 |
Psy. Kto by ich nemiloval? Tých pár zdvihnutých rúk zámerne ignorujem. Čo sa však ignorovať nedá, je fakt, že Stephen King knihou Cujo navodil v 80. rokoch medzi psíčkarmi poriadne nepríjemnú atmosféru. A následne to do úspešného, drastického konca dorazila krvavá filmová adaptácia. V našich končinách sa stala videoklasikou. Čože?! Vy neviete, čo je to video? Hmmm…
Adaptácie nie práve najhrubšej knižky sa v roku 1983 chopil snaživý béčkar Lewis Teague. Fanúšikovia nenáročných filmov Lewisa poznajú ako tvorcu prvého Aligátora, Námornej pechoty (s votreleckou dvojkou Michael Biehn – Bill Paxton) alebo vybuchujúceho Obojku s Rutgerom Hauerom. Z pohľadu týchto „jednoduchých“ filmov sa spätne Cujo javí byť ľahko nadpriemernou záležitosťou.
V polke 80. rokov mal však povesť nie príliš vydarenej kingovky. Veľký podiel na tom mal predovšetkým fakt, že v tom čase sa King dočkal viacerých skvelých adaptácií (Kubrickovo Osvietenie, De Palmova Carrie). Kingovky vtedy lákali ako renomovaných režisérov, tak uznávaných hercov. Vydarili sa všetky, česť výnimkám (priemerné Prekliatie Salemu hororového klasika Tobea Hoopera). Až neskôr prestalo byť spojenie „King + film podľa neho“ zárukou úspechu a začali pribúdať béčka a céčka (Sleepwalkers, Vzbura strojov). Vôbec, drvivá väčšina hororov podľa Kinga sa dočkala v lepšom prípade priemernej adaptácie (Christine, Podpaľačka, Temná polovica, Nočný letec, Cintorín domácich zvieratiek). Za desaťročia, čo kingovky vznikajú, sa kvalitného filmového spracovania dočkalo len minimum hororových. Výborne dopadla Misery nechce zomrieť a Nadaný žiak, ale to sú trilery. Najlepšie vypálili nehororové kingovky (Vykúpenie z väznice Shawshank, Pri mne stoj!, Zelená míľa).
Cujo je klaustrofobická záležitosť. Keď sa hlavná hrdinka so synom ocitnú na odľahlej farme automechanika (a násilníckeho primitíva), už sa odtiaľ nedostanú. Občas sú prestrihy na manžela, ale drvivú väčšinu času strávime v nefunkčnom aute na pozemku, kam nikto nechodí. Na farme, nad ktorou prebral nadvládu strašidelný besný bernardín Kúdžo.
V knižnej predlohe tiež šlo o besnotu. Teoreticky však autor naznačoval, že rovnako tak môže ísť o posadnutosť duchom mŕtveho sériového vraha Franka Dodda. Toho fanúšikovia poznali zo Stephenovej predchádzajúcej knihy Mŕtva zóna. Je to tak, King už v 80. rokoch budoval navzájom poprepájané univerzum, aké sú dnes v móde predovšetkým na poli komiksových filmov. Z Mŕtvej zóny sa vracia aj šerif Bannermann. V rovnakom roku ako Cujo na plátna kín zavítala adaptácia Mŕtvej zóny. V nej šerifa stelesnil obľúbený sympaťák Tom Skerritt (Dallas z Votrelca).
Hlavnú rolu stvárnila Dee Wallace. Ak ste v 70. a 80. rokoch robili horor a nehrala v ňom, bolo niečo zle. Žánroví fanúšikovia ju poznajú z množstva viac či menej známych hororov (Stepfordské paničky, Howling, Hory majú oči, Critters). Sranda je, že v snímke si jej milenca zahral jej vtedajší manžel Christopher Stone. Jej filmového syna hral 7-ročný Danny Pintauro. Danny je dnes dospelý muž, ale že by sa nejako extra venoval hraniu, to sa ozaj povedať nedá. Možno ste ho zahliadli v pár seriáloch a televíznych filmoch a ani o tom neviete. Žiadna sláva to nie je ani u ostatných. Až sa zdá, že tvorcovia sa sústredili iba na Dee a zvyšok kastingu im bol ukradnutý. Čo je logické, pretože celý tento film stojí práve na jej presvedčivom výkone. A na Cujovom, pochopiteľne. Oboje vyšlo a na ostatnom nezáležalo. Klasika nevznikla, ale poctivá žánrovka hej.
Výsledok však mnohým nesadol. Najmä znalcom predlohy. Tým sa nepáčil (SPOILER) predovšetkým brutálne zmenený záver. V knižke síce Cujo tiež zomrel a hlavná hrdinka tiež prežila, no nič také sa nedalo povedať o jej milovanom synovi. V knihe zomrel na úpal, dehydratáciu a šok. Vo filme to bolo zmenené, chlapec prežije. Mimochodom, podobne zmeneného konca (z megadepresie na happyend) sa dočkali aj Kukuričné deti, ktoré prišli do kín o rok neskôr (SPOILER).
O tom, že Lewis Teague nemal s adaptáciou Cuja žiadne enormné ambície, vypovedá tiež to, že kým v knižke sa objavuje viacero silných vedľajších motívov, dejových línií a postáv, do filmu sa mnohé z nich dostali len v značne osekanej podobe (ak vôbec). Od manželskej nevery cez domáce násilie. Lewis Teague sa sústredí hlavne na (čoraz krvavejší, nechutnejší, vyhrotenejší a vyčerpanejší) konflikt medzi ženou a bernardínom. Dovtedy malo toto plemeno dokonalú povesť perfektného rodinného miláčika. Po Cujovi sa situácia radikálne zmenila a musel prísť až presladene rodinný Beethoven (v roku 1992), aby situáciu napravil.
Samotný Cujo vo filme vyzerá ešte i dnes pomerne super. Naturalisticky, realisticky, presvedčivo. Postarala sa o to zručná kombinácia masiek, animatronických modelov a reálneho zvieraťa. Zásluhu na tom bez debaty má aj kvalitný kameraman Jan de Bont. Pôvodom holandský kameraman neskôr koketoval aj s réžiou, no po prvých úspechoch (Nebezpečná rýchlosť a Twister) prišlo plno prúserov (Tomb Raider 2, Nebezpečná rýchlosť 2). Posledný film režíroval v roku 2003.
Cujo vyzerá vo filme s pribúdajúcimi minútami čoraz obludnejšie a hororovejšie. Film ako taký dodnes patrí medzi najvydarenejšie psie horory, ale jedným dychom treba dodať, že na rozdiel od žraločích hororov zo psích nikdy nevznikla žiadna kultovka, ale „iba“ obstojné drsné záležitosti, ako napr. Dogs z roku 1976, The Pack (1977) alebo Krutá rasa (2007) s Michelle Rodriguez.
Ozaj, vedeli ste, že chudák Cujo mal v roku 1985 cameo v poviedkovom Mačacom oku? Tiež podľa Kinga. Tiež v réžii Lewisa Teaguea.
Cujo (orig. Cujo)
Žáner: horor
Výroba: USA, 1983, 93 min.
Réžia: Lewis Teague
Hrajú: Dee Wallace, Danny Pintauro, Daniel Hugh Kelly, Christopher Stone, Ed
Lauter a ďalší.
Viac autorových článkov nájdete na autorovom blogu, na jeho facebookovom
profile, pod prezývkou Tron je aktívny na stránkach CSFD.cz.
Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza
nás temnota, na ktorú tu máme recenziu
a môžete si ju kúpiť napríklad v Martinuse momentálne za
5,99 €, pre podrobnosti kliknite na tento link