 |
Súčasnosť, nemenované mesto na Považí. Keď sa Luna s kamarátkami vyberie do baru s módnym upírskym imidžom, netuší, ako veľmi to poznačí jej život. Zamiluje sa do nej príťažlivý majiteľ baru Yorik, ktorý o sebe tvrdí, že je upír. Od prvého stretnutia nemôže prestať na neho myslieť, vstupuje jej do snov. Luna sa snaží odolávať jeho vplyvu, hľadá pomoc u ľudí aj čarodejníc, ale jej odpor postupne slabne… Lenže Yorik ako jeden z upírskych vodcov má ambície zverejniť existenciu upírov, čím si proti sebe mnohých z nich popudí. Nič už nie je bezpečné a potečie krv, veľa krvi. Upírskej aj ľudskej.
Ako romantický príbeh to funguje veľmi dobre. Muži sú správne neodolateľní a hrdinka má správnu mieru pochybnosti. Vyvolené páry sa spočiatku akurátnym spôsobom neznášajú, prekonávajú prekážky, alebo sa boja dať dokopy. Všetky hlavné povinné atribúty romantiky sedia. Čitateľ naladený na kompatibilnú emočnú vlnu si spokojne užíva katarziu pri scénach, keď si hrdinovia po mnohých peripetiách konečne navzájom padnú do náručia a krvného riečiska. Keďže autorka úplne eliminovala zasnené pohľady a túžobné vzdychy a zároveň sú všetci hrdinovia relatívne pragmatickí, romantická stránka románu by nemala byť neprekonateľnou prekážkou ani pre jej odporcov.
Neskúsenosť autorky sa však prejavuje v určitej opisnosti. Má sklony jednoznačne a presne definovať pocity a vysvetľovať reakcie, namiesto toho, aby ich načrtla a nechala na čitateľovi, nech si z toho odvodí, čo potrebuje. Možno to nevadí cieľovej skupine, ale mňa to vyrušovalo.
Menej vydarený je svet. Upíri sa síce viac podobajú na tých od Kulhánka ako tých od Meyerovej, prípadne Stokera, problém je v tom, že autorka na nich hľadí výlučne úzkym priezorom naštvanej/rozhodenej/zamilovanej/nešťastnej/zmanipulovanej/odhodlanej hrdinky a nemá ambície ich nejako hlbšie zasadiť do prostredia okolo. Neopisuje žiadny upírsky ekosystém či organizáciu. Vynechala históriu, zvyky aj mytológiu, úplne sa spolieha na čitateľovo všeobecné povedomie o upíroch, čím vlastne rezignovala na originalitu.
Politické riešenie zviditeľnenia upírov a jeho dôsledky je málo presvedčivé. Autorka sa sústredila na vnútroupírsky konflikt zástancov a odporcov a k tomu pridala uzavretú skupinu ľudských lovcov upírov. Nenájdeme tu takmer žiadny pohľad zo strany ľudí. Tí vedia o upíroch z oficiálnych zdrojov. Určite tušia, aj keď je to oficiálne popierané, že predátori si nájdu osamelú obeť, naobedujú sa a povedia jej, aby zabudla, čo sa stalo. Ale ľudia na túto predstavu, okrem pár stručných zmienok, nijako nereagujú, pritom sa ponúkalo toľko možností… Tu vidím nevyužitú príležitosť.
Akčné scény by tiež potrebovali doladiť. Neustálym odtrhávaním hláv, prebodávaním hrudníkov a pitím krvi by síce chceli pripomínať spomínaného Kulhánka, ale sú veľmi neprehľadné a chýba im nadhľad a aspoň štipka humoru.
Odhliadnuc od toho, román sa číta hladko, plynulo a rýchlo. Autorka nepoľavuje v tempe a dokáže udržať čitateľovu pozornosť bez hluchých miest. Len škoda, že nemala ambície vložiť do textu viac originality.
Lokaj
Autorka: Katarína Soyka
Vydavateľ: Hydra
Rok vydania: 2012
Počet strán: 324