Retro: Dagon

Zostúpte s nami do temných vodných hlbín. Kde číha On.

Mladý párik Paul a Bárbara prežije stroskotanie výletnej jachty. Pomoc nájde v neďalekom prímorskom mestečku. Jeho obyvatelia sa však správajú čudne. V ich minulosti drieme príšerné tajomstvo, ktoré je stále živé. A žiada si nové obete.

Svet filmových spomienok je zvláštny. Dagon s rokom výroby 2001 sa k nám dostal prvý raz vo forme DVD v roku 2003. Vtedy som si ho pozrel a bol som nadšený asi tak, ako medvede, keď sa vrátili do svojho domčeka a našli zjedenú kašu. Keď som si ale dal po dvoch desaťročiach reprízu, s miernym šokom som zistil, že s čistým svedomím o Dagonovi možno hovoriť ako o jednej z najlepších adaptáciách H. P. Lovecrafta.

Najskôr si ale urobme poriadok v názvoch. Tvorcom z nejakého čudesného dôvodu zrejme názov novely The Shadow over Innsmouth (v češtine Stín nad Innsmouthem) nepripadal dostatočne atraktívny, a tak filmovú adaptáciu premenovali na Dagona. Lenže, Lovecraft má na svojom spisovateľskom konte aj poviedku s názvom Dagon, tá ale s filmom nemá prakticky nič spoločné.

Po hereckej stránke nejde o žiadny zázrak, ale o absolútny priemer. Snáď s výnimkou španielskeho veterána Francisca Rabala, ktorý nás navždy opustil vo veku 75 rokov. Dagon bol jedným z jeho posledných filmov a je mu venovaný v záverečných titulkoch. Francisco stvárnil starca, ktorý ako jediný hrdinom podá pomocnú ruku.

Čo treba na Dagonovi oceniť, je výborná ponurá atmosféra s tomu zodpovedajúcou zlovestnou, pochmúrnou výpravou. Od prvej chvíle z mesta máme zlý, stiesnený pocit. Tušíme, že niečo nie je v poriadku. Vieme, že hrdinovia by urobili najlepšie, keby okamžite vzali plutvy na plecia. Zároveň ale vieme, že niečo také sa nestane. Respektíve stane, ale až keď bude na všetko neskoro. Tak už to v hororoch chodí.

Lovecraftove texty sú dodnes vynikajúce, zlovestné a inšpiratívne. Napriek tomu (a napriek tomu, že šlo o mimoriadne plodného autora) ho svet filmu už viac ako 80 rokov, ktoré ubehli od jeho smrti, do veľkej miery ignoruje. Je to šokujúce. Napríklad Stephenovi Kingovi nielenže sfilmovali už takmer všetko (a že toho napísal fakt veľa), ale niektoré veci dokonca viackrát. Z Lovecrafta akoby však filmoví tvorcovia mali obavy. Buď jeho príbehy stvárnia v podobe viac než svojráznej (experimentálne Volanie Cthulhu z roku 2005), alebo ich adaptujú tak voľne, že aj poctivý Lovecraftov čitateľ má čo robiť, aby v nich našiel aspoň stopové prvky z autorových poviedok. Je zvláštne, že o dôstojné spracovanie Dagona sa postarala paradoxne dvojica Yuzna – Gordon (producent a režisér). Paradoxne z toho dôvodu, že v minulosti po Lovecraftovom diele síce už siahla, ale šlo práve o oné mimoriadne voľné adaptácie. Navyše boli okorenené čiernym humorom, čo mnohým fanúšikom hororu nevyhovovalo. V Dagonovi akoby však išlo o úplne iných pánov. Humor tu nie je žiadny, len temná, bezvýchodisková atmosféra.

Krvavý je Dagon len minimálne. Oveľa viac sa spolieha na poctivo vybudovanú strašidelnú atmosféru. O to rušivejšie pôsobí kvalitná, ale azda až príliš drastická scéna sťahovania z kože. Oceniť musíme decentné masky a kostýmy, vďaka ktorým obyvatelia mesta pôsobia naozaj zvláštne, ale nie je to vyložene explicitné a rôzne defekty ich tiel skôr tušíme, než vidíme. Je to veľmi nepríjemné.

Hoci píšem o Dagonovi pekne, určite ho nemožno s čistým svedomím odporúčať každému. Nejde o neprávom zabudnutý klenot patriaci medzi povinné filmové vzdelanie. Určite ho odporúčam Lovecraftovým fanúšikom. Tí ho ale určite už dávno videli.

Dagon (orig.: Dagon)
Žáner: horor
Výroba: Španielsko, 2001, 98 min.
Réžia: Stuart Gordon
Hrajú: Ezra Godden, Francisco Rabal, Macarena Gómez a ďalší.

Všetky články rubriky Retro nájdete pod týmto linkom.