Reportáž: Kapitánov denník z Kozmodrómu 2016

Kozmodrom 2016 - 1 vstup
Kozmodrom 2016 - 4 gaiman a spol.
Kozmodrom 2016 - 2 menu
Kozmodrom 2016 - 5 E. Pocha utoci
Kozmodrom 2016 - 3 knihy
Kozmodrom 2016 - 6 Peter Sufliarsky a Lulu Bockova

Predstavte si, že celý týždeň ležíte doma s chrípkou a aj keď nemusíte chodiť do práce, stále za vami dolieza dcérka a vy sa bojíte, aby ste z nej neurobili ďalšieho pacienta. Veruže ťažké dni a noci. Hoc ma napokon liečba MUDr. Housea (t. j. domáca) uzdravila, pripravila ma o všetku silu. Potreboval som trochu chuti do ďalšieho pracovného týždňa a keďže sa blížil víkend a s ním aj sobotňajší Kozmodróm, rozhodol som sa vybrať práve tam.

„Do nekonečna a ešte ďalej!“ hlásali plagáty a iné sociálne vábničky podporujúce jednodňový bratislavský festival sci-fi. Hláška prepožičaná od kozmonauta Buzza Lightyeara (z nejakého Toy Story) znela trošku zmätene, pretože tohtoročný Kozmodróm mal patriť hlavne Star Treku a Mac Gyverovej Hviezdnej bráne. Keďže nie som vesmírnej lodi ale nevelím a namiesto brány mám iba psom ohlodané dvere, použil som o niečo zastaranejší prostriedok.

Palubný denník som si však neodpustil.


Miesto: Zvolen, gauč kdesi na treťom poschodí môjho dvojizbového príbytku

6:20 – budík!
6:21 – vypínam budík.
6:25 – budík sa vracia!
6:26 – budík letí naprieč priestorom a časom.
6:32 – rozliepam oči, pretože mi Eli (sučka jedna) olizuje ksicht a podivne vrtí chvostom.
6:40 – prezlečený, umytý a ešte stále rozospatý absolvujem ranné venčenie, cigaretku a kávu.
6:50 – stres, raňajky, príprava k odletu a konfrontácia s realitou („Neletíme!“).
7:00 – v telefóne ozve sa Han „*Ondrej Krcah*“ Sólo a oznamuje mi, že sa približuje rýchlosťou cestnej premávky.
7:05 – vyrážame do konečna, ďalej už nie. Kozmodróm nás už očakával…

Stredisko nejakej tej kultúry, Vajnorská 21

8:59 – prví návštevníci kupujú prvé vstupenky a zapĺňajú prvé rady prvej a jedinej sály, lebo sa práve začala prvá (môj prvý odhad) prednáška s občianskym združením Scifi Guide o knižných kluboch.

Ďaleko – neďaleko, kdesi na diaľnici

9:00 – ešte stále si myslím, že to stihneme, no Ondrej Sólo je realista a na cestovanie v čase nemá tie správne podmienky ani gumy. Môj klub ale počká…

Hlavné miesto deja, čiže opäť Kozmodróm, oblasť 21

9:30 – Zvolenský Falcon oddychuje v garáte a my vstupujeme na pohnojenú pôdu dnešnej našťastie nepohnojenej akcie.

9:45 – najprv si kúpime lístky, oťukáme sa, rozdelíme sa a je to o niečo menej dramatickejšie než v Epizóde VII.

9:55 – každý si prichádza na svoje. Stôl plný koláčikov ako od babičky, ktoré s ľahkosťou zteleportujem do žalúdka. Je tu Funtastic s predajachtivou Zorkou, antikvariátny Olejarbooks a pomedzi to iHRYskáči, kozmodromáci, ako aj sympatický personál uvítacej či inej kozmozóny.

10:00 – čas na prednášku Michala Laurinca o Hviezdnej bráne.

10:15 – za tých 15 minút som stihol obehnúť bankomat, vložiť doňho bankomatovú kartu, zhrabnúť bank, vrátiť sa a nechať si od funtastickej predajachtivej Zorky zabaliť komiks Klub rváčů.

10:24 – zakladám vlastný klub (o počte jedného člena +/-), a to rovno pred dverami kultúrneho domu a dávam cigaretku (mínus pár hodín života), pretože prvé pravidlo klubu fajčiarov znie…
… ale o tom sa vlastne tiež nehovorí.

10:31 – nachádzam nielen ten správny moment na 10 najlepších momentov z Hviezdnej brány, ale aj miesto, kde sa opäť stretávam zo svojím polovodičom Ondrejom Sólom.

10:59 – opúšťame sálu, v ktorej premietali pomocou plátnovej technológie SG momenty zo seriálu Hviezdna brána, ktorý som vzdal už v jeho zárodku (po cca 3 častiach). Zostávam i naďalej fanúšikom pôvodného filmu, veď ostatne, tie najlepšie momenty zo seriálu som práve videl.

11:00 – v sále nastávajú ťažké scifi časy s pánom „Megrezom“. A kým on prednáša o scifi, ja prežívam časy príjemnejšie a ľahšie. Stretávam sodomického hydronauta Marka E. Plochu a jeho dlhovlasého eunucha Cuca von Kresliča ako aj fotolapného Ondreja Trepáča z ďalekého klubu Orion (plus mínus ďalšie nadpozemské tváričky).

11:10 – trošku domácej, trošku debaty. Človek sa nenazdá a „Megerezove“ časy sa chýlia ku koncu.

11:20 – Sodomista a jeho eunuch zahajujú anketu k chystanej sci-fi hororovej knihe Kontakt a kontaktujú sa tak s kozmodromáckou civilizáciou, aby čo-to zistili o mimozemšťanoch, zatiaľ čo ja a Oriončan Ondrej „Trep.“ odchádzame za potravou do neďalekej nezreštaurovanej reštaurácie. Aby sme všetkým ukázali, že nie sme párik nenažrancov (ani iný párik), pridáva sa k nám aj tretí člen. Stáva sa ním ďalší sympatický Oriončan a Sudokista Jozef Hučka. „Tak poďme,“ zahučí.

11: 30 – Pri obedňajšom obede, výbornom pivku a v nepárnom počte nerozoberáme iba sci-fi, pretože sme uvedomelí a vieme, že to pravé sci-fi ešte len príde.

11:55 – po návrate na Kozmodróm mi zvoní telefón a ja utekám pred Dom kultúry (sotva som sa vrátil) vykšeftovať 5 nostalgických komiksov – Bublinky! Nie som prekvapený, pretože záhadné (nateraz odtajnené) stretnutie bolo zinscenované vopred – ďalšia časť „tajnej“ komiksmisie splnená!

12:00 – čas na prezentáciu 2D (+/- nejaký ten rozmer) grafického a virtuálneho sveta, ktorú zosnovali Angels a Demigods.

Poznámka prekladateľa (nie tovaru): Virtuálnu realitu mimozemského sveta od Angels a Demigods ste si mohli vyskúšať na vlastnej koži počas celého Kozmodrómu tak, ako to urobil aj odvážny Mark E. Plocha (už asi nikdy nebude ako predtým).

13:00 – nastáva trilerová hodinka, ktorú som zakaždým na kozmodrómoch vynechal. A to iba kvôli tomu, že trilery mávam zvyčajne napozerané v predstihu. Z každej strany na mňa doliehajú pochvalné ódy na veselého trilerzátora Marcela „Marsela“ Marka (proste 3×M) a ja som zvedavý na ten jeho údajne nezabudnuteľný humor (bavil ma ním na gala večeri pred tromi rokmi).

13:20 – a triler-hlášky od 3×M akosi neprichádzajú (…žeby dospel?). Sedím hneď vedľa 3D Pochu, ktorého z druhej strany lemuje PR Hydronautka Evka, z druhej strany zastrešená kresličom v kresle zvaným Cuco. S Markom po boku si neuťahujeme len opasky, ale krvopotne si uťahujeme z trilerov. A tak sa občas stane, že z Matta Damona je odrazu Šach-Matt Damon a my dvaja sa tak trochu ocitáme v Zajatí Dámonov a dobrej nálady.

14:00 – vo vstupnej sále kultúrneho domu rozvoniavajú už iba omrvinky a vo veľkej sále zase parfum. Je viac než isté, že malá Namu začala prednášať na tému ženy vo vesmíre („…áno najprv to bola opica, potom Lajka a potom dokonca vraj žena!“)

14:01 – Nikdy som sa nepokladal za kozmonauta, feministu ani komunistu a tak radšej blúdim mimo vyparfumovanej sá­ly.

14:10 – klub fajčiarov prijíma novú členku, fandomácku princeznú „Leu“ Lulu Bockovú.

14:15 – po cigaretke sa mi hlava otáča o 180 stupňov a odrazu sa nenáhodne ocitám v neďalekom Steak House s duchom prítomným Markom, Cucom, Evkou „PR“ a skomiksovatelým bradáčom Vladimírom H. z Multiverza.

14:35 – témy sú obvykle neobvyklé, pivo čapované, stejky krvavé a „PR“ Evka najprv bledá ako stena, potom zelená ako Hydra. Táto dejová linka nakoniec prebehne bez Evkiných očakávaných zvratov.

15:00 – Ondrej Sólo začína slintať nad prezentáciou fanúšikovského projektu Star Trek: Diplomacy, ktorý je spojený aj s premietaním. Vymeškávam program (hanba mi!) a lúčim sa s Markom aj Cucom, ktorí počas Kozmodrómu zjavne vymysleli plán na vyhladenie celej našej civilizácie.

16:10 – Evička „PR“ Hydrička zdobí stánok Funtasticu a ja sa ako kliešť sa prisajem k stolu, pri ktorom hoduje predsedníčka SK fandomu Lea „Lulu“ Orgána a uctievači podobných kultov. Debatujú tam rôzni zaujímaví conoidi (ktorých zatiaľ nepoznám) a jeden neobvinený Králik Roger. Spolu rozoberajú zaujímavé veci, ktoré by sa s najväčšou pravdepodobnosťou mali odohrať v Banskej Bystrici a za neúčasti predsedu VUC.

16:25 – na scénu sa opäť vracia Sólo Ondrej prezentujúc svoje dojmy zo Star Trek: Diplomacy s takým zanietením, akoby prestúpil na druhú stranu a stal sa z neho trekkies. Seba preklínam, jemu závidím…

16:30 – v sále zatiaľ koketuje dlhovlasý SOSiak. S Lulu/Leou síce trošku meškáme, no svojou výrečnosťou nás (zrejme niekdajší člen Kelly Family) dokáže zaujať rovnako ako aj s témou (slovenská družica SK Cube). Nadobúdam presvedčenie, že tentoraz nemám čo do činenia so sci-fi, ale s realitou.

17:27 – prednáška končí, Kozmodróm blíži sa k finále, no Lululea stíha ešte SOSákovi podstrčiť vizitku.
„Veď čo ak by si tú svoju Kocku chcel náhodou patentovať?“ bzučí rozprávačov palubný počítač.

17:30 – začína galavečer s Romanom „Who“ (aj s jeho sonickou habarkou) a 3×M. Hneď z úvodu Lea/Lulu zase niečo rozdáva (a to ešte nie sú ani Vianoce). Naša princezná kráča priamo na pódium, aby odovzdala cenu Drak tohtoročnej slečne zo ScifiGuide, organizátorke 8. ročníka Kozmodrómu (2016). Nebyť pohotových reflexov, Drakovi by sa podarilo uniknúť z podstavca.

17:40 – vizitka odovzdaná, Drak tiež, Lulea už konečne sedí na striedačke a v ruke žmolí niekoľko tombolových lístkov, tak ako ja – ako každý! Pódia sa zmocňujú vyžrebovaní víťazi a humorom sršiaci moderátori (Who/3M).

17:43 – Ivan Alakša a Ružena Srnková z Fantázie, čerství manželia Riddickovci z Kroniky temna, PR Evka z odvrátenej strany Hydry a Lulu/Lea bez vizitky (bez Draka) tvoria len malú skupinku nedočkavých tombolistov, ktorých z bezpečnej zóny sleduje aj Ondrej Sólo.

17:50 – ukazuje sa, že aspoň na Ivana Al-akšu, Srnkovú Ruženku a Evku RP sa usmialo šťastie (tých ďalších nepoznám). Najviac sa však na pódium vracia chlapík, ktorý kúpil až 25 tombolových lístkov a ešte k tomu od radosti zvládol stojku na hlave – gratulujem!

18:00 – prichádza na rad rozlúčenie sa s vydareným 8. ročníkom. Organizátori režú nádhernú a nevinnú tortu so súčasným motívom s nevídanou krutosťou a samozrejme s chuťou. Hovorí sa aj o afterpárty, ibaže naša (zrazu trojčlenná) posádka je z neďalekej ďalekej galaxie a práve čelí úplne iným výzvam…

…a tak Sólo štartuje, po jeho boku chlpaté/vlasaté „Ja“ a vzadu Lea.
Sme trojica odsúdená k návratu. Ďalší sci-fi ročník za nami, ďalší pred nami a v duši pokoj, pretože vieme, že aj takéto „malé“ a nenápadné akcie (akou Kozmodróm určite je), dokážu človeku priniesť neskutočné množstvo skvelých zážitkov.


POZNÁMKA: Mená, postavy aj udalosti sú spotvorené, časy upravené, pretože každý z nás má právo občas si niečo aj prikrášliť.


8. novembra 2016
Peter Šufliarsky