 |
 |
 |
Po fantasy sériách Trón zo skla a Na dvore z tŕňov a ruží sa Sarah J. Maas rozhodla napísať niečo pre dospelých. Ako dopadne táto jej kniha v pazúroch recenzentky, ktorá YA až tak rada nemá? A príde recenzentka vôbec na to, o čom Mesto Luny je?
Prekladáme ako koložvársku
Ako to povedať… Mohli by sme pekne po poradí vysvetľovať dej a hlavnú myšlienku, no ani autorka si s tým nedáva robotu. Tak začneme podľa jej vzoru: zhurta. Ako keby ste nečítali prvý diel, ale napríklad siedmy – všetkých už poznáte a máte radi. Hneď vidíme dve kamarátky, premenlivú vlčicu Daniku Fenrir… ehm… Fendyrovú a Bryce Quinlanovú, kríženku féra a človeka. Magické bytosti sa všeobecne nazývajú vaniri a spolu sa delia na rôzne rody. Rod zeme a krvi pritom zahŕňa napríklad aj obyčajných nemagických ľudí.
V podstate je celá prvá časť knihy len oveľa zložitejšie a zdĺhavejšie zrekapitulovaná anotácia. Ak by sme ju predtým nečítali, asi by sme ani po prvých 50 stranách nevedeli povedať, ktorá z týchto dvoch kamarátok je vlastne hlavnou postavou a či sú naozaj kamarátky alebo niečo viac. Baby chodia na párty, drogujú, sexujú na wéckach a tak. Life is life. Popri tom autorka v siahodlhých odsekoch vysvetľuje dejiny a hádže po čitateľovi na každej strane aspoň dvadsať nových mien a názvov. Všetko sa však zvrtne vo chvíli, keď sa na scéne objaví démon a za veľmi tragických a podozrivých okolností zabije vlčicu a poloférke Bryce pri tom spôsobí ťažko sa hojace zranenie.
Netreba všetko vysvetliť
Autorka miluje fantasy a mýty, čo sa na knihe prejavuje asi tak, ako keby šla do baru, vypila zo dvadsať drinkov a do každého si dala namiešať jeden fantastický svet. Potom si šla trochu zatancovať na parket, aby sa to pomiešalo a následne to všetko ako správna párty baba vyvracala na papier. Je prekvapivé, že po toľkých sériách môže autorka zahlcovať čitateľov siahodlhými opismi vecí, reálií či nepodstatnými historickými a politickými informáciami. A nielen to, Maas rada vysvetľuje aj pocity a pohnútky postáv, aby sme náhodou nepochopili niečo inak, ako to myslela. Veci sa veľakrát dejú len preto, aby sa diali, a čitateľ nemá inú možnosť, len pasívne prijímať predostierané fakty a odhalenia. Keby aspoň dala na koniec knihy rodokmene, zoznamy postáv a slovníček…
Literatúra pre dospelých?
Bryce chce vyšetriť vraždu svojej vlčej kamarátky Daniky a v spoločnosti padlého anjela Hunta Alathara sa snaží vypátrať všetko o démonovi, ktorý ich napadol. Autorka prezentuje Bryce ako emancipovanú ženu. Ako miešanka to nemá medzi magickými čistokrvnými vanirmi, ktorí ju automaticky berú ako šľapku, ľahké. Ona to vehementne odmieta a svoje postavenie potvrdzuje polotrápnymi komentármi smerom k vyššie postaveným mužom.
Erotika vo fantasy nie je ničím novým a dokáže knihu okoreniť. Tu však medzi postavami nekoluje také to správne napätie, ale slizká atmosféra. Po chvíli sú opisy protagonistov nepodstatné, lebo väčšinou aj tak končia tým, že všetci sú jednoducho nadržaní a sexy. Keďže každý na každého pozerá ako pubertiak na polonahú topmodelku, Bryce si vlastne len vyberie toho najsympatickejšieho alfahajzla. Celkovo však cítiť, že autorka je zvyknutá písať skôr pre mladších a aj keď je Mesto Luny plné starobylých tvorov, väčšina z nich sa správa ako dospievajúce decká.
Poriadne zamiešame
V knihe sa rieši priveľa vecí naraz. Popri detektívnom pátraní po pôvode démona sa hľadá aj odcudzený slávny férsky roh a odhaľujú sa komplikované vzťahy medzi postavami, hlavne Huntova minulosť, v ktorej sa snažil o vzburu. Tieto časti sú navyše popretkávané prejavmi sympatií medzi Huntom a Bryce. V neskutočnom tempe a mixe sa striedajú drogy, útek, striekance krvi, romantické objatie, striekance krvi, detektívne riešenie, dotýkanie kolien, hlúpe poznámky, dramatické prejavy, krv, dramatický plač a tak ďalej. Maasovej svet je navyše veľmi nejednotný, keďže sa v ňom popri vanirskej mágii používajú aj rôzne moderné ľudské technológie ako telefóny, kamery a jednoducho všetko, čo poznáme. Nie je to úplne zlý nápad, no popri tom kvante prvkov má človek po dočítaní akurát tak riadnu knižnú opicu, s ktorou mu nepomôže ani zdravbosorka.
Na záver sa na to vykašleme
Na konci si autorka povedala, že keď je to aj tak zamotané, radšej celý príbeh rovno otočí na hlavu a namiesto detektívky spraví triler. Táto časť jej celkom vyšla a priniesla moment prekvapenia. Avšak len do chvíle, kým neodpratala všetky vysokopostavené postavy na jedno miesto a zo záverečného boja nespravila reality šou pred kamerami.
Sarah J. Maas je už asi na toľko známa, že jej všetko prejde aj bez editovania. Aj King píše podobne a doteraz v otravnom naťahovaní viedol. No jeho zdĺhavé písanie má akýsi zmysel a štýl. V Meste Luny komplikované písanie spôsobilo len chaos a pochovalo nádejné postavy. Kniha sa skončila uzatvorene a hoci má vyjsť pokračovanie, pre čitateľa niet motivácie sa do neho púšťať. Ak máte chuť na detektívne urban fantasy, siahnite radšej po sérii Řeky Londýna od Bena Aaronovitcha.
Hodnotenie: 40%
Mesto Luny
Séria: Mesto Luny I
Žáner: urban fantasy
Autor: Sarah J. Maas
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2020
Jazyk: slovenský
Prekladateľka: Milica Nováková
Počet strán: 624
Väzba: pevná
ISBN: 9788055645797
Súvisiaci link
Predstavujeme – Sarah J. Maas: Rod zeme a krvi
Recenzentku Valériu Scholtzovú k fantastike priviedol Harry Potter a odvtedy je vernou fanúšičkou tohto žánru. Momentálne ju baví objavovať slovenských autorov. Nájdete ju aj na blogu, Instagrame a Facebooku pod prezývkou Knižný predátor. Pod týmto linkom nájdete články Valérie Scholtzovej na Fandom.sk.