič nekončí. Rýchla poviedka z pestrého sveta so zaujímavým hrdinom, odborníkom na pragmatické riešenia problémov. Rád by som si prečítal sériu poviedok s ním, možno trochu viac posunutú ‚noir‘ smerom, aby bolo jasné, kam ho spomínaný pragmatizmus zavedie.
Ladislav Dubravský: Búrka. Horor zo školského prostredia. Oceňujem autentickú atmosféru, stupňovanie napätia a nejednoznačnosť.
Ján Gálik: Marka a muž s mŕtvymi očami. Pekná metafora boja s vnútornými démonmi. Akurát príbeh by sa v konečnom dôsledku zaobišiel aj bez titulného muža s mŕtvymi očami, o ktorom sa dozvieme veľmi málo.
Diktátor od Andreja Földiho by bol fajn, keby autor lepšie zvládal štylistiku. Príval krátkych viet, ktoré sa pri čítaní zasekávajú, odvádza pozornosť od príbehu, ktorý by mohol byť zábavný. Ale potenciál tu je, tak snáď nabudúce.
Mína Pávová: Plechový Uroboros. Ľudia chcú vždy to, čo nemajú. Takže je možné, že aj ľudské výtvory budú podliehať podobným túžbam. Zaujímavá poviedka o dejinách, ktoré sa točia v kruhu. Chválim hlavne jemnú iróniu.
Ján Stopjak: V ruinách. Toto je s náskokom najdepresívnejší text knihy. Má prepracované detské postavy, tragický príbeh a veľmi pôsobivé vyvrcholenie. Zo všetkých poviedok v zborníku táto vo mne rezonovala najdlhšie.
Díler od Patrície Grachovej by mohol byť vrcholom zborníka. Veľmi sa mi páči jeho poetika, ba aj štylisticky je zvládnutý vynikajúco, autorka však mierne prepálila nároky na čitateľovu pozornosť. Až po opätovnom prečítaní mi kúsky skladačky zapadli na správne miesta. Na druhej strane, text je natoľko dobrý, že na to opakované čítanie láka.
Marek Slabej: Tí, čo sa vrátili hore. Moby Dick na cudzej planéte, pre mňa najlepšia scifi v zborníku. Prepracovaný svet so širšími súvislosťami, zaujímavý hlavný hrdina, osudový príbeh. Možno chýbajú výraznejšie indície k záverečnej pointe o vplyve Skokana na miestnu faunu.
Monika Herda Belicová si vypracovala vlastný unikátny ironický a mierne archaizujúci štýl. A v poviedke Predovšetkým neškodiť duši ho dôsledne využíva. Trochu nechceným vedľajším účinkom tohto štýlu je opisnosť vysvetľovacích monológov/dialógov, ktorá môže niektorých čitateľov odradiť. Mne sa to však veľmi páčilo, autorka tentoraz trafila správnu intenzitu a netlačí na pílu natoľko ako u Striebrenky.
Mark E. Pocha: Diablova diera. Autorova záľuba v klasických hororových témach sa tu prejavila naplno, vie ich zakaždým podať sviežo a zábavne. Akurát running joke typu: „Nehovor mi Bart.“ „Ako chceš, Bart.“ je na jeho pomery príliš lacný.
Lucia Zimanová: Chabé transcendentno nad Parížom. Ak by autorka dokázala vzbudiť u čitateľa aspoň nejaké sympatie k svojim postavám, možno by to bláznivé prepisovanie príčin zásadných historických udalostí fungovalo. Takto vyznieva do prázdna, a ani humor nezaberá, ako by mohol.
Naďa Langová: Podivná kniha spod stola. Výborný horor, ktorý na mňa pôsobil veľmi filmovo. Postavám som držal palce a aj záverečný úder sa vydaril.
Mária Sokolová: Ako detektív Mozoček záhadu infúzie vyriešil. Z tohto textu priam srší nadšenie, s akým bol písaný. A to je aj jeho hlavný problém – prílišná snaha autorky o humor za každú cenu. Aj za cenu použitia výrazov ako ‚obyčajní ľudkovia‘ a ‚pome, pome!‘. Ale som zvedavý, ktorým smerom sa autorka v budúcnosti vyberie.
Adam Máčaj: Ľudskosť v monštre. Nemôžem si pomôcť, ale ak v poviedke ide o upíra zajatého v koncentračnom tábore, musím ho porovnávať so skvelým textom Mezi mrtvými od Gardnera Dozoisa a Jacka Danna. Máčajov text z toho porovnania vychádza celkom dobre. Autor si dal záležať na štúdiu historických reálií (pokiaľ to dokážem posúdiť), aj príbeh s atmosférou je vybudovaný šikovne. Poviedke by však prospelo vynechanie poslednej kapitoly, ktorá skĺzla k prílišnej doslovnosti a pátosu.
Michal Brat: Oceľové oči. Autor má veľmi zaujímané nápady, ale poviedka vyznieva ako skladačka dvoch oddelených príbehov, z ktorých ten druhý slúži len ako stimul hrdinovi k záverečnému kroku. Ak by boli lepšie prepojené, text by získal na pôsobivosti.
Ako som už spomínal, Cena Fantázie naberá na dôležitosti. Dostala sa do štádia, keď už dávno nemá problém s kvalitou či množstvom príspevkov (ako mávajú začínajúce súťaže). V súčasnosti to už vyzerá tak, že pre organizátorov je najväčšou výzvou poskladať porotu, ktorá by mala aspoň rámcovo rovnaký vkus. Rozdiely v hodnotení boli tentoraz obrovské a do finále sa nedostal žiadny ‚úlet‘ (v dobrom zmysle slova). Finálové poviedky boli síce na slušnej kvalitatívnej úrovni, ale svojím spôsobom v rámci žánru veľmi mainstreamové. Najviac ma zarazilo, akú jednotnú ‚no future‘ náladu mali.
Knihu musím jednoznačne odporučiť tým, ktorí sa zaujímajú o stav slovenskej fantastiky, a aj tým, ktorí si len chcú prečítať dobré fantastické poviedky, prípadne pokochať sa skvelou obálkou od Doda Dobríka.
Fantázia 2015
Zborník poviedok sci-fi, fantasy a hororu (výber poviedok slovenskej
literárnej súťaže Martinus
Cena Fantázie 2015).
Autor: Kolektív autorov
Vydavateľstvo: Fantázia
Rok vydania: 2015
Počet strán: 364
Väzba: brožovaná
ISBN: 9788089823000