Jednej septembrovej noci sa na mieste, kde stálo anglické mesto Bath, objavila trhlina medzi naším svetom a svetom feérií. Z mesta zostali zrúcaniny a k nám vtrhli bytosti, ktoré ľudia poznali len z rozprávok – goblinovia, gnómovia, satyrovia, mátohy, víly… Bytosti rozhodne nie priateľské.
Začala sa vojna a stála veľa obetí. Feérie mali síce svoju mágiu, účinnú a nebezpečnú, ale presile anglického vojska, kanónom a železu nakoniec podľahli. Stali sa z nich takmer Angličania a začali sa pretĺkať životom – rovnako ako ľudia.
Ak si teraz myslíte, že som vyspoileroval celý príbeh, mýlite sa. Toto je len východisková situácia opísaná v päťstránkovom prológu. Kniha však pokračuje o niečo komornejšie. Malý Bartolomej Kotlík žije v feérijskom gete so sestrou a matkou. Je miešanec, niktoš. To znamená, že ho nemá rada ani jedna ani druhá strana. Jeho život pozostáva z ustavičného skrývania sa a snahy zostať nepovšimnutý. Takto by si žil naďalej, keby sa náhodou nestal svedkom toho, ako chlapca zo susedstva, podobného ako je on sám, uniesla dáma v purpurových šatách. Únoskyňa si Bartolomeja nanešťastie všimla tiež a zároveň s ňou si ho všimlo aj čosi temné a nebezpečné. Bartolomej si je istý, že teraz je na rade práve on, a preto musí čo najrýchlejšie nájsť pomoc.
Druhým hrdinom je človek Artur Želivý, ktorý sa „nerád rozhoduje, vlastne sa doteraz nerozhodoval vôbec“, aj keď je členom parlamentu. Nadovšetko si váži svoje pohodlie a pokoj. Napriek tomu, keď narazí na prípad deviatich vrážd malých detí – miešancov, rozhodne sa pátrať. A to ho takmer stojí život.
Títo dvaja nepravdepodobní spojenci sa dajú dokopy, aby si navzájom pomohli a pochopili, čo sa vlastne deje.
Ak ste čítali Suzanne Clarkovú a jej skvelý román Jonathan Strange a pán Norrel, budete okamžite v obraze. Stefan Bachmann sa vo svojom debute Clarkovou očividne inšpiroval, v dobrom zmysle slova. Starosvetskú štylizáciu a štylistiku prispôsobil detskému publiku, zrýchlil dej a podstatne zjemnil iróniu. Tá sa týka výlučne Artura Želivého a jeho postoja k životu. Pridal roztomilé steampunkové prvky – mechanické zvieratá, dopravné a komunikačné prostriedky, veď mechanické stroje negujú mágiu a pomáhajú držať feérie na uzde.
Bachmannovi sa podarilo podať príbeh tak, že je síce jednoduchý a vhodný pre deti, zároveň ale pridal temný podtón a aj relatívne víťazstvo na konci má horkú príchuť. Záver srší akciou, pôsobí však trochu uponáhľane. Mám pocit, že tu sa prejavila neskúsenosť autora, z emocionálne vypätej scény a osudového rozhodnutia hlavného hrdinu sa dalo vyťažiť viac.
Preklad je dobrý. Oceňujem, že sa prekladateľ nepokúšal prekladať „fae“ ako víly, čo sa v slovenských končinách stáva často. Preklady vlastných mien do detských kníh patria, a tu sú vydarené. Jediné, čo ma trochu vyrušovalo, bolo slovo „niktoš“, ktoré má síce v tomto prípade adekvátne významové odtiene, je však predsa jen už zastarané a väčšina detí ho nikdy nepočula. Aj keď, na druhej strane, možno práve preto s ním problém mať nebudú.
Vcelku je Vyvolený veľmi príjemným prekvapením. Mladí čitatelia si knihu užijú a ani pokročilí s ňou nebudú mať problém. Len treba rátať s tým, že nie všetko v príbehu sa uzavrelo a pokračovanie s názvom The Whatnot sa objaví v origináli v septembri 2013.
Vyvolený
(orig. názov: The Peculiar)
Autor: Stefan Bachmann
Preklad: Patrick Frank
Vydavateľ: Ikar
Rok vydania: 2013
Počet strán: 231