 |
Poviedka Z neba nepadajú len kamene alebo Čo takmer zabilo Osipa Ustašenka bola svojho času jedným z najsvetlejších momentov medzi stovkou poviedok Ceny Fantázie. Svojím vysvetlením pôvodu tunguzského meteoritu priniesla svieži záblesk humoru do prevažne smrteľne vážneho ročníka.
V zbierke Kvantové víly alebo neznámi hrdinovia tvoria dejiny autor pokračuje v skúmaní svetovej histórie a prináša svoju vlastnú humornú verziu najzásadnejších udalostí v dejinách ľudstva. Napríklad stvorenia sveta, objavenia Archimedovho zákona, lochneskej obludy, černobyľskej havárie alebo El Chupacabry.
Okrem spomínaného Z neba nepadajú len kamene alebo Čo takmer zabilo Osipa Ustašenka, by som vyzdvihol hlavne pointu fungovania topologickej anomálie Bermudský trojuholník alebo Kam to všetko mizne a objavnú kozmológiu poviedky Quo vadis theory alebo ako Boh stvoril svet a čo s ním potom urobil.
Poďme k mínusom:
Nevyrovnanosť. Zatiaľ čo niektoré príbehy sú svieže a nápadité, iné len krôčik delí od banality. Autor si to uvedomuje a pokúša sa o zábavnosť iným spôsobom. Vkladá absurditky a vtípky do takmer každého odseku. Napríklad:
„Je to čisté ohováranie, ale, bohužiaľ alebo vďaka bohu, je v ňom aj zrnko pravdy veľkosti stredného melónu.“
„Aj jej zdanlivo stabilná poloha sa obrátila v ničotu a obsah vnútrajška opustil svoje miesto.“ (o vyliatej fľaši)
V malých dávkach je to v poriadku, ale takto na kope už nie. Text prestáva hladko plynúť a čitateľ je čím ďalej tým otupenejší. Výsledok sa viac podobá na fejtón ako na poviedku.
Pri niektorých poviedkach mám pocit nevyužitej príležitosti. Napríklad v poviedke o Schrödigerovom experimente rozprávač hneď na začiatku prezradí, že je kocúr. Oveľa pôsobivejšie by bolo nechať čitateľa, aby na to prišiel sám.
A posledná výhrada: Jedna z najdôležitejších vecí, na ktorú autor pri tvorbe nesmie zabúdať, je presvedčiť čitateľa, že príbehy sa dejú, pretože konajú hrdinovia, prírodné sily alebo božské entity, a nie preto, že to tak chce autor. To znamená, že aj absurdity musia mať nejakú internú logiku. Tu sa to na niektorých miestach nepodarilo. Napríklad nemám problém s tým, že sa mimozemšťan maskuje ako rýľ opretý o štartovaciu rampu rakety, aby mal možnosť obsadiť prichádzajúceho Neila Armstronga. Ale nesedí mi, keď špičkový fyzik sabotuje experiment v urýchľovači častíc, pretože ho o to chvíľu predtým požiadal hlas, ktorý mu zaznel v hlave.
Záver: Kvantové víly (atď.) je zbierka, ktorá vám môže priniesť slušnú zábavu, ak sa naladíte na jej vlnovú dĺžku. Zvlášť ak máte akú-takú šajnu o historických udalostiach (teda o ich oficiálnej verzii). Len ju treba konzumovať v malých dávkach. Takto bude chutiť lepšie.
Kvantové víly alebo neznámi hrdinovia tvoria dejiny
Zbierka poviedok žánru sci-fi
Autor: Jan A. Braun
Vydavateľstvo: Hydra
Rok vydania: 2016
Počet strán: 168
Väzba: brožovaná
ISBN: 9788089840267
Súvisiace linky:
Pozvánka: Uvítajte Kvantové víly Jana A. Brauna
Ohnivé pero Q2 2014: Mňáááu aneb kvantová mechanika a relativita je zrádná záležitost
Recenzent Jozef Girovský píše pre Fandom.sk už od roku 1999. Okrem recenzií sa môžete stretnúť aj s jeho poviedkami v rôznych zborníkoch a antológiách a v jeho poviedkovej zbierke Zubaté slnko. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Jozefa Girovského na Fandom.sk.