 |
Cena Karla Čapka zakaždým vygeneruje množstvo kvalitných poviedok. Ani tie, ktoré sa nedostanú do najužšej bodovej špičky, nemusia zapadnúť a veľmi dobre sa uplatnia v antológiách, ako je táto.
Zbierka začína veľmi sľubne – poviedkou Šelmy od Radky M. Poslušnej. Ak má princezná podľa veštby zabiť draka, sama sa musí stať šelmou, ako je on. Poviedka o tom ako rýchlo môže skončiť svet, na ktorý je človek zvyknutý, o zrade, o vôli prispôsobiť sa a prežiť. A o nemožnosti návratu do starého života. Prvý vrchol zbierky.
Dana Rusková a jej Nesmír je strhujúco poetickou pocitovkou o pokuse cestovať časom, podľa mňa najlepšia mikropoviedka ostatného ročníka CKČ.
„Máš mě rád? šeptá a blbě si chichotá
Víc než rád! – Lekla se: Ty ale studíš
Budu tě milovat do konce života!
asi tak ještě čtvrt hodiny tudiž.“
Táto básnička on J. H. Krchovského mi okamžite napadla pri čítaní poviedky Žádná romantika od Kristýny Tučkovej. Textík o aktuálnom popkultúrnom upírskom fenoméne s pointou, ktorá v čase zrodu poviedky možno bola prekvapivá. Má smolu, že zostarla, a v čase, keď na túto tému už koluje množstvo vtipov, pôsobí lacno.
Barbora Lyčková: Příběh pražského kerbera. Keď sa svet mýtov stretne s naším svetom, musia existovať strážci, ktorí nepustia votrelcov do toho nášho. Lenže domyslieť následky svojho hrdinstva je niekedy veľmi ťažké.
Jan Kovanic: Objekt Lea. Text je kríženec Aktov X a Mužov v čiernom, svižný a podaný s ironickým nadhľadom.
Tereza Kovanicová a jej Projekt je ekologickou anekdotou o študentskom projekte s nedotiahnutou pointou.
Karel Doležal v krátkej poviedke Ješte jedno, prosím nám ukáže, ako rýchlo sa môžu zmeniť životné priority, ak do procesu zasiahne pivo. Tým skôr, že je to veľmi dobré pivo.
Daniel Tučka: Dlouhá zima. Nič tak nepreverí medziľudské vzťahy ako dlhá zima bez dodávok plynu. Trochu drhnúce skratky a žoviálne ironický pohľad na spoločnosť, ktorý pôsobí už trochu opotrebovane.
Milan Fecske v poviedke Poludnica trochu redefinoval mátohu z ľudových povestí. Jeho poludnica neútočí tradične na poludnie, keď je najväčšia páľava, ale pred svitaním. Napriek tomu sa mu vydaril veľmi pôsobivý horor.
Eva Žilková a jej Oberon nesmí zemřít: Keď sa mladá elfka pokúsi hľadať pomoc pre svojho umierajúceho kráľa u ľudí, je jasné, že to nemôže dopadnúť dobre. Ale nakoľko zle to môže dopadnúť, sa dozvieme až v pointe. Hustá depresívna atmosféra je najväčším kladom tejto poviedky.
Julie Nováková sa v poviedke Bódhisattva odvážne pustila na územie, kde je kráľom Ian McDonald. Spojenie virtuálna realita a juhovýchodná Ázia je riskantné už len kvôli nutkaniu porovnávať výsledok s jeho textami. Tu to však dopadlo nad očakávanie dobre. Prostredie aj postavy sú presvedčivé, a príbeh zaujme. Druhý vrchol zbierky.
Petr Plaček a jeho Paměť stromů je štandardnou detektívkou, ktorá využíva jediný fantastický motív – čo ak by sa rastliny stali dôležitým svedkom zločinov.
Cena Karla Čapka má rovnaký problém ako všetky ostatné literárne súťaže – do finále sa skôr dostanú texty, ktoré veľa porotcov považuje za dobré, ako texty, ktoré zopár porotcov požaduje za skvelé. Ale to je nutná daň za subjektivitu vkusu a systém založený na počítaní bodov.
Aspoň trochu žehliť tento problém pomáhajú zbierky, ako je Kočas. Aj tento diel zborníka priniesol minimálne tri-štyri pozoruhodné kúsky, ktoré si vydanie viac ako zaslúžia.
Kočas
Parcon 2012
Sborník fantasy a sci-fi povídek
Zostavila Jiřina Vorlová
Vydavateľ: Straky na vrbě
Rok vydania: 2012
Počet strán: 183
Väzba: brožovaná
ISBN: 978–80–87364–31–4