 |
Aj literárne more má svoje prúdy. A to naše, fantastické, sa v poslednom čase veľmi zmenilo. Mohutný tok kvalitnej zahraničnej scifi a fantasy sa mení na sargasové more, v ktorom v záplave klonov (upírskych, potterovských či eragonských) len kde-tu uviazne loď s cenným nákladom.
Oveľa lepšie sú na tom tuzemské vody. Ani im sa nevyhýba bahno recyklátov, ale sviežich prameňov je tu rozhodne viac. A jeden z najsilnejších tryská vo vydavateľstve Brokilon, najmä v edícii Evropská space opera.
Tvorba Vladimíra Šlechtu je niekde na pomedzí. Svet Krvavého pohraničí už podľa mňa spadá pod smernice EÚ o obnoviteľných zdrojoch. Došli mu tajomstvá a jeho hrdinov poznáme lepšie ako televízne celebrity.
Zato Oggerdov postkatastrofický svet stále prekvapuje. Je väčší, postavený na zaujímavých základoch a trojka Oggerd, Hal Hargo a Pěnkavka Gowery je nevyčerpateľným zdrojom zápletok.
V prípade Goweryho Finka vytvára zápletky predovšetkým jeho pracovná metóda, ktorú aplikuje na všetko. Poeticky si vraví vyjednávač, ale v podstate len kecá a kecá, až sa preklapačkuje k tomu, čo chcel dosiahnuť. Občas sa preriekne, vie správne podpichnúť a keď to preženie, aspoň sa prebehne s rozzúreným davom v pätách. Predovšetkým však slovami poľudšťuje zvyšok partie, kyborgizovaného majora Oggerda a technomága Hal Harga. Títo dvaja asociáli sú časovanou bombou a bez Goweryho tlmenia by bola postkatastrofická Európa, ktorou putujú, ochudobnená o to svoje „post“.
V najnovšej knihe Vladimíra Šlechtu, v Lovcoch prízrakov, trojica prichádza do Anatarchonne, mesta v delte Dunaja. Doktor Karmianus, najváženejší člen vrchnosti, totiž do cisárskeho Bornnu poslal fotografiu, na ktorej je odfotená záhada, ktorá sa nedá vysvetliť ex catedra. Najväčším odborníkom na zdanlivo nevysvetliteľné veci je Hal Hargo, a tak čosi-kamsi a po Dunaji sa šinie paroloď na juhovýchod.
Záhada však musí počkať, pretože prvou vecou, na ktorú trojica po príchode narazí, je mŕtvola oberstleutnanta Wankela, veliteľa vojenskej posádky Anatarchonne a de facto vládcu mesta. Telo si polihuje na ceste do mesta, užíva si rigor mortis a skrz hlavu má dieru, ktorá nevznikla ani strelnou zbraňou, ani ničím, čo sa bežne používa na zabíjanie. Pěnkavka Gowery sa ani nenazdá a s lupou, ktorú si požičal od Harga, vyráža po stope. Vyjednávač sa mení na detektíva a kostry v anatarchonnských skriniach môžu skákať von.
A že ich vyletí dosť. Súčasná vražda súvisí s tajomnou a krvavou minulosťou, nedávnou aj historickou, a siaha aj pred samotnú Katastrofu a pamätá Vek zázrakov. Goweryho lupa sa poriadne zapotí a dôjde aj na povestné úteky pred besniacim davom.
Sám Šlechta definuje túto knihu vyslovene ako detektívku a dokonca zdôrazňuje, že ide o experiment. Netreba sa však báť, je to predovšetkým klasický príbeh obľúbenej trojice Oggerd – Hargo – Gowery. Postkatastrofický svet je plný tajomstiev, akcie a dobrodružstva a okrem detektívovania dôjde aj na oggerdove superschopnosti a Hargovo technovymýšľanie. Snáď len to, že je v popredí vyslovene Pěnkavka, dalo autorovi viac priestoru pre glosovanie sveta mimo knihu a hlavne požmurkávanie aj na ďalšie romány a poviedky zo série. Tejto samopostmoderny je však podstatne menej ako napríklad v nedávnom Roku Havrana, takže čitateľ ostane spokojný.
Pre fanúšikov oggerdovského cyklu sú Lovci přízraků povinnosťou, nováčikovia by mali začať skôr Střepmi z Apokalypsy, pretože v novej knihe už autor svoj svet veľmi nepredstavuje. Každopádne pomalé vody fantastiky tento kúsok z vydavateľstva Brokilon znova príjemne rozčeril.
Knihu Lovci přízraků dostanete na Martinuse momentálne so zľavou 15 %, pre viac informácií kliknite na tento link
Vladimír Šlechta: Lovci přízraků
Vydavateľstvo: Brokilon
Počet strán: 240
Väzba: brožovaná
Rozmer: 108×165 mm
Jazyk: český
ISBN: 9788074562686
Rok vydania: 2015