 |
Stalo sa to behom jednej noci. Strieborná ríša padla. Kagen, jeden z najlepších bojovníkov cisárovnej, zatiaľ slopal a obšťastňoval nejakú povoľnú ženskú. Prebudil ho zvuk boja. Kým sa prebral k životu, bolo už mesto plné mŕtvol a palác padol. Ako sa to mohlo stať? Prečo sa nezobudil skôr a prečo sa cíti, akoby mal skapať? Prisahal chrániť deti cisárovnej. Musí sa preto dostať do paláca a urobiť, čo sa dá. Snáď sú ešte nažive…
Smrť prišla rýchlo
Kým sa Kagen prepletie mestom, je už palác plný krvi, vnútorností a zvyškov mŕtvol jeho priateľov a spolubojovníkov. Je to hrozný pohľad, no on oveľa horšie znáša smrť svojich súrodencov a tých, ktorých prisahal chrániť vlastným životom. Černokráľ, vládca Hakkijcov, sa vrátil a Striebornú ríšu si behom pár hodín uchvátil pre seba. Kagenovmu stále ešte v alkohole naloženému mozgu to znie ako rozprávka. Veď môže sa niekto, kto je stáročia mŕtvy, vrátiť? Kagen, otrasený tým, čo okolo seba vidí, prisahá černokráľovi pomstu. Avšak najskôr sa musí z paláca plného neľútostných Hakkijcov dostať do bezpečia.
Som prekliaty
Kagen sa celé týždne túla a jediné, čo robí, je to, že slope až do bezvedomia. Keď trošku vytriezvie, utápa sa vo výčitkách svedomia. Lepšie povedané, výčitky svedomia potom radšej utápa v chlaste. Je si istý, že ho bohovia prekliali. Putuje krajinou, rochní sa v sebaľútosti a zúrivo vraždí Hakkijcov, na ktorých natrafí. Napriek akémusi delíriu, v ktorom na počudovanie celkom schopne funguje, premýšľa nad pomstou. Lenže čas plynie, Kagen stále nevytriezvel a korunovácia nového panovníka sa blíži. Po nej, už môže byť na odvetu neskoro. Našťastie nie je jediný, kto chce černokráľa zosadiť a pomstiť sa. Teraz sa musia všetci s pomocou náhody či dobrých informácií, stretnúť a spojiť sily…
Netypický hrdina a spol.
Kagen je trošku netypický hrdina, ktorý minimálne polovicou knihy prepláva bez toho, aby vedel ako. Je totiž permanentne ožratý a svet vníma v akomsi opare. Napriek tomu sa dočkáme aj jeho hrdinských skutkov. Vďaka pomoci sa totiž dokáže spamätať a navyše sa partii tých, ktorí by radi videli černokráľa mŕtveho, podarí dať dokopy aj celkom slušný a vykonateľný plán.
Príbeh autor poskladal z viacerých dlhších aj kratších dejových línií, ktoré sú navyše prešpikované retrospektívami a podivnými, možno prorockými Kagenovými snami. Azda najdôležitejšou je línia, v ktorej hrá prím samotný Kagen. Spoznávame ho, jeho rodinu, démonov, s ktorými bojuje, aj túžbu napraviť to, čo posral. Hoci je dlhý čas naložený v alkohole, nenudí nás. Zažijeme s ním celkom humorné rána, keď sa snaží zahnať opicu a s boľavou hlavou si spomenúť, ako a kedy sa ocitol tam, kde je. Taktiež prídu na rad bojové scény, v ktorých likviduje nepriateľských vojakov. Ani jeho neustále utápanie sa vo výčitkách a premýšľanie o zmysle jeho biednej existencie nelezie na nervy, ale čitateľ ich prijíma akosi samozrejme. Keď príde vytriezvenie, budeme mu držať palce, aby znovu niečo neprepásol či zbytočne nepokazil.
Zaujímavými sú linky dvoch mladých žien, mníšky a novicky. Tým sa podarilo utiecť z hlavného mesta a teraz sú na ceste kamsi, kde budú v bezpečí. Prevedú čitateľov podzemím, poplávajú oceánom a moriami a nakoniec nás dostanú medzi uctievačov prazvláštnych starých božstiev obľubujúcich krvavé obete. Hoci ich príbeh o záchrane a hľadaní pomoci pre svet uchvátený černokráľom je samostatný, nakoniec sa prepletie s ďalšími dejovými líniami a skvele zapadne do obrazu celého Maberryho sveta.
Ďalej sú tu sprisahanci, ktorí sa snažia o zvrhnutie černokráľa a vďaka ktorým sa bude môcť Kagen pokúsiť vykonať plánovanú pomstu. Vyniká medzi nimi najmä stará mníška Matka Frey. Zásluhou svojej práce a postaveniu v ráde vlastní rozsiahlu sieť informátorov a hlavne má nesmierne vedomosti o mágii a magických artefaktoch.
Pútavými a desivými sú časti, v ktorých sa Maberry sústreďuje na černokráľa a jeho poskokov. Aj on je v spojení s prastarým božstvom, vykonáva desivé rituály. Čitateľov bude čoraz viac dráždiť rovnaká otázka, aká behá po rozume Kagenovi: Kde sa vzal a kto to vlastne je?
Na vážnu strunu
Knihou sa vinie aj vážna téma. Strieborná ríša potláčala mágiu a ľudia, ktorí ju ovládali, boli kruto trestaní či zabíjaní. Celá Hakkijská ríša bola mágiou presiaknutá, ich náboženstvo, bežný život, bohovia, skrátka každá oblasť života nejako súvisela s mágiou. Práve preto si Strieborná ríša Hakkiju podrobila, zničila, nechala ju topiť sa v chudobe a celé stáročia jej vládla kruto a nemilosrdne. V kontexte týchto historických udalostí sa dá hakkijská vzbura a krvavé obsadenie Striebornej ríše chápať a možno im budú niektorí čitatelia aj držať palce. Autor si je dobre vedomý, aké následky má násilie, násilné vnucovanie viery, názorov či spôsobu života. Ako dokáže ubíjať, ale aj spájať v snahe oslobodiť sa spod nadvlády tyranov. Nuž a toto všetko veľmi zručne zakomponoval do svojho rozprávania.
Všetkými desiatimi
Lovecraftove božstvá sú spájané s hororom. Maberry sa však rozhodol, že tento boh a rovnako aj Prastarí si zaslúžia viac žánrového priestoru. Do svojho románu zahrnul okrem Cthulhu aj Hastura, ktorý je spojený so žltou farbou, do ktorej sa oblieka černokráľ, R’lyeha, Azatotha či Dagona. Ryby pripomínajúcim obyvateľom Innsmouthu sa nápadne podobá posádka Snívajúceho boha vezúca dve mladé ženy do azylu. Atmosféru dokresľujú čierne vtáky neustále sprevádzajúce Kagena. On ani my nebudeme tušiť, či sú dobrým alebo zlým znamením. Ešte nesmieme zabudnúť na potkany. Maberry k lovecraftovským bohom priradil svoje božstvá Záhrady, teda vieru nápadne pripomínajúcu kresťanstvo.
K temnej atmosfére okrem opisu násilia, beznádeje, hladu a desivých následkov vojny prispievajú Kagenove ťažké sny. Dôjde aj na krvavé či ľudské obete a súboje božstiev. Skrátka, autor dokázal zo všetkých nápadov, či už vlastných, či požičaných, vydolovať to najatraktívnejšie a najzaujímavejšie.
Čo treba autorovi prirátať k dobru, sú úžasné hrdinky. Ide o silné a schopné ženy, ktoré držia v rukách opraty moci, náboženstva aj špionáže. Síce ich stvoril muž, avšak napísal ich žensky. Teda nielen ako chutnučké prívesky či doplnky mužov. Ony samy sú nositeľkami deja, sú rovnako krásne aj drsné či nežné aj tvrdé.
Keďže postavy putujú po pomerne veľkom množstve krajín a oblastí, na konci knihy je umiestnená mapka, ktorá vám pomôže zorientovať sa rýchlejšie.
Príbeh je pútavo napísaný, takže hoci má kniha takmer šesťsto strán, prečítate ju raz – dva. Zasmejete sa na niektorých dialógoch a niektoré myšlienky vás prinútia zamyslieť sa. Zdá sa, že nám vydavateľstvo Gnóm pripravilo ďalšiu zo svojich lahôdok. Neváhajte, Kagen Prokletý je skvelá voľba.
Hodnotenie: 90 %
Knihu Kagen Prokletý si môžete kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link
Kagen Prokletý (orig.: Kagen the Damned)
Žáner: fantasy
Autor: Jonathan Maberry
Vydavateľstvo: Gnóm! – Jakub Němeček
Rok vydania: 2024
Počet strán: 568
Jazyk: český
Preklad: Jakub Němeček
Väzba: brožovaná
ISBN: 978–80–88299–45–5
Recenzentka Erika Ena Adamcová píše recenzie pre domovský Fandom.sk, ale aj pre český portál Fantasy Planet. S jej článkami sa môžete stretnúť aj na weboch Sarden a Fantasymag. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Eny na Fandom.sk.