Očakávania… Idete na výročie do skvelej reštaurácie, ktorú vám odporúčali známi, a dostanete niečo, čo by inde podávali ako denné menu za cenu jedného gastráča. Čo urobíte? Vrátite to? Oproti vám gúľa očami vaša polovička a vy sa cítite divne…
Kniha Krik nevinných je v niečom podobná. Roman Kulich píše dobre a má skvelé nápady. Slovenské hory sú svojou tajomnosťou pre mnohých terra incognita a autor do tohto prostredia dokáže zasadiť príbeh, ktorý zaváňa zimomriavkami. Miesta, ktoré sú v mnohom bežné a obyčajné, môžu mať desivú minulosť. Obľúbené výletné miesto skrýva kliatbu, hory sú stále opradené temnotou a pohanské rituály nikdy nevymizli. V takejto atmosfére začína aj román Krik nevinných.
V Blatnici sa dejú čudné veci. Exorcizmus je pravidelnou záležitosťou a ľuďom miznú domáce zvieratá, ktoré sú rituálne obetované.
Nakoniec dobehol až k stromu, zastavil, kľakol si na ihličie a chytil to čudo, ktoré sa nachádzalo pod zvláštnym krížom, posplietaným z prútia, zapichnutým hlboko v zemi.
Na kríži boli na šnúrke zavesené Astorove uši. Ešte krvácali, kvapky z nich nevýznamne kropili zem.
Čierna hŕbka, ktorá sa z diaľky tak vynímala, bola len starostlivo nahrnutá hlina do tvaru narýchlo stvoreného hrobu. Vlastne neohrabanej mohyly.
Kriste! Rovno pod krížom trčala hlava jeho najver nejšieho priateľa a nemého druha. Mal vyplazený jazyk, na ktorom sa navrstvili sinavé škvrny. Oči pedantne vypichnuté… Namiesto nich len široké čierno-červené diery. Akoby mu ich vyžral cudzopasný hmyz. Boli však prebodnuté.
Hlavný hrdina Marek so svojou priateľkou urobia to, čo by urobil asi každý, okrem autora tejto recenzie. Začnú pátrať sami. Prečo? Lebo Marek má zlé skúsenosti s políciou.
Tak to naozaj netuším! Bože, až ma trasie pri pomyslení na to, že tu niekomu načisto preplo a takto kruto týra zvieratá!“
„Ani ja to nechápem. Veď sme civilizovaná obec. Žiadne vyšinuté indivíduá tu nepoznám. Aspoň zatiaľ,“ sykol nemohúco cez zuby.
„Nechceš sa teda popýtať Grupáčovej? Možno by nám čosi vysvetlila. Ukázala… Ale aj tak je podľa mňa najrozumnejšia možnosť zavolať policajtov, nie? Toto presiahlo všetky medze. Veď je to vražda!“ opäť jej preskočil hlas a vzlykla.
„Je. Ale policajtov volať nechcem. Neverím im! Nemám s nimi dobré skúsenosti. To je celé. Radšej sa pokúsim na niečo prísť sám. Možno som dávnejšie niekomu ublížil,“ mykol ramenami.
Vyšetrovanie pozostáva z niekoľkých rozhovorov, návštev typických podozrivých (rómska rodinka, starý čudák). Nanešťastie, Marek nie je v knihe o Troch pátračoch, ani Správnej päťke a veci sa uberajú rýchlym a pomerne krvavým tempom k rozuzleniu, ktoré dokonale vyvrátilo Marekovu vetu o „civilizovanosti“ dediny.
Ako som už na úvod uviedol, prostredie a nápad sú skvelé. Čítanie však znepríjemňuje viacero faktorov. Napríklad redakčná práca. Kostrbaté dialógy, nelogické slovné spojenia (chrbát dlane, naivná skrýša…), čechizmy (krajková šatka, myknúť ramenami, pohlavok), alebo metafory a konštrukcie, ktoré v snahe o originalitu vyznievajú nepatrične, až smiešne.
Zbadal, že aj Romane opäť začali vyliezať zo slzných kanálikov ďalšie kvapky.
Keď sa v rozhovore objavilo slovo „zlosyn“, spomenul som si na Poklad na striebornom jazere. Patetické alebo nasilu ľudové výrazy na realistickosti nepridávajú. Rovnako nelogicky pôsobí občas aj motivácia a správanie sa hlavných aktérov príbehu. V situáciách, kde by každý bežný človek utekal a volal 112, veselo pokračujú vo svojej činnosti. Namiesto slušne gradovaného príbehu sa zasekávate a nadobudnete dojem, že sledujete seriál, v ktorom sú postavy postavami a nie skutočnými ľuďmi.
Aby som sa vrátil ku gastronomickému úvodu. Krik nevinných je ekvivalentom kuracieho rezňa s UHO vo vychytenej reštaurácii. Skvelý nápad, ale očakávali ste viac. Je to chyba očakávaní alebo v práci autora?
Krik nevinných
Žáner: Mysteriózny triller
Autor: Roman Kulich
Vydavateľstvo: Marenčin PT
Rok vydania: 2017
Jazyk: Slovenský
Počet strán: 192
Väzba: brožovaná
ISBN: 9788056900031
Viac autorových článkov nájdete na blogu Igora Čonku.