 |
 |
Čo keby sa Alan Turing neotrávil a v roku 1982 na základe jeho vedeckého bádania vyrobili androidov? V takejto alternatívnej minulosti si Adamovia a Evy vyzbrojení umelou inteligenciou, ktorých je len limitovaný počet, rýchlo nájdu svojich majiteľov. Dokážu sa však vyrovnať s pokrútenými ľudskými myšlienkami a skutkami?
Predchodcovia románu
Už od Čapkovho R.U.R. sa objavuje téma poľudšteného robota. K širokému publiku sa dostal napríklad film Ja, robot a najnovšie sa s umelou inteligenciou stretneme v seriáloch ako Westworld či Black Mirror. A tu je práve problém tohto románu. Nápad nie je nový, záver nie je originálny a navyše je to celé zahltené vzťahovými problémami protagonistov.
Už v Simmonsovom Hyperione nachádzame umelú inteligenciu, ktorá je spojená s básnikom Keatsom. Oba romány sú plné metafor a filozofických úvah o živote či vzťahoch. V oboch je dôležitá postava UI. Rozdiel je v šírke rozprávania. Simmons nás v Hyperione berie z planéty na planétu, dokonca aj k samotnému jadru umelej inteligencie, a nezabudne nás zapliesť aj do politických machinácií.
McEwan naproti tomu pracuje poväčšine s priestorom jedného bytu. Spoznávame 32-ročného Charlieho Frienda, ktorý sa celý život bezhlavo vrhá do rôznych obchodov, ale tie mu nie vždy vyjdú. V druhej izbe bytu žije fešná, o desať rokov mladšia spolubývajúca Miranda, ktorú má Charlie v pláne zbaliť. A ako účinnejšie získať ženu, než kúpiť za peniaze z dedičstva robota a ponúknuť jej, že mu môže vybrať polovicu vlastností? Z ponuky dvoch variant Evy a Adama, ktorí môžu byť rôzneho etnika, sa Charliemu ujde už iba Adam. Miranda je potešená a takmer ihneď sa s Charliem dáva dokopy. Ako sa dá očakávať, spustí sa tým celá lavína udalostí. Kvôli Adamovi vychádzajú na povrch rôzne tajomstvá a celý čas sa rieši minulosť a problémy hlavných postáv. Robot je tu iba prostredník pocitov a nápadov, väčšinou pôsobí veľmi ľudsky. Aktívnou zložkou sa stane až ku koncu knihy a treba povedať, že je zaujímavé sledovať jeho konanie. Do života tejto trojice sa navyše pripletie malý zanedbávaný chlapec a ešte viac všetko zamotá.
Iná história
Alan Turing, známy „prelomiteľ“ nacistickej šifry Enigmy, sa v reálnom živote nechal liečiť z homosexuality, ktorá bola v tom čase považovaná za trestný čin. Psychicky to však nezvládol a v roku 1954 sa otrávil jablkom napusteným kyanidom. V alternatívnej minulosti sa to nestane a Alan Turing po rokoch chodí do podnikov verejne so svojím priateľom. Vedecké poznatky sú voľne dostupné a pokrok prichádza rýchlejšie ako u nás.
Existuje názor, že výber roku 1982 pre dej knihy je McEwanovou poctou významným sci-fi autorom. Je to rok, keď sa narodila fiktívna postava robopsychologičky Susan Calvinovej zo zbierky poviedok Ja, robot a takisto bola v tomto roku založená fiktívna Národná americká spoločnosť na výrobu robotov, a. s.
Politická situácia v alternatívnej minulosti je premyslená do detailov, no vlastne nemá v románe opodstatnenie. Aby aj bežný čitateľ vedel oceniť autorovu predstavivosť, mal by si googliť každú významnú postavu, ktorá sa spomenie, čo však môže byť značne únavné a odpútavať od deja. Rieši sa čosi ako Brexit a celkovo je vidieť paralely so súčasnou situáciou. Ak by sa príbeh odohrával v tejto dobe, nebol by v osude postáv a príbehu žiaden rozdiel. Milovníci histórie a politiky si však môžu prísť na svoje. S alternatívnou históriou pracuje napríklad aj Simon Stålenhag vo svojej ilustrovanej knihe Pasáž. Tam je však rozdiel medzi realitou a alternatívou jasný.
Kniha pre neurčité publikum
Ian McEwan je známy skôr vďaka opisom komplikovaných ľudských vzťahov a osudov, čo je cítiť aj na jeho sci-fi pokuse. Treba však uznať, že vie veľmi pekne narábať so slovami. Stroje ako ja sa čítajú celkom rýchlo a pretkávajú ich mnohé zaujímavé myšlienky. Pre skalných fanúšikov robotov a androidov však neprináša veľa nového. Ťažko povedať, kto je cieľovkou. Mnohí milovníci McEwanovej tvorby sa zhodujú, že je to jeho najslabšia kniha. Ostrieľaní scifisti sa zase budú pravdepodobne nudiť. Ak vám nevadia v podstate banálne príbehy zo života, toto je vaša prvá kniha od Iana McEwana a nie ste presýtení témou umelej inteligencie, skúste si Stroje ako ja prečítať.
Hodnotenie: 60 %
Knihu Stroje ako ja si môžete objednať v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link
Stroje ako ja
Žáner: science fiction
Autor: Ian McEwan
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2020
Jazyk: slovenský
Preklad: Katarína Jusková
Počet strán: 288
Väzba: pevná väzba s prebalom
ISBN: 9788055639338
Súvisiaci link
Predstavujeme – Ian McEwan: Stroje ako ja
Recenzentku Valériu Scholtzovú k fantastike priviedol Harry Potter a odvtedy je vernou fanúšičkou tohto žánru. Momentálne ju baví objavovať slovenských autorov. Nájdete ju aj na blogu, Instagrame a Facebooku pod prezývkou Knižný predátor. Pod týmto linkom nájdete články Valérie Scholtzovej na Fandom.sk.