 |
Niečo je v mori. A je to ešte drsnejšie, ako komisár Cattani.
Jedno sa musí tomuto filmu uznať. Odpáli ho vskutku zlovestný text o tom, že v Juhočínskom mori sa nachádzajú obrovské kaňony, do ktorých by sa zmestili celé Himaláje. Nie sú preskúmané a nevieme, čo všetko v nich môže žiť. Ale nič pekné to určite nebude. Po stáročia tam miznú lode. Nikdy sa nezistilo, čo sa s nimi stalo.
Chobotnica je do značnej miery odpoveďou na o rok starší monster hit Anakonda. Atraktívne prostredie (Amazonka, moderný „Titanic“), charizmatický psychopat (Jon Voight, Wes Studi), gigantické ľudožravé zviera (anakonda, hlavonožec) a nechýba dokonca ani kópia slávnej „grcky-grcky“ scény. Hoci ide o iný typ monštra, väčšinu času paradoxne pripomína anakondu; netvor je 95 % minutáže prítomný vo forme chápadiel, pripomínajúcich práve plaza. Celé telo vidíme až na konci.
Hoci som Anakondu zbožňoval a bol som na nej niekoľkokrát v kine (a bol som teda cieľovým divákom Chobotnice), táto náhradka ma príliš nenadchla. Pritom úvod je super. Pochmúrny. Temné náznaky blížiacej sa hrozby číhajúcej na namakanú, parádnu luxusnú megaloď Argonautica. Milionári a miliardári sa na jej palube bavia, ako najlepšie vedia, a netušia, že okolo lode sa zužuje zlovestná slučka desivej smrti. Noc, všade iba studené more a v ňom…
Strih na ústredného hrdinu v podaní Treata Williamsa (Star Wars: Epizóda V – Impérium vracia úder). Ten svoj čln prenajal skupine novodobých pirátov. A to nemal robiť. Ich cieľom je sejf Argonautiky. Argonautica má však už iného pána. Nasleduje vstup na loď a prehľadávanie pôsobivých rozľahlých priestorov. Je zrejmé, že sa v nich stalo niečo príšerné. Plno krvi, neporiadku a nikde živej duše. Potiaľto super.
Už menej super sú postavy, ktoré dobre budovanú atmosféru čiastočne sabotujú nesympatickosťou a až príliš jednoduchou charakteristikou. Zlí sú zlí a dobrí sú dobrí. Jedinými výnimkami sú Famke Janssen a Treat Williams, ktorých postavy sú na scestí, ale napriek tomu si dokázali udržať akýsi, ehm, morálny kompas. Hlavne Treat sa to snaží uhrať na strunu Indiana Jonesa, drsňáka s dobrým srdcom. Na Harrisona Forda síce nemá, ale bolo aj horšie.
Akonáhle režisér začne hrať s otvorenými kartami a hlavonožec sa objavuje čoraz častejšie a v neskrotenej, riadne divokej CGI podobe, začne skvelá atmosféra výrazne upadať. Svižne rozbehnutý film okrem prehnaného počtu počítačových efektov ničí absurdný scenár. Dáva ústrednej oblude akoby až nadprirodzené schopnosti. Vďaka zjavne nekonečným chápadlám je prítomná prakticky všade, čo je neuveriteľné. Chápadlá navyše pôsobia dojmom, že sú samostatnými netvormi, vydávajú škreky (!) a vzhľadom na svoje obrovské rozmery sa pohybujú nerealisticky rýchlo. Podľa potreby scenáristu (a zároveň režiséra v jednej osobe) sa mení aj ich hrúbka. Niektoré sú bežnej veľkosti, kým iné dokážu zožrať dospelého človeka (zabudol som povedať, že každé chápadlo má zuby?). Nie, toto naozaj nie je dokument Davida Attenborougha. Napriek tomu príšera má niečo do seba. Kto sa podobných záležitostí bojí alebo ich má, naopak, rád, bude pravdepodobne odvarený zo všetkých tých fajnových chápadiel a všadeprítomného slizu. Vizuálny frajer Rob Bottin (Robocop 3, Verhoevenov Total Recall) odviedol dobrú prácu, tá ale občas naráža na limity CGI.
Mne osobne vadila prítomnosť čierneho humoru. Anakonda bola vážna. To mám v hororoch rád. Naopak, v hororoch nemám rád miešanie s komédiou. A to Chobotnica robí. Výsledkom je zvláštna kombinácia, pretože „obyčajný“ humor je nasilu našraubovaný na vyložene hororové, atmosférické a nechutné pasáže. Hlášok je dosť, ale pripadali mi silené. Rovnako samoúčelným dojmom na mňa pôsobilo mnooožstvo zbytočne krvavých momentov.
O tom, že tvorcovia sa nebrali vážne, vypovedá posledná scéna, ktorá vyzerá ako cliffhanger na dvojku. Ja som to vždy vnímal ako srandičku. Čo ak však režisérovi Stephenovi Sommersovi krivdíme a plánoval pokračovať v sérii, len s iným monštrom? Čo ak bol na svoju dobu nedoceneným vizionárom? Veď sa len pozrime na situáciu vládnucu v Hollywoode dnes: Každé štúdio chce svoj vlastný filmový vesmír a monštrám sa to už podarilo. Mali sme tu Edwardsovu Godzillu a King Konga so Samuelom L. Jacksonom, druhá Godzilla v kinách zaduní budúci rok a potom sa v spoločnom crossovere zrazí s Kongom. A to je, ak to zarobí veľa peňazí, iba začiatok.
V roku premiéry Chobotnice šla von aj Emmerichova Godzilla, ale tá nakoniec sklamala. Chobotnici treba uznať, že sa aspoň na nič nehrá. K pobaveniu diváka jej stačil podstatne menší rozpočet, pri zemi skromne sa držiace ambície a herci, ktorých to bavilo. Porovnávať ju s céčkom Gargantua z toho istého roka je zločin. V 90. rokoch sme tu podobných obrov mali vcelku často, najviac zabodoval prirodzene Jurský park (1993) a jeho sequel (1997).
Chobotnica pre mnohých predstavovala začiatok sľubnej kariéry. Novozélanďan Cliff Curtis mal nielenže toho roku v hre aj iné exotické (skoro)morské dobrodružstvo (a to 6 dní, 7 nocí), ale už o rok neskôr hral vo filmoch Martina Scorseseho, Michaela Manna a Davida O. Russella (a vo Víruse, ehm). Djimon Hounsou (a jeho etuda so sekerou) o dva roky skončil ako parťák Russella Crowea v oscarovom Gladiátorovi, Jason Flemyng sa vydal do Čiech hrať v adaptácii grafického románu Z pekla, Famke Janssen si všimol Bryan Singer a dal jej rolu Jean Grey v X-Men a Treat Williams mal úspech na seriálovom poli (Everwood).
Vedľajšie úlohy sú potom obsadené zo zdatných matadorov, ako sú Anthony Heald (Dr. Chilton z Mlčania jahniat) a jeden z najslávnejších indiánskych hercov Wes Studi. Wes sa do diváckeho povedomia prepracoval ako jeden z najkrutejších zlosynov 90. rokov, po pomste túžiaci Magua z Posledného Mohykána. Kevin J. O´Connor (Treatov komický parťák) si dal následne znova rande so Sommersom a stvorili Múmiu, jeden z najlepších trhákov leta 1999. Sommers po Múmii následne svoju kariéru (polo)utopil v gigantických rozpočtoch (Múmia sa vracia), ktoré z neho postupne vysali silu (Van Helsing, G. I. Joe) a dnes sa zo sveta filmu plus mínus vytratil (jeho zatiaľ poslednou snímkou je Odd Thomas s Antonom Yelchinom z roku 2013).
V Chobotnici toho nie je veľa pôvodného. Všetko sme už videli. Obrovské priestory sa stali teritóriom neľudskej príšery (Votrelec), po zuby ozbrojené, adrenalínom predávkované komando (Votrelci), spoločná streľba na jeden cieľ (Predátor), zatopený priestor, ktorým treba preplávať (Votrelec: Vzkriesenie). Na jazyku pocítime aj dozvuky Čeľustí, Deep Star 6, Leviathana, Relicu a Titanicu.
Horory čisto o vraždiacich hlavonožcoch sú v menšine. Rozhodne ich nie je toľko, ako hororov o žralokoch. Ale sem-tam by sa niečo našlo: Chápadlá (1977), Kong: Ostrov lebiek (kde podobná obludka hrala dosť dôležitú úlohu), Sféra (kde však na giganta nezostal rozpočet a tak bol prítomný len ako bodka na sonare) alebo cameá v ázijských úchyláčtinách Old Boy (pamätáte na tú hnusnú scénu?) a Komorná.
Chobotnica (orig.: Deep Rising)
Žáner: horor
Výroba: USA, Kanada, 1998, 106 min.
Réžia: Stephen Sommers
Hrajú: Treat Williams, Famke Janssen, Anthony Heald, Kevin J. O'Connor, Wes
Studi, Jason Flemyng, Cliff Curtis, Djimon Hounsou a ďalší.
Viac autorových článkov nájdete na autorovom blogu, na jeho facebookovom
profile, pod prezývkou Tron je aktívny na stránkach CSFD.cz.
Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza
nás temnota, na ktorú tu máme recenziu
a môžete si ju kúpiť napríklad v Martinuse momentálne za
5,99 €, pre podrobnosti kliknite na tento link
Súvisiace linky