 |
Jakub Pokorný je mladý slovenský autor, ktorý chce publikovať, a v tomto sa mu aj darí. Čas: Otázka osudu je už jeho druhá kniha (prvá s názvom Stačí vedieť málo mu vyšla v roku 2013), a vyšla vo vydavateľstve Dibuk.
Z hľadiska formy stojí Čas: Otázka osudu medzi poviedkou a románom, nazvime knihu teda novelou. Máme tu antické mestečko, kde žije mladý pár Iulia a Markus s dvoma otrokmi. Mestečko napadnú barbari a dvojica je nútená utiecť, aby si zachránila život. Cestu im skríži vrana, ktorá je tak trochu bohyňou a má vlastné plány (napríklad zabiť cisára), ktoré fatálne zasiahnu do osudu hrdinov.
Existujú knihy, ktoré sa nedajú čítať rýchlo. Niekedy sú dôvody dobré: Ak autor pracuje s náznakmi, druhým plánom príbehu, ak buduje zložitú zápletku, a tým núti čitateľa zastaviť sa a premýšľať. Alebo ak píše tak dobre, že sa jeho imaginácia dá vychutnávať.
Ale niektoré dôvody sú zlé: Ak spisovateľ neovláda remeslo na dostatočnej úrovni. Čítanie sa potom zadrháva na chybách, aké by sa vo verejne publikovanej knihe rozhodne nemali vyskytovať. To je nanešťastie aj prípad tohto textu.
Väčšina autorov sa podľa všade omieľaného pravidla usiluje čo najlepšie vybrúsiť úvod svojho diela, pretože na prvom dojme záleží. Lenže v našom prípade hneď na začiatku narazíme na toto:
Rozhodila dlhými vlasmi, aby potešila svojho muža. Iulia Primus,
verná manželka poslušného tyrana, práve nalievala víno Marcusovi, svojmu
mužovi.
(…)
Vonku bolo nádherne, na oblohe bolo vidieť samé hviezdy. Cvrčky
spievajú, hrajú do rytmu .„Môžeš mi povedať, čo sa deje?“ pristúpil
k nej Markus.
Jakub Pokorný má problémy so základnou štylistikou. Opakovanie slov, striedanie minulého a prítomného času v rozprávaní, to sú začiatočnícke priestupky, ktoré musia byť bezpodmienečne vychytané pred zverejnením textu. Bez redakčných zásahov potom niektoré odseky dokonca vôbec nedávajú zmysel:
Barbari zo severu v tento daždivý deň napadli mesto, ktoré taký útok nečakal. Rímske mesto obklopené prírodou tento osud nečakal. Len bohovia mohli osud smrti zmeniť a čas by tak aj v tomto meste mohol plynúť ďalej.
Plynulosti čítania prekáža aj to, že autor mieša slová z rôznych jazykových oblastí. Archaické šat a moderná arogancia, dĺžka sa meria v lígach, ale niekedy v metroch, Elfovia bývajú v kempoch…
Druhým problémom sú postavy. Iulia má síce milujúceho manžela, ale je nespokojná, ako sa k nej (vraj) správa na verejnosti, a tiež s podradným postavením žien v antickom svete všeobecne. Lenže autor to podáva veľmi nemotorne:
„Tak, počúvaj…“ začala hnedovláska. „… dávam ti varovanie,
nie som spokojná s tým, ako som braná na tomto svete…“
„Trápi ma, aký je môj osud, či budem navždy drieť na domácnosť a
budem ponižovaná tvojou osobou. Ja som tiež človek, nie zviera. Aj zvieratá
sa cítia lepšie.“
Iulia, navzdory manželovej snahe, z toho vychádza ako neurotická hlupaňa. Keď za súmraku vyrazí sama nakupovať, napriek tomu, že ženy to majú zakázané; mestečko pravidelne napádajú svorky obrovských divokých psov so zobákmi (asi miestni chudobnejší príbuzní gryfov) a barbari sú na obzore, pri návrate ju zmláti nočný strážnik. Čitateľ by mal súcitiť, ale namiesto toho usúdi, že si to zaslúžila.
Markus je nevýrazný, ale občas dokáže prekvapiť aj sám seba, napríklad pri ochrane Iulie: Takú rýchlosť, ktorú zo seba následne dostal, by do seba nepovedal.
Dočkáme sa aspoň pokusu o sľubnú traumu z minulosti, ktorá by sa mohla vyvinúť priam oidipovsky zaujímavo, ale zostane len pri jedinej zmienke a vôbec nič z nej nevyplynie:
Iulia po prvom milovaní s ním plakala, rovnako počul plakať mamu,
keď otec odchádzal z jej komnaty.
*Trápilo ho to, no jej plač neustával ani po tých ďalších. Tak ako
u mami. Pomáhalo mu, keď od nej vždy potom odišiel. Dohodli sa, že to tak
bude lepšie. Ich dvaja otroci pri nej vždy museli zostať a utešovať ju.
Potom jej plač zrazu jedného dňa prestal a všetko bolo krajšie. Keď
pochopil, čo sa stalo a prečo. Uistil sa, že musí stáť pri nej dokonca
života. Šok z detstva, jej šok z detstva.
Na niekoľkých miestach narazíme na náznak snahy o odlíšenie jednotlivých postáv aj rečou, ale výsledok je ako od Dobšinského:
Jupiter sa postavil, trón sa roztriasol, jeho mohutná postava
rozhýbala nebeské prostredie.
„Ľudia si nedajú pokoja, stále sa ženú do boja!“ vyhlásil hlasom
ani sto hromov.
„Medzi sebou sa rúbu, prostredie nedbajú, pokoja si nedajú!“
pokračoval a zaujal predhovorom svoju dcéru Libero.
Problematické je aj samotné rozprávanie príbehu. Autor sa nedokáže pozrieť na text očami čitateľa a dávkovať informácie tak, aby neutrpela zrozumiteľnosť. To sa zhoršuje hlavne v závere, kde sa chaoticky striedajú časové roviny aj pohľady rozprávania.
Aj samotné akčné či hororové scény, kde by sme sa mali o hrdinov báť, sa zvyčajne udejú len tak mimochodom:
Svitalo, keď počula zavýjať vlkov. Obzerala sa sem a tam, ale nič nevidela. Postavila sa, obliekla si plášť a vydala sa preskúmať, čo sa deje. Nebola ani dva metre od ohniska a už to videla. Najmenej päť rútiacich sa vlkov s vystrčenými tesákmi sa rozhodli zaútočiť na ňu. Strach v očiach všetkých stvorení. Iulia nemala šancu uniknúť. Čas sa rozbehol neuveriteľne rýchlo. Zavrela oči, skrčila sa. Vrčanie zvierat hrôzostrašne znelo okolím, prežila. Vlky napadli akési stvorenie, ktoré sa krčilo za jej provizórnou posteľou. Stvorenie nemalo šancu prežiť. To stvorenie nemalo krv a keď sa všetko skončilo a vlky spokojne odkráčali, ostali len kosti. Iulia bola v šoku. Až potom zistila, že to stvorenie mohlo byť upírom, ktorý jej chcel vysať krv.
Novela Čas: Otázka osudu vyšla ako e-book prostredníctvom self-publishing služby publico.sk.
Jednoduchosť, s akou je možné v dnešnej dobe vydať e-knihu, je dvojsečná zbraň. Určite sa týmto spôsobom môžu dostať na svet kvalitné diela určené úzkej cieľovej skupine, aké by sa kamennému vydavateľstvu v papierovej podobe ekonomicky nevyplatili. Na druhej strane vznikajú texty ako tento, veľmi začiatočnícke a nezvládnuté, ktoré by profesionálny editor stopol po prečítaní prvej kapitoly. Netrúfam si predpovedať, kam to povedie, ako sa vyvinie pomer kvality voči kvantite. Bojím sa, či o pár rokov nebudeme loviť kvalitné diela ako opály zavalené tonami hlušiny.
Čas: Otázka osudu
Autor: Jakub Pokorný
Formát: e-book
ISBN: 978–80–971442–3–4
Vytvorenie elektronickej verzie Dibuk, s. r. o., 2013
Vytvorené prostredníctvom Publico.sk