Recenzia - Star Trek: Do neznáma

Rodinná záležitosť

Star Trek Beyond Enterprise
Star Trek Beyond Enterprise to dostala
Star Trek Beyond Jaylah v kapitanskom kresle
Star Trek Beyond McCoy a Spock
Star Trek Beyond Uhura a Kraal
ST Beyond - synchronizovana dvojka

O najnovšom Star Treku sa nejako extra nehovorí. Dokonca aj zarytý trekkie ako ja má problém sadnúť si ku klávesnici a analyzovať svoje dojmy z filmu. Lebo veď načo sa rýpať v niečom, čo je v rodine.

V každom prípade, na nový film o posádke Enterprise sme čakali štyri roky, a keď si nebudeme všímať ten s Khanom, tak sedem. Star Trek: Beyond istými asociáciami nadväzuje na prvý film z tohto univerza z roku 2009. Enterprise už tri roky brázdi vlny vesmíru tam, kde ľudská noha dosiaľ nepoložila ruku, a jej posádka so striedavými úspechmi a neúspechmi podniká diplomatické misie. Dramatické udalosti sa nabaľujú jedna na druhú a človek zavretý v kovovej škarnicli, takej miniatúrnej oproti rozľahlosti kozmu, proste časom otupie. Ba priam vyhorí.

Následkom prežitých udalostí obaja hlavní aktéri, kapitán Kirk i jeho pravá špicatouchá ruka Spock, dospejú k závažným rozhodnutiam. Prv, než stačia dať svoje plány na papier, však musia vybaviť ešte jednu záležitosť – preveriť dámu v núdzi. Ako býva v Star Treku zvykom, banálna žiadosť o pomoc sa zvrhne v neľútostný boj o prežitie, kde ide už nielen o loď a jej posádku, ale o celý svet, ako ho poznáme.

Do režisérskeho kresla zasadol Justin Lin, dosiaľ známy predovšetkým vďaka rýchlym a zbesilým filmom. Švih vniesol aj do Star Treku. Ale napriek výbornej choreografii a technickému spracovaniu akčných scén práve tieto pôsobili prehnane. Menej je niekedy viac a keď sa hrdinom kladú do cesty ďalšie a ďalšie prekážky podľa protokolu bežnej počítačovej hry (chýbala už len Omega 13), divák sa neubráni, aby si občas neplesol po čele. Napodiv pútavejšie vyznievajú momenty, keď sa hrá viac na city. Priam nás tlačí únava, ktorú Jim nesie na svojich pleciach, a Spockov nevyhnutný emocionálny výstup tu bol (na rozdiel od predchádzajúceho filmu) vysvetlený logicky. Lin sa nehanbí čerpať z odskúšaných dobrých vecí, a tak jeho dielo pôsobí ešte familiárnejšie. Veď koho by nepotešil výber „hudobnej klasiky“ použitý v správnej chvíli na správny účel?

Pod scenár sa podpísal aj Simon Pegg. Chvalabohu. Po dlhšom čase tak môžeme v Star Treku hovoriť o kolektívnom hrdinovi. Úlohy hlavných protagonistov sú tu rozvrhnuté rovnomernejšie a nik nie je na okrasu, dokonca ani Scottyho sopľavý pomocníček Keenser. Uhurin bystrý sluch tu má znova kľúčové slovo, Scottyho macgyverovské schopnosti sú zásadne dôležité, prekáračky medzi Spockom a McCoyom fungujú ako za starých čias a ani Kirkova láska k motorkám neostane bez príležitosti. S použitím minimálnych prostriedkov dokázal Pegg každú z postáv vyobraziť v dostatočnej hĺbke, aby ju urobil uveriteľnou, hmatateľnou, ako keby ste ju držali za ruku.

Okrem už známych charakterov za zmienku stojí najmä Jaylah v podaní Sophie Boutelly, ktorú poznáme napríklad ako šabľonohú ochranku z Kingsmen. Jej nevtieravý ženský prejav zdatne sekunduje prevažne mužskému osadenstvu a jej fyzická obratnosť je v kontraste s prevažne technologicky zameranými členmi Federácie obdivuhodná. Hra s detailmi sa tiež vypláca a niet fázeru zaveseného nad jadrom, ktorý by do konca filmu nevystrelil. Do scenára sú výborne zapracované aj reálie zo skutočného života protagonistov filmu, od relatívne nedávneho úmrtia Leonarda Nimoya, tu veľvyslanca Spocka, po životné priority Georga Takeiho, predstaviteľa veliteľa Sulu v pôvodnej línii.

Hlavný záporák s pre nás trochu nadnesene znejúcim menom Kraal sa ukazoval plnohodnotnejším protivníkom ako v minulom filme, avšak po latku, ktorú nastavil Romulánec Nero, nedoskočil. Príbeh napriek jeho predpokladanému širokému záberu zostal tak akosi komorným. Soundtrack vychádza z predchádzajúcich filmov. Veľa nového neprináša, ale bezchybne korešponduje s výborne stvárneným vizuálom a dejom, čo je jeden z dôvodov, prečo si Star Trek treba vychutnať v dobrom kine. Rytmus filmu je vyvážený do príjemnej zábavnej formy. Okrem spomínanej akcie a hľadania východísk dôjde aj na humorné situácie a priam s úľavou zistíte, aké pohnutie môže vo vás vyvolať pohľad na jednu starú fotografiu. O smrti lode ani nehovoriac.

Filmu sa dá mnohé vytknúť, ale nemožno mu uprieť kvalitné remeselné spracovanie a zábavnosť. Jeho najväčším aktívom je však dôstojný, miestami až dojímavý odkaz na svet Star Treku. Tentokrát bol taký intenzívny, že ste pri sledovaní mohli mať pocit, ako keby ste po rokoch boli konečne zasa doma. S rodinou, pri spoločnej večeri. A čo je doma, to sa počíta.


Star Trek: Do neznáma (orig.: Star Trek: Beyond)
Žáner: sci-fi, akčný, dobrodružný
Výroba: USA, 2016, 122 min.
Réžia: Justin Lin
Scenár: Simon Pegg, Doug Jung, Roberto Orci a i.
Kamera: Stephen F. Windon
Hudba: Michael Giacchino
Hrajú: Chris Pine, Zachary Quinto, Zoe Saldana, Karl Urban, Simon Pegg, John Cho, Anton Yelchin, Idris Elba, Sofia Boutella a iní.


Autorka recenzie Alexandra Pavelková sa fantastike venuje už štvrťstoročie. Publikovala 13 kníh, z ktorých polovica vyšla aj prekladovo v zahraničí, a mnoho poviedok. Získala prakticky všetky ocenenia, ktoré môže autor fantastiky získať. V rôznych periodikách publikuje knižné a filmové recenzie a odborné články. Píše blog o filmoch a mačkách a je šéfredaktorkou denníka Fandom.sk. Je organizátorkou literárnej súťaže Ohnivé pero a výtvarnej súťaže Svet na tvoj obraz. Jej zatiaľ poslednou knihou v slovenčine je zbierka scifi a urban fantasy poviedok Medzi nami, ktorá v roku 2016 získala ako dosiaľ jediná žánrová kniha titul Kniha roka TM.


6. októbra 2016
Alexandra Pavelková