 |
Najsmutnejší príbeh lásky všetkých čias bol od svojho vzniku spracovaný mnohokrát a mnohými spôsobmi. Teraz si ho môžeme vychutnať v slovenčine v komiksovej podobe, do ktorej sa ho podujal pretvoriť Divadelný ústav v rámci Európskeho projektu Classics in the graphic novel – Klasika v grafickom románe.
Kto by nepoznal príbeh Romea a Júlie, veronských milencov, ktorý už stáročia rozpúšťal srdcia všetkých romantikov nielen v hľadiskách divadiel? Divadelný ústav sa pustil do nevšedného projektu – priblížiť klasické divadelné hry publiku prostredníctvom komiksových stránok.
Tvorcovia grafického románu siahli po slovenskom preklade známej Shakespearovej hry Ľubomíra Feldeka. Pre potreby komiksu pôvodný text skrátil dramaturg Daniel Majling. Išlo o dobré rozhodnutie. Úpravou sa zachovala myšlienka hry a zrozumiteľnosť deja, navyše takto vynikli kľúčové scény a atmosféra. Celý príbeh tak pôsobí dynamickejšie a darí sa mu vyvolávať v čitateľovi emócie. V komikse je ponechané označenie dejstiev a výstupov, ktoré nielenže navigujú čitateľa a pripomínajú, že ide o divadelnú hru, ale zároveň aj slúžia ako pomôcka pre tých, ktorí by si chceli dohľadať pôvodný, neskrátený text.
Komiks sa začína expozíciou, pri ktorej sa vo veronských uličkách oboznámime s postavami a pomermi v meste, najmä s nepriateľstvom dvoch vplyvných rodín: Montekovcov a Capuletovcov. Príbeh dvoch mladých ľudí Romea a Júlie sa ale v skutočnosti začína na bále, kde Romeo Montek prvý raz zahliadne Júliu Capuletovú, v tých časoch na prahu dospelosti. Okamžite podľahne jej kráse a zabudne na dievčinu, o ktorú sa chcel uchádzať pôvodne. Svojím zápalom si získa srdce mladučkej Júlie. Pre nepriateľstvo oboch rodín mladí ľudia držia svoj vzťah v tajnosti, ale tešia sa na spoločnú budúcnosť. No nielen srdcia sú v tomto príbehu horúce. Horúce sú aj hlavy všetkých aktérov, a tí po ranu päsťou či hrotom meča nikdy nechodia ďaleko. Nádeje na uzmierenie rodín tajnou svadbou sú pochované, keď Romeo vo vyprovokovanom súboji zabije Júliinho bratranca. Z chlapca sa stáva vyhnanec a dievča nútia rodičia do sobáša s iným. Júlia sa tu ukáže ako tá rozumnejšia z dvojice, keď sa utieka s prosbou o pomoc ku kňazovi. Ten vymyslí plán, v ktorom hrá hlavnú rolu predstieraná smrť nevesty.
Dobrými úmyslami je však dláždená cesta do pekla. Sled nešťastných náhod a pochabých rozhodnutí obráti tok udalostí iným smerom, k čomu výdatne napomôže južanská horkokrvnosť a tvrdohlavosť. Plán dopadne tragickejšie, než by si ktokoľvek prial. Jediné dobro, ktoré celá udalosť prinesie, je konečné zmierenie oboch rodín. Avšak cena, ktorú za mier zaplatili, je privysoká a slúži ako výstraha pre ostatných, čo povýšia pýchu a nepriateľstvo nad lásku k blížnemu.
Autor grafického románu Juraj Martiška je skúsený ilustrátor a vo svete komiksu je ako doma. Nečudo, že sa s týmto námetom popasoval istou dávkou vkusu a empatie. Celý grafický román sa nesie v odtieňoch čiernej a bielej. Autor používa viacero techník, pričom dominuje forma drevorytu alebo linorytu, čo korešponduje s dobovou atmosférou. Do jednotlivých panelov vnáša kontrast – niekde je kresba detailná, v pôvabných prepracovaných líniách, inde je panelom alebo celou stránkou zhluk čiar, kde sú tvary len naznačené. Je zrejmé, že aj týmto spôsobom autor vyjadruje emocionálne rozpoloženie postáv a gradáciu tragickej zápletky. Miestami sa však dal príliš uniesť a stránka pôsobí ako nedokočená (napr. str. 33). V úvode, na spôsob divadelnej hry, autor predstaví publiku osoby a obsadenie. Ide o vítanú pomôcku, pretože niektoré postavy sú typovo podobné, čo vychádza priamo z námetu. V tomto je ale čiernobiely komiks potmehúdsky – výtvarník nemá možnosť odlíšiť postavy napríklad farbou vlasov, fúzov či odevu, takže predovšetkým na menších paneloch, kde niet miesta na detailné prepracovanie tváre či postavy, si čitateľ môže aktérov mýliť a niektoré dejové zvraty tak ostávajú na prvý pohľad nejasné. Podobne na oddialenie perspektívy dopláca Júlia – na niektorých paneloch je ťažké uveriť, že dievča má ešte len štrnásť rokov, a to aj keď berieme do úvahy, že južanky dospievajú skôr a vo svojej dobe už bola nevestou na vydaj.
Pozornosť čitateľa pritiahnu aj obrazy záhrad, budov a interiérov. Často sú len naznačené – autor necháva s priestorom pracovať postavy, práve ich prostredníctvom daný panel ožíva. Stretneme sa tu ale aj s veľkolepými celostránkovými panelmi, ktorých úlohou je predovšetkým navodiť atmosféru, pripraviť čitateľa na dejový zvrat, pričom využíva pochmúrne počasie či kŕdle vtákov. Prirodzeným, priam nežným spôsobom je do komiksu vnesená sexualita – či len ako tieň v okne na pozadí scény, či priamo na scéne – veď ide o príbeh lásky dvoch mladých ľudí.
Celkový výsledok je pôvabný. Nie málo tomu napomáha aj jazyk Feldekovho prekladu. Je hutný, hravý, šťavnatý, niekedy priam od gruntu, najmä ak sa prekárajú chlapci alebo svoj komentár prednesie papuľnatá dojka. Prirodzene pôsobia aj výrazy, ktoré považujeme za moderné. Nejde tu o vyumelkovaný prejav plný kvetnatých prirovnaní, pritom je zachovaná forma veršov, s tým súvisiace básnické prostriedky, slovné hračky a podobne.
Povieme najprv pár zdvorilostných slov alebo vtrhneme tam bez rečí?
Bez. Krasorečnenie vyšlo už z módy. (str. 24)
Grafický román má úctyhodný rozmer 230×310 milimetrov, väzba je pevná, obálka matná, tlač je na matnom papieri. Z celkového počtu 126 strán samotnému komiksu patrí približne sto, zvyšok sú bonusy. Prvým z nich je doslov Ľubomíra Feldeka O Williamovi Shakespearovi a jeho hre Romeo a Júlia. Aj pre znalcov, aj pre neznalcov Shakespearovho diela určite stojí zato si tento text prečítať. Nasledujúci text herečky, divadelníčky Márie Karoľovej približuje čitateľovi neľahkú a komplikovanú púť Shakespearovho diela k slovenskému divákovi, vrátane prvých pokusov o preklad do slovenčiny od minulosti po dnešok. Nechýba tu zoznam inscenácií Romea a Júlie od roku 1922 po súčanosť. V závere sa bližšie zoznámime s autormi grafického románu a prekladu. O tvorbe tohto komiksu hovorí aj sám Juraj Martiška, text je doplnený autorovými skicami. Úplne na koniec sa čitateľ môže bližšie zoznámiť s prezentáciou projektu Klasika v grafickom románe. Tieto dodatky možno až tak nezaujmú bežného komiksového fanúšika, významným spôsobom ale obohacujú knihu a sú zdrojom cenných informácií hodných ďalšieho preskúmania.
Návrat ku klasike nie je pochybením. Návrat k dobrej klasike je stávkou na istotu. Keď ide navyše o krásne dielo, ktoré je spracované pôvabným a pútavým spôsobom, nemá zmysel zdráhať sa. Grafický román Romeo a Júlia patrí ku knihám, ku ktorým sa dá opätovne vracať. Nielen pre to, že dokáže čitateľa vtiahnuť, nielen pre jeho výraz, ale aj preto, že aj v tejto podobe a aj po toľkých rokoch táto téma poskytuje inšpiráciu na zamyslenie.
Hodnotenie: 80 %
Romeo a Júlia
Autor predlohy: William Shakespeare
Autor komiksu: Juraj Martiška
Vydavateľ: Divadelný ústav, Bratislava
Edícia: Edukácia – divadlo – umenie
Rok vydania: 2022
Jazyk: slovenský
Preklad: Ľubomír Feldek
Počet strán: 126
Väzba: pevná
EAN: 978–80–8190–083–9
Recenzentka Alexandra Pavelková sa fantastike venuje už štvrťstoročie. Publikovala 13 kníh, z ktorých polovica vyšla aj prekladovo v zahraničí, a mnoho poviedok. Získala prakticky všetky ocenenia, ktoré môže autor fantastiky získať. V rôznych periodikách publikuje knižné a filmové recenzie a odborné články. Píše blog o filmoch a mačkách a je šéfredaktorkou denníka Fandom.sk. Je organizátorkou literárnej súťaže Ohnivé pero a výtvarnej súťaže Svet na tvoj obraz. Jej predposlednou knihou v slovenčine je zbierka scifi a urban fantasy poviedok Medzi nami, ktorá v roku 2016 získala ako dosiaľ jediná žánrová kniha titul Kniha roka TM, a zatiaľ poslednou je knižka pre deti Štyria mačkatieri, ktorá je dostupná aj ako audiokniha. Pod týmto linkom nájdete články od Alexandry Pavelkovej na Fandom.sk.