 |
Kniha pre tých, ktorí sa chcú nechať vtiahnuť do sveta slovanských mýtov, bohov a bájnych bytostí. Kniha, ktorá je iná než ostatné, nosiace nálepku slovanská fantasy. Prečo?
Keď v roku 2013 vyšiel románový debut Henricha H. Hujberta Morhen: Posledná kliatba, priaznivcov literárnej fantastiky rozdelil do dvoch táborov. Jedni boli z knihy uchvátení, naopak druhým prekážalo presne to, čo prví obdivovali. Knihe nepomohlo ani večné porovnávanie s Červenákovým Černokňažníkom. Ten vtedy novou dilógiou (Zlato Arkony) prežíval svoju renesanciu na slovensko-českom trhu a mal oddaných fanúšikov, ktorí nedokázali pripustiť, že slovanské obdobie mohlo vyzerať aj inak, než Roganových príbehoch.
Netrvalo ani dva roky a Hujbert, respektíve jeho Morhen, sa znova pokúša o priazeň čitateľov. Znova ide o akčné príbehy zo sveta slovanských bájí, bohov a besov. Tentoraz sa ale autor (najskôr poučený z predchádzajúceho diela) rozhodol využiť kratšie texty, takže namiesto románu je kniha súborom piatich poviedok, ktoré sú tenkou nitkou popreplietané nielen medzi sebou, ale aj s pôvodným dielom. Päť poviedok, päť živlov, ktoré ovplyvňujú príbehy z prostredia plnom čarovných bytostí, slovanských bohov a bôžikov, drakov i vedomcov. Dej odsýpa celkom rýchlo a to je značný posun oproti rozťahanému debutu. Autor tu jasne dokazuje, že kratšie texty mu idú lepšie, než dlhšie, čo samozrejme vidno aj pri týchto poviedkach. Posledná je najdlhšia, no viac poteší milovníkov staroslovanskej mystiky, než priaznivcov svižného epického deja.
Jazyk je archaický. Text sa nečíta ľahko, občas škrípe medzi zubami ako piesok. Kniha rozhodne nepatrí do rúk tým, čo chcú jednoduché oddychové čítanie. Slovná zásoba je bohatá na zastaralé, no krásne slovanské pojmy, až treba Henrichovi Hujbertovi zložiť poklonu, že sa do súčasnej slovenčiny pokúsil navrátiť slová, na ktoré už väčšina z nás zabudla, prípadne ani nevedela, že kedysi existovali. ( Svojej dcérke teraz prikazujem: „Obleč si už konečne tie gace!“)
Ak by sme päticu príbehov ohlodali na kosť, ostal by nám skelet jednoduchých ľudových rozprávok. Neprekvapia, pointa sa dá vytušiť hneď v úvode. Sú obalené silnými lyrizačnými prvkami až nadobúdajú rozmery mýtov, ba priam stredovekým legendám. Autorovi, akoby prišlo ľúto, že chýbajú legendy o Slovanoch z predkresťanského obdobia, tak sa pokúsil vytvoriť a ponúknuť ich čitateľom. Tým ale jednoznačne určil charakter možného príjemcu svojho diela. Radikálne zúžil okruh na záujemcov, ktorí sa nechávajú inšpirovať pohanskými zvykmi, na ľudí, venujúcich sa slovanskej mystike, či na tzv. living historikov obdivujúcich najmä obdobie nejakého 9. – 10. storočia, do ktorého boli (podľa môjho názoru) poviedky zasadené. Samozrejme, knihu si môže prečítať každý, ťažšie sa však v nej bude orientovať. Možno ale práve táto zbierka poviedok otvorí neznalým dvere do slovanského sveta.
… a záverečný verdikt – Asi by som túto zbierku nechcel čítať znova. To ale neznamená, že nespĺňala moje kritériá. Skôr naopak. Vedel som do čoho idem a to budú vedieť aj tí, ktorí prvý, románový, Morhen čítali. Skôr si viem predstaviť, nejaký atmosférický večer, kedy sedím pri ohni, dívam sa do útrob tancujúcich plameňov, moja dlaň položená na kolenách krásnej devy (vlastnej manželky) a počúvam príbeh práve z tejto knihy.
… a možno z úst samotného autora.
Morhen: Piaty živel
Autor: Henrich H. Hujbert
Počet strán: 308
Jazyk: slovenský
ISBN: 978–80–971654–9–9
Zoznam poviedok:
- Odmietnutý dar
- Ihla
- Keď pieseň Lady znie
- Prosba bohyne
- Na prach