Bill Cage je príjemný uhladený človiečik, ktorému síce dôstojnícka uniforma sekne, ale v skutočnosti ho nadrapuje už pri zvuku slova „krv“. Keď sa začala brutálna invázia mimozemšťanov na Zem, nejaký čas sa pohodlne viezol na svojom talente zaujať mediálne publikum. No raz príde na psa mráz. Dobrovoľníkov ubúda, zničené sú celé štáty a mobilizácia sa týka každého. Aj fajnoviek spoza kancelárskych stolov. Keďže si Cage dovolil odpapuľovať nesprávnemu človeku, vzápätí sa nájde tesne pred prvou líniou. Síce bez frčiek a bez výcviku, zato v gatiach má naložené poriadne.
Nikto sa tu s ním nebabre. Nestačí sa ani poriadne zorientovať, zoznámiť so spoluvojakmi, už väzí v bojovom skelete a zo všetkých strán na neho útočia amorfní Mimikovia. Ten boj je masaker. Cage je napriek veku prakticky bažant, a čo je odsúdené na odstrel, to sa proste odstrelí. Prvý krát, a zďaleka nie posledný.
Nie je jednoduché uchopiť námet časovej slučky a vytvoriť z neho originálny príbeh. Tento v sci-fi už klasický motív má známy modus operandi: Kľúčová postava musí nájsť kľúčový artefakt (resp. inú kľúčovú postavu) a niečo s tým urobiť, lebo ináč sa bude táto situácia (v žánri obľúbený celý deň) opakovať stále dookola. Prekvapiť diváka niečím pútavým a neotráviť ho ustavičným opakovaním obrazov vyžaduje poriadny cit pre dynamiku. Režisér Doug Liman (Bourne Identity, Pán a pani Smithovci) však nie je žiadny nováčik.
Vojakovi Cageovi vložili tvorcovia do vienka pár výhod: napriek tomu, že sa dal naliať do armády a ani netuší, kde je tá posratá poistka, myslí mu to, vie jednať s ľuďmi a rýchlo sa učí. Rovnako to myslelo aj scenáristom, lebo vypracovali rezkú skladačku, v ktorej divák spolu s hrdinom preberá fakty, preosieva podrobnosti, škrtá si chybné odbočky a hľadá správne riešenie. Výborný strih, dialógy a herecké obsadenie vťahujú čoraz viac do deja. Už nie ste len pozorovateľ, ale to vy hýbete Cageom, rozmýšľate za neho, a v duchu sa modlíte, aby ste sa v skutočnosti nikdy nemuseli ocitnúť v jeho koži. Zdá sa, že čas hrá pre nás a počet životov v tejto hre je neobmedzený. Ale raz príde dekanský termín, a ak bude za FX, do ďalšieho levelu sa už nikto nikdy nedostane.
Vo svojej podstate takmer komorný, temný a drsný film krútiaci sa okolo jednej udalosti, jedného či dvoch hrdinov a hŕstky postáv je pretkaný čiernym humorom, ktorý popri neutíchajúcej akcii pôsobí osviežujúco. Je tiež veľmi príjemné, že tvorcovia sa oblúkom vyhli pátosu a babraniu sa v psychológii. Úloha muža, ktorý sa z roztraseného záprdka nenápadne zmení na na všetko odhodlaného ničiteľa emzákov, je pre Cruisa ako vyšitá. Svojím asketickým prejavom mu úspešne sekunduje Emily Bluntová ako supervojačka Rita Vrataski, ktorá je vo svojej úlohe taká presvedčivá, že dúfate v o trošku viac romantiky, než koľko naznačujú dramatické udalosti. Lahodne naservírovaným opakovaním niektorých scén si obľúbite aj ďalšie zelené figúrky a možno sa prichytíte, že si tiež, ako Cage, opakujete ich repliky. Jedným z mála nedostatkov filmu je ošúchaná podoba Mimikov. Predsa len, superrýchle vraždiace chobotnice balrogoidnej konzistencie sú už trocha vizuálne prefláknuté, ale ťažko už na tomto poli vytvoriť niečo nového.
Nemám rada vojnové filmy. Nemám rada ani vojnové počítačové hry. Túto filmovú som si ale zahrala s chuťou, a na rozdiel od Cagea verím, že to nebolo posledný raz. A pre seba si doplním to slovo, ktoré mi v záverečnej scéne chýbalo. Vonia po ružiach.
Na hrane zajtrajška (Edge of Tomorrow)
Žáner: science-fiction, military, akčný
Réžia: Doug Liman
Výroba: USA/Austrália, 2014, 113 min.
Hrajú: Tom Cruise, Emily Bluntová, Brendan Gleeson a ďalší.
Hodnotenie: 80 %