 |
V roku 1907, rok pred Oceľovou pätou Jacka Londona, nehovoriac o desaťročiach, ktoré ho delia od 1984 a Úžasného nového sveta, vychádza jedna z prvých dystópií od anglického autora Roberta Hugha Bensona. Okrem iného ide aj o prvý dystopický román, ktorý bol preložený do slovenčiny. Samozrejme, študenti stredných škôl pred maturitou dobre vedia, že slovenský realizmus je horší ako akákoľvek dystópia.
Benson bol jedným z katolíckych intelektuálov konca 19. storočia v Anglicku. V tomto prostredí sa na katolicizmus pozerali s nedôverou až nenávisťou, a to významne ovplyvnilo jeho prácu. Pre mnohých katolíkov je táto kniha výnimočnou a vydavateľstvo sa netají ani tým, že išlo o obľúbenú knihu niekoľkých pápežov. Rovnako je pravdou, že z nej čerpal Orwell a po ňom mnohí ďalší spisovatelia.
Dielo začína akousi rekapituláciou udalostí. Po víťazstve labouristov a socialistov sa Británia stala nositeľom progresívneho myslenia, ktorému sa podarilo zdecimovať rozdrobený protestantizmus a katolíci sú v hlbokom úpadku. Slobodný trh sa vďaka vysokému daňovému zaťaženiu stal zbytočným a väčšina živnostníkov sa stala štátnymi zamestnancami. Sociálne výhody vyvážili väčšinu slobody a štát sa o svojich stará od kolísky až po hrob. Konzervatívne univerzity boli zrušené a väčšina nepohodlných osôb odišla do exilu. Neskôr sa tento spôsob ľavicovej ideológie rozšíril a svet je rozdelený na niekoľko superštátov, z ktorých Východné impérium (Čína, Japonsko, India a Ázijská časť Ruska) stojí na pokraji vojny s Európskou konfederáciou. V Európe je okrem Írska a Vatikánu hlavným myšlienkovým prúdom humanizmus, pričom technologické výdobytky idú ruka v ruke so sociálnym inžinierstvom. Eutanázia nie je iba legálna, ale podporovaná a jednotlivé spoločenské vrstvy neexistujú.
„Z veľkej nemocnice na pravej strane už prichádzali ľudia, prostovlasí a bez klobúkov, každý z nich držal v ruke čosi, čo sa podobalo na staromódne fotografické prístroje. Vedela, kto sú títo muži a uľavilo sa jej. Boli zo zamestnanci Eutanázie.“
V tejto situácii sa hrdinovia dozvedajú, že zbrojársky komplex vyvinul nové zbrane hromadného ničenia a predal ich superštátom, čo znamená, že v prípade konfliktu sú konvenčné zbrane zbytočné. Do dosiaľ bezvýznamných rozhovorov sa zapája Julian Felsenburgh, dosiaľ neznámy diplomat, ktorému sa vďaka jeho výnimočnému diplomatickému talentu podarí v poslednej chvíli zabrániť vojne. Sľubuje dobu technologickej a sociálnej prosperity, nezaťaženú náboženskými predsudkami.
Oproti tomu sa z Vatikánu, ako poslednej bašty katolicizmu, stala enkláva bez modernej technológie s konzervatívnym pohľadom na svet, kde sa pápež a kardináli snažia zastaviť konečný rozklad cirkvi. Katastrofa však na seba nenechá dlho čakať a plánovaný atentát na prezidenta Európy, ktorým sa stal Felsenburgh, je dokonalou zámienkou na ničenie cirkevných štruktúr. Ale cirkev ešte nepovedala posledné slovo.
„Pozrite sa na toto, brat môj,“ povedal a potisol strieborný kotúčik ku kňazovi. „Až keď budem vonku.“
Percy zatvoril dvere a vzal do ruky malý, okrúhly predmet.
Bola to nová minca. Na jednej strane bol známy veniec so slovami „Five pence“ uprostred a s prekladom pod ním a na druhej strane bol profil muža s akýmsi nápisom. Percy obrátil peniaz a čítal: „Julian Felsenburgh, la Perzidante de Uropo.“
V čase vzniku bola táto kniha pre čitateľa šokom. Kresťania aj nekresťania zaplavili Bensona listami plnými obdivu a výčitiek. Kým do vydania jeho knihy bola postava antikrista vnímaná ako stelesnenie krutovládcu a šialenca, akými boli niektorí Rímski cisári. Benson postavil svoju charakteristiku na biblických zmienkach a postave Napoleona Bonaparteho, a tak sa z beštie stal diplomat a rečník, aký nemal dovtedy obdobu. Rovnako predstava „dobrovoľnej eutanázie“ čitateľov šokovala. Pre niektorých bolo nepredstaviteľné, že autor neprejavil pri jednej z postáv odsúdenie, naopak, medzi riadkami môžeme čítať akési náznaky sympatie.
Aj napriek technológii pevne zakotvenej vo vtedajšej dobe (vzducholode, telegrafy, vlaky) a niektorým poverám, ktoré sa ukázali ako zveličené – napríklad sila slobodomurárstva na konci 19. storočia, je kniha zaujímavým čítaním. Ak sa pozriete na „sociálne experimenty“, kliniky eutanázie a nové hnutia, máte pár kapitolách chuť parafrázovať kráľa Agrippu: „Milý Benson, skoro si ma presvedčil, aby som sa stal katolíkom.“ Neskôr sa však väčšina vecí spomalí a namiesto vývoja celosvetového deja sa ako keby ocitáme v komornom prostredí niekoľkých hlavných hrdinov a kľúčové udalosti sa dozvedáme iba sprostredkovane. Ak by som chcel veľmi niečo vyčítať, asi by mi najviac vadili vodcovia štátov, ktorí sa až príliš ochotne vzdali svojej moci.
Osobitou kapitolou knihy je preklad. Pomerne dávno som digitalizoval prvý preklad pani Gessayovej – Brestenskej a nový sa mi naň nápadne podobal. Neskôr som dostal z vydavateľstva informáciu, že ide práve o tento preklad, ktorý je upravený. A to môže byť pre čitateľa problém. Kým niektoré pasáže korektori a upravovatelia pomerne zdatne previedli do modernej slovenčiny, pri niektorých vetách som mal dojem, že sa čítam preklad Zory Jesenskej – dobrý, ale pre 60. roky minulého storočia.
V oblasti obálky a grafiky je to kniha, ktorá neurazí, ale ani neoslní. Obálka je presýtená témami, v tomto prípade by možno bolo riešením „menej je viac“. Ale určite zaujme človeka, ktorý vyberá podľa obalu. Mnohých čitateľov by určite v tomto prípade potešila aj elektronická forma knihy.
Celkovo vydanie tejto knihy môžeme považovať za pozitívny signál, že stále existujú vydavateľstvá, ktoré sa odvážia experimentovať a vydať aj knihu, ktorá nebude komerčným trhákom a určite nie je pre všetkých. Napriek tomu verím tomu, že si nájde čitateľov nielen v radoch cirkvi.
Pán sveta (Originálny názov: Lord of the World)
Robert Hugh Benson
Preklad: upravený preklad Elena Gessayová – Brestenská
Vydavateľstvo: Zaex
Rok vydania: 2018
Počet strán: 296
Väzba: brožovaná
ISBN: 9788081920554
Pod týmto linkom nájdete články od Igora Čonku na Fandom.sk.