 |
V meste miznú psy a v kanáloch sa začínajú objavovať časti ľudských tiel tak často, až miestny patológ zvažuje, že si otvorí obchod s náhradnými dielmi. Detektív z oddelenia vrážd a sexy expertka na plazy to až s takým humorom neberú a vyrážajú po stopách nemilosrdného, večne hladného zabijaka.
Horory so zvieratami tu boli dávno pred Aligátorom, ale prielom zaznamenali až Čeľuste (1975). Po nich sa s podobne ladenými snímkami otvorila klietka… a už sa nezavrela. Po trháku Stevena Spielberga žralokov vystriedali pirane (Piraňa, 1978), grizly (Killer Grizzly, 1976), hady (Rattlers, 1976), červy (Squirm, 1976), krokodíly a aligátory (Rieka veľkého krokodíla, 1979) a vlastne všetko ostatné (v Dni zvierat z roku 1977 sa vystriedalo hneď niekoľko živočíšnych druhov).
Pred Čeľusťami to bolo podstatne horšie. Mnohé z filmov z tých čias sú dnes nepozerateľné. Čierno-biele fláky s obrími monštrami, obľúbené boli hlavne pavúky, ale našli by sa aj mravce (Them!, 1954) a, ehm, kraby (Attack of the Crab Monsters, 1957). Rešpekt z toho obdobia možno mať snáď len k Vtákom (1963) od Hitchcocka. Boli tu samozrejme aj King Kong a Godzilla, ale tam nešlo o horory.
Drvivej väčšine týchto diel chýbali kvality Spielbergovho hitu. Vrátane Aligátora. Napriek tomu na ne dnes mnohí nedajú dopustiť. Viacerí dnešní tridsiatnici a štyridsiatnici na nich ako decká alebo puberťáci vyrastali a tie filmy dodnes tvoria podhubie ich nostalgických začiatkov vo svete kinematografie. Jasné, uvedomujeme si, aké sú to blbosti. A že im chýba kvalitná režisérska ruka a talentované herecké obsadenie. Ale nevadí.
Aligátora nakrútil Lewis Teague. Išlo o jeho prvý slávny film. Neskôr sa stal známym ako tvorca obstojných nenáročných a neambicióznych hororových a akčných béčok Cujo a Mačacie oko (obe podľa Stephena Kinga), Obojok s Rutgerom Hauerom alebo Honba za klenotom Nílu s Michaelom Douglasom.
Scenár napísal John Sayles. To je vcelku zaujímavé a hneď z viacerých dôvodov. Jednak John predtým napísal už spomenutú Piraňu a jednak vzhľadom na to, ako nízko začínal, časom sa celkom šikovne vyšvihol medzi autorskú hollywoodsku špičku. Na konte má tri nominácie na Oscara za scenáre k filmom Skutočný život v Belle Reve, Osamelá hviezda s Krisom Kristoffersenom a Tajnosti a lži od Mikea Leigha. Nás ale skôr bude asi zaujímať asi jeho scenár k Howlingu, však?
Sayles sa pri písaní Aligátora snažil a prišiel s viacerými osviežujúcimi drobnosťami, ako je brutálne zabité dieťa v nočnom bazéne alebo to, že aligátor je v skutočnosti darček, ktorý dostala hlavná hrdinka ako malá a následne jej ho do záchoda spláchol naštvaný fotrík. Potešia zábavné dialógy a hlášky, príjemne odľahčujúce vážnu atmosféru („Môžem naňho poslať svoju mamu, tá ho ukecá na smrť.“). Šikovné je tiež zdôvodnenie aligátorovej abnormálnej veľkosti (žral hormónmi nadopované mŕtvoly zvierat povyhadzované do kanálov). Do zvieracích hororov sa často premietala kritika spoločnosti túžiacej po peniazoch či moci (v Čeľustiach starosta napriek reálnej žraločej hrozbe odmieta kvôli ziskom uzavrieť pláže, spoločnosť z Aligátora robí experimenty na nelegálne získaných zvieratách).
Z obchodného hľadiska je to ťažko pochopiteľné, ale dvojka (s famózne chuťovkovským podtitulom Mutácia) prišla až o 11 (!) rokov neskôr. A to napriek tomu, že jednotka dosiahla slušný úspech a mala otvorený koniec, doslova volajúci po sequele. Kým o jednotke sa môžeme baviť ako o snaživom, poctivom a miestami dosť atmosférickom dielku, v súvislosti s dvojkou musíme používať iné písmenká. Trojka nikdy nevznikla.
V hlavnej úlohe sa zaskvel Robert Forster (s imidžom Bodieho z Profesionálov), neskôr známy z tarantinovky Jackie Brown a nedávno sme ho videli v Páde Bieleho domu plus v pokračovaní Londýn v plameňoch. Kým Robert sa stal spoľahlivým predstaviteľom nenáročných rolí v nenáročných filmoch, sympaťáčka Robin Riker také šťastie nemala a dnes je známa maximálne tak z pár televíznych filmov a seriálov.
Hlavnou hviezdou je aligátor. Je pekne „ručný“. Žiadne počítačové efekty, ale realistický animatronický model. Často sa vyskytuje len v náznakoch, čo je pôsobivé, ale pôsobivé sú aj momenty, v ktorých ho vidíme v plnej kráse. Film som videl ako dieťa pred dobrými dvadsiatimi rokmi a dodnes neviem z hlavy dostať panoramatický záber na majestátne zviera, ktoré si to razí nočnou ulicou.
Takisto atmosféra je veľmi silná, hlavne pasáže z ponurých rozľahlých kanálov. Nekonečné chodby, tunely a šachty, rozprestierajúce sa pod mestom, majú rozhodne niečo do seba.
Čo sa budúcnosti krokodílích hororov týka, spravidla vznikali béčka, céčka a ešte vyššie (t. j. nižšie) písmenkové kategórie. Oproti nim je beztak nenáročný Aligátor veľdielo. Výnimočným sa stal rok 2007, kedy boli na trh uvedené hneď tri vydarené krokohorory. Dodnes nikto nevie, k akému mystickému rozmiestneniu hviezd došlo, že roky predtým vznikali béčka a zrazu, behom jedného jediného roka, tri vydarené, kvalitné záležitosti. Každopádne, stalo sa. Prvým bola komorne ladená Krvavá lagúna o trojici mladých ľudí, v austrálskej divočine uviaznutých na strome, pod ktorým striehne desivo trpezlivý krokodíl. Druhým príspevkom sa stal Krokodíl: Návrat do krvavej lagúny so začínajúcimi avatarom Samom Worthingtonom (napriek názvu nemá s Krvavou lagúnou nič spoločné). Do tretice sa priplazilo Po stopách zabijaka, ťažiace z africkej urban legend o ľudožravom krokodílovi Gustávovi. V našich zemepisných končinách sa podobnej nostalgickej popularite ako Aligátor teší taliansky krvák z roku 1989 Krokodíl zabijak a ešte vcelku dobrý cveng má odľahčenejšie Jazero Stevea Minera.
Aligátor (orig.: Alligator)
Žáner: horor
Výroba: USA, 1980, 91 min.
Réžia: Lewis Teague
Hrajú: Robert Forster, Robin Riker, Henry Silva a ďalší.
Viac autorových článkov nájdete na autorovom blogu, na jeho facebookovom
profile, pod prezývkou Tron je aktívny na stránkach CSFD.cz.
Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza
nás temnota, na ktorú tu máme recenziu
a môžete si ju kúpiť napríklad v Martinuse momentálne za
5,99 €, pre podrobnosti kliknite na tento link
Súvisiace linky