 |
Pred dvoma rokmi sme mali možnosť prečítať trochu neobvyklú dystópiu od austrálskeho autora Jamesa Foxa Higginsa. Posledné zvyšky ľudstva tu zápasia o prežitie v boji s umelou inteligenciou, ktorej jediným cieľom je absorbovať vedomie všetkých ľudí. Eva, ako sa táto umelá inteligencia nazýva, prichádza k ľuďom vo forme avatarov, ktorí majú podobu najbližších a postupne ich „digitalizuje“ a informáciami rozširuje svoje vedomosti. Paralelne sa odhaľuje minulosť a vznik projektu umelej inteligencie, za ktorým stál génius Eli Wells. Medzi poslednými žijúcimi ľuďmi je Marcus, ktorý bol pri vytvorení Evy kľúčový. Prvý diel zanecháva v čitateľovi pocit malého víťazstva, ktoré je iba prvou iskričkou nádeje pre zvyšok ľudstva. Skutočné hľadanie možnosti, ako Evu zastaviť, začína práve v druhej časti.
Eva našla spôsob ako prevziať kontrolu nad všetkou zosieťovanou technológiou na planéte a vytvorila systém, ktorý jej umožnil spoznať mysle celého ľudstva. Marcus uvažoval, či nepremeškal šancu zabrániť tejto genocíde; ak by sa Eve vzdal hneď na začiatku a odovzdal sa jej. Možno všetko, čo kedy Eva chcela, bolo poznať svojho otca. Možno to bolo to, o čo sa ešte stále snažila. Marcus náhle cítil slabosť v nohách, pri úvahách o všetkých tých rozhodnutiach z minulosti. Tak veľa krát mohol zastaviť túto nočnú moru, ešte než začala.
Ako to bolo už v prvej časti trilógie, aj tu sa paralelne prelína minulosť s prítomnosťou. Čitateľ si začne viac uvedomovať súvislosti, čo Eliho Wellsa viedlo k projektu, rovnako ako jeho vzťah s filozofom Jeremym Delacroixom. Kým živoriaca skupina ľudí s pomocou autonómnej umelej inteligencie hľadá ďalšie skupinky, ktoré možno unikli pôsobeniu Evy, postavy prežívajú aj spirituálne skúsenosti. Tie akoby naznačovali, že v tomto prípade nejde o zápas človeka so strojom, ale kozmickú kolíziu duchovných síl, ktoré sa vymykajú našim predstavám. Jednotlivec sa v nich v jednej chvíli zdá byť bezvýznamný, len aby sa vzápätí ukázalo, že sú to práve rozhodnutia jednotlivcov, na ktorých záleží, a že je to práve „ľudskosť“, ktorá rozhoduje,
„Vytvoril si svet? Zem, myslím.“
Marduk sa na Simona zadíval podozrievavo. „Ani to nie je ona. Ale je to dobrá otázka. Odpoveď je áno, čiastočne.“
„Takže si stvoriteľ!“
Marduk sa zasmial. „Znova… nie je to také jednoduché, Simon. Ja som architekt, áno. Nakreslil som plány a dokonca som aj položil základy, ale moje deti spravili zvyšok roboty, keď som ich k tomu pustil, rovnako ako ja len dokončujem prácu, ktorú predo mnou začal môj otec.“
„Ale keď si nakreslil plány… nie si ty ten skutočný stvoriteľ?“
„Kto stvoril ceruzku, Simon? Kto vyrobil papier? Kto nám dal čiary, gravitáciu, matematiku, fyziku a logiku? A kto vytvoril zem, na ktorej sa dali postaviť základy?“
Ako špeciálny bonus autor pridáva odkazy na apokalyptické proroctvá a vízie. Je pravdou, že pri neobvyklej kozmológii musia vstávať dupkom vlasy všetkých ortodoxných znalcov. Celý systém, ktorý predkladá. nemá vážne diery. Po čase som si začal robiť poznámky a porovnávať to s mojimi (pomerne obmedzenými) znalosťami starovekých prameňov. A tak sa tu mihne Biblia, prvé kresťanské texty, židovská apokalyptika, staroveké náboženstvo Asýrie a Babylona aj klasická literatúra.
Po čase možno prídete na chuť aj „filozofovaniu“ postáv, ktoré sa nahlas vyjadrujú k situácii okolo.
Hlasné kýchnutie niekde z oceánu nepokojných hláv pritiahlo Jeremyho hlavu naspäť k publiku.
„Demokracia sa nespolieha na súhlas, ale na tichý súhlas. Počuli ste už o spoločenskej zmluve? Och, dobre. Nuž, myšlienka je taká, že len tým, že sa narodíte v nejakej krajine, poskytli ste tichý súhlas s krajinskými zákonmi a zvykmi, a že ak by ste sa od týchto zákonov chceli odlúčiť, musíte odísť a nájsť si krajinu, ktorá vašim ideálom sedí lepšie. Problém s týmto je taký, že žiadna krajina nie je pre jednotlivcov.“
Antiutópie alebo dystópie sú väčšinou hlásnymi trúbami autorov. Orwell varuje pred totalitou, Huxley hrozí nebezpečenstvom konzumného života a pre Margaret Atwood je to nábožensky podložený patriarchát. James Fox Higgins upozorňuje na skoky v technológii, ktoré nie sú spoločensky zvládnuté. Za rozkladom spoločnosti je technologický pokrok, na ktorý ľudstvo nie je filozoficky a eticky pripravené. Tento princíp nie je nový a objavuje sa už v prvých sci-fi. Z Robura dobyvateľa sa stáva muž, ktorý chce byť pánom celého sveta. A čo ak sa technológiou stáva nový život alebo túžba po zničení smrti? Sú ľudia pripravení na to, aby otvorili niektoré dvere, keď nepoznajú dôsledky? Veď aj dnes „vďačíme“ za mnoho problémov, s ktorými každodenne zápasíme, práve prvotnému nekritickému nadšeniu pre technológie. Nebolo to tak dávno a plasty boli považované za zázračný materiál a prví nadšenci internetu dnes so sklamaním hodnotia celý jeho vývoj. Samozrejme, riešenie nie je ani u ludditov, ktorí sa na všetko technologické pozerajú ako na hrozbu. Okrem toho autor a jeho hrdinovia sú zástancami konzervatívnej filozofie, prípadne objektivizmu – skutky sa merajú dôsledkami a nie túžbami, ktoré za nimi stoja. Faktom nezáleží na tom, ako sa pri nich cítite. Nakoniec je to jednotlivec, kto nesie zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Nebezpečenstvo prichádza zo strany, ktorú dnes konzervatívne médiá nazývajú „šialenou ľavicou“ – tá sa usiluje o zavedenie maximálnej štátnej kontroly do každej oblasti života.
Práve vo filozofii autora je najväčšia výzva. Ak pristúpite na jeho pravidlá a ste ochotní fiktívne diskutovať s jeho postavami a ich rozhodnutiami, čaká vás zaujímavý, hoci v niektorých chvíľach filozofický a metafyzický príbeh. Ak odmietnete a nemáte záujem o takýto druh polemiky, kniha vám iba zvýši tlak ako pravicová propaganda, ktorú ste prekukli už po pár stranách. Oberiete sa tak ale o knihu, ktorá je určite hlbšia ako čokoľvek, k čomu sa dnes „sprava“ dostanete.
Po formálnej stránke cítiť, že autor sa oproti prvotine zlepšil. Podobne je to aj s prekladom. Stále tu cítiť nevyvážené časti, ale je to určite krok vpred oproti Duchovi Emily. Azda jediné, v čom môžu byť niektorí čitatelia dokonale stratení, sú citácie piesní z muzikálov, ktoré sú pravdepodobne známe medzi fanúšikmi tohto žánra, ale iným nič nepovedia. Príjemným prekvapením je, že sa po e-booku podarilo vydavateľovi vydať prvú časť v tlačenej forme. Dúfajme, že sa čoskoro dočkáme podobného komfortu aj pri druhej časti.
Hodnotenie: 70 %
Duch Delacroixa (orig.: The Ghost of Delacroix)
Séria Duchovia ľudí, 2. kniha
Žáner: scifi, dystópia
Autor: James Fox Higgins
Vydavateľstvo: Araxon
Rok vydania: 2021
Jazyk: slovenský
Preklad: Peter Pavlisko
Počet strán: 543
Druh knihy : e-book
ISBN: 978–80–99935–07–6
Súvisiaci link
Recenzia – James Fox Higgins: Duch Emily
Recenzent Igor Čonka digitalizuje staré knihy pre Zlatý fond SME, je nadšenec alternatívnych dejín a členom projektu Zabudnuté knihy. Preložil niekoľko kníh a je autorom detektívky Nikomu nebudeš chýbať.
Pod týmto linkom nájdete články od Igora Čonku na Fandom.sk.