Chlapec z borovicového dreva ožíva a vydáva sa na cestu, aby pochopil, kto vlastne je a prečo je smrť taká dôležitá pre život.
Rozprávka Pinocchio od talianskeho autora Carla Gollodiho patrí k najčastejšie sfilmovaným dielam v histórii kinematografie. Príbeh drevenej bábky bol spracovaný takými rôznymi žánrami, ako hádam žiadny iný. Od tých klasických – rozprávka, animovaný, dobrodružný – cez fantasy a sci-fi až k muzikálu a hororu. Vďačnej témy sa v priebehu rokov chopili produkcie z celého sveta. Najväčšie slovo hrá najmä USA a Taliansko, ale poznáme aj kúsky z menej známych končín, ako napríklad Libanon, Južná Kórea či Brazília.
Tento rok sme sa dočkali hneď dvoch nových spracovaní a ich réžie sa ujali kvalitní a veľmi populárni režiséri. V tom prvom Robert Zemeckis stavil na silu CGI v úzkom spojení s hereckým umením Toma Hanksa. Snaha o moderné spracovanie kultovej rozprávky bola, bohužiaľ, verejnosťou prijatá dosť vlažne.
Na režisérsku stoličku druhého filmu si sadol mexický režisér Guillermo del Toro, filmový mág fantasy hororu, ktorý očaril divákov hlavne kultovým Faunovým labyrintom (2006) a podieľal sa aj na trilógii Hobbit. Del Toro si natočením Pinocchia v produkcii Netflixu a v spolupráci s Markom Gustafsonom splnil dlhodobý sen. Od začiatku dáva divákovi najavo, že jeho spracovanie, inšpirované pôvodnou predlohou, bude veľmi ikonické a sentimentálne.
Dej rozprávky je zasadený viac do reality. Začína v období tzv. „veľkej vojny“ a končí počas fašistickej diktatúry Benita Mussoliniho. Carlo je desaťročný syn nadaného rezbára Gepetta, ktorého nadovšetko miluje. Tak ako mnohí chlapci v jeho veku je veľmi zvedavý, plný života a nič nie je pre neho nemožné. Žiaľ, chlapcovi nie je dopriaty dlhý život. Stáva sa obeťou bomby vypustenej z nepriateľského lietadla a spoločné šťastie otca so synom je navždy prerušené.
Po Carlovej smrti sa z Gepetta stáva troska a po rezbárovom ume nie je ani pamiatky. O niekoľko rokov neskôr sa jedného dňa Gepetto zrúti. Počas divokej noci začne z borovicového dreva vyrábať bábku v podobe dávno strateného syna. Tu prichádzajú na scénu hlavní hrdinovia, veselý a naivný Pinocchio a cvrček Sebastian v role mentora.
Pinocchio od začiatku svojho stvoriteľa tatka Gepetta miluje. Je odhodlaný stať sa chlapcom, ktorého bude starec plnohodnotne ľúbiť ako skutočného syna. Snaží sa byť ako mŕtvy Carlo. Neskôr ale zisťuje, že je úplne iný a vymyká sa rezbárovým predstavám. Vydáva sa preto na strastiplné putovanie plné slávy, túžby po bohatstve a najmä po tom, aby ho otec prijal takého, aký v skutočnosti je. Tu tkvie celé čaro a hlavná myšlienka filmu. Život je predsa príliš krásny na to, aby sme boli večne nespokojní a mali zbytočné, niekedy až nesplniteľné očakávania.
Del Toro stvoril svoju umeleckú predstavu pomocou technológie stop-motion. Režisérova vízia nie je však príliš vyčačkaná, skôr naopak. Pôsobí veľmi realisticky a ukazuje nám skutočné prostredie na pozadí historických udalostí. Animácia a cit pre maličkosti sú takmer dokonalé. Hlavný hrdina je iba kúsok dreva, bez oblečenia a s dierou v hrudi, napriek tomu si ho divák od prvého momentu obľúbi. Tak isto pôsobí aj starý, synovou stratou zronený Gepetto, ktorý má svoje chyby a ľudským ho robí to, že je ochotný si to pripustiť.
Postavy sú všeobecne vykreslené do detailov a každá má jedinečný charakter, úloha záporného hrdinu bola pridelená vojne a smrti. Veľkou témou príbehu je kolobeh života, jeho strasti a radosti a ako sa s nimi ľudia snažia vysporiadať. Film je prezentovaný ako aj pre detského diváka, no náročné a vážne myšlienky nemusí každé dieťa správne pochopiť.
Silný, pomerne akčne ladený, scenár je veľkým plusom celého diela a ruke v ruke so skvelou hudbou skladateľa Alexandra Desplata pozdvihuje kvalitu snímku na priam nebeskú úroveň. Film je zaradený do žánru muzikál, ale jednotlivé pesničky sú žiarivým spestrením. Dialógy a scény do seba ukážkovo zapadajú a plynú bez zbytočných odbočiek priamo do cieľa.
Leví podiel na filmovej kvalite má aj osvetlenie. Spoločne s hororovými prvkami výrazne dokresľuje celkovú atmosféru, či ide o výcvikový tábor mladých fašistov, alebo svet na druhej strane. Prostredie príbehu je pod veľkým vplyvom talianskeho nacionalizmu a dobovej politiky. Divák môže vidieť, ako sa z jednoduchých ľudí stávajú sfanatizovaní panáčikovia bez vlastného úsudku a akými pokrivenými hodnotami sú ľudia schopní riadiť sa. Na druhej strane, Del Toro vie v správnom momente tieto javy skritizovať groteskou a vtipom.
Pre mnohých divákov môže dĺžka filmu – hlavne pár scén – pôsobiť zdĺhavo, väčšinou však celý film pôsobí ako celok, ktorého jednotlivé časti na seba logicky nadväzujú a sú potrebné. Treba pripustiť, že mnohé časti sú veľmi emotívne ladené a môžu dostať do kolien aj najdrsnejšieho fanúšika filmu. Na konci ale divák nemá pocit smútku, skôr morálneho uspokojenia v tom dobrom zmysle slova.
Spracovanie Pinocchia pod taktovkou Guillerma del Tora má svoje osobité čaro. Napriek tomu, že pôsobí melancholickým dojmom, obsahuje veľa pozitívnych myšlienok. Originálnym spôsobom prináša na obrazovky klasickú rozprávku určenú viac dospelým ako deťom. Snímka je sviežou nadčasovou sondou a v dnešných pohnutých časoch vzbudzuje nádej v lepšiu budúcnosť.
Hodnotenie: 95 %
Pinoccio Guillerma del Tora (orig.: Guillermo del
Toro`s Pinoccio)
Výroba: Netflix, USA, Francúzsko, 2022, 114min
Réžia: Guillermo del Toro, Mark Gustafson
Predloha: Carlo Gollodi (kniha)
Scenár: Guillermo del Toro, Patrick McHale, Matthew Robbins
Kamera: Frank Passingham
Hudba: Alexandre Desplat
Hrajú: Ewan McGregor, Tilda Swinton, Christoph Waltz, Ron Perlman, David
Bradley, Cate Blanchett, Finn Wolfhard, John Torturro, Tim Blake Nelson
Fantasy a sci-fi miluje od útleho detstva. Rád číta rôznorodé diela domácich i zahraničných autorov. Venuje sa aj vlastnej tvorbe. Recenzie a komentáre píše pre Fandom.sk a sci-fi.sk. Pod týmto linkom nájdete články Martina Tomčíka na Fandom.sk.