 |
 |
 |
 |
Pamätáte si časy, keď ste si mohli Spider-Mana v slovenčine kúpiť ešte za koruny?
Záhadného Spider-Mana v našich zemepisných končinách v rokoch 1991 – 1994 poslalo do sveta bratislavské vydavateľstvo Semic-Slovart. Išlo o mesačník publikovaný v slovenskom aj v českom jazyku. To občas vytváralo vtipné udalosti. Napríklad v slovenčine sa noviny, v ktorých Peter Parker praxoval, volali Hlásna trúba, kým v Čechách Drby dne.
Spolu vyšlo 34 čísel. Prvé stálo 19 Kčs a jeho prvá polovica sa v skratke venovala Petrovej minulosti (teta a strýko, J. J. Jameson), zrodu Spider-Mana (pohryznutie rádioaktívnym pavúkom na školskej exkurzii, smrť strýka, šitie obleku, prví nepriatelia) a zásadným udalostiam z jeho budúcnosti, akými boli smrť Gwen alebo príchod Mary Jane na scénu (všetky tieto okamihy boli sfilmované v trilógii Sama Raimiho a v reštartujúcich dvoch dieloch Marca Webba; filmy s Tomom Hollandom sa už týmto notoricky známym okolnostiam nevenovali). Druhá polovica zošita ponúkla ucelený príbeh, v ktorom sa Spider-Man stretol s obskúrnym protivníkom Pretekárom. Ten sa dodnes nedostal do žiadnej filmovej verzie.
Semic-Slovart bol svojho času natoľko fenomenálny, že okrem obľúbeného Spideyho v pohodičke stíhal vydávať množstvo ďalších komiksov – od detských (Goliat, Ružový panter, Nils Holgersson) po komiksy určené okruhu odrastenejších čitateľov (Tarzan, Fantóm, Conan, komiksové spracovanie vtedajšieho filmového megahitu Terminátor 2). Nechýbal dokonca komiks New Kids on the Block. Kým toto boli mesačníky, G. I. Joe a Transformers vychádzali každé dva mesiace (ale mávali viac strán).
Boli to hody, zároveň to ale bolo trochu kontraproduktívne. Okrem samého seba viem o ďalších dodnes ťažko traumatizovaných nešťastníkoch, ktorí vtedy chodili na základnú školu a boli teda odkázaní na rodičovské finančné injekcie. Lenže stredná vrstva v 90. rokoch nezarábala dosť na to, aby si dovolila kupovať svojim ratolestiam všetky komiksy od Semic-Slovart. Častokrát to bola brutálne ťažká voľba, či si v ten mesiac kúpiť nového Conana alebo Spideyho. Dodnes sa preto s hysterickým krikom strhávam uprostred daždivých nocí.
Ja sám som každopádne bol v tých časoch čisto fanúšik Spider-Mana. Mal som len jedného Conana a hoci bol super, ak som si musel vybrať (a to som si musel), tak som si bez výraznejšieho premýšľania vždy zvolil kamoša Petra Parkera. Dodnes mám ale woodoo bábiky bývalých spolužiakov zo základnej, ktoré nenávistne prepichujem žeravými ihlicami. No mám podozrenie, že to s nimi nič nerobí. Zároveň sa za to hanbím, pretože viem, že kamoš Spider-Man by také zlovestné počínanie rozhodne, rozhodne, rozhodne neschvaľoval.
Okrem samotného komiksu sme si v Spider-Manovi mohli prečítať aj texty. Jednak listáreň (s odstupom rokov je až neuveriteľné, že listy boli honorované sumou 50 Kčs) jednak publicistické okienko, v ktorom vydavateľ formou životopisov čitateľov zoznamoval s najslávnejšími postavami sveta Marvelu.
Pozoruhodnou súčasťou Spider-Mana bol aj vedľajší príbeh – temná záležitosť Cloak a Dagger (minulý rok sme sa dočkali seriálového spracovania, ku ktorému tento rok pribudla druhá sezóna). Ich príbeh – plný smútku, temnoty, smrti, drog, chudoby a prostitútok – bol umiestnený v každom čísle Spider-Mana od čísla 26 (vrátane) a končil v čísle 34. Ťažko povedať, komu napadlo spojiť v jednom zošite „neškodného“ Spideyho s pochmúrnou víziou Cloaka, ale mne to nevadilo a dodnes Cloaka hodnotím ako vynikajúcu záležitosť. Cloak a Dagger, ktorý vychádzal v Spajdym, vyšiel aj v samostatnej knižke minulý rok v rámci série Nejmocnejší hrdinové Marvelu.
So Spider-Manom som strávil väčšinu času, ktorý u nás vychádzal, no pár čísel mi uniklo. Rodinný rozpočet mal skrátka v niektoré mesiace iné priority, než moje komiksy. Niektoré zošity som neskôr predal, čo dnes samozrejme ľutujem. Väčšinu však dodnes mám. Keď som nimi pre účely tohto retro článku listoval (už podstatne komiksovo skúsenejší a rozhľadenejší než v roku 1991), miestami som až neveril, aké rôzne celebrity sa tu mihnú. Niektoré sú takmer na hranici postrehnuteľnosti (Wasp, Captain America, Thor, Luke Cage), iné majú trocha väčší priestor (na návšteve u Fantastickej štvorky býval Spidey relatívne často). Vtedy som absolútne netušil, kto je ten slepý právnik na súde, ale keď som sa kvôli tomuto článku ku komiksom vrátil, takmer som spadol zo stoličky, že tam dali aj Daredevila.
S odstupom času je bizarné nielen listovať týmito starými komiksmi a spätne rozpoznávať na ich stránkach dnes už slávne komiksové tváre, ale aj sledovať, ako (častokrát absurdne) boli ich prezývky preložené do slovenčiny. Napríklad jeden z najpsychopatickejších Spider-Manových súperov sa prekladal ako, ehm, Zelený škriatok. Ňu-ňu-ňu.
Spider-Man bol taká „všehochuť“. Niektoré diely boli vážne a dospelé, iné hravé, miestami až komediálne (Spider-Kid). Podaktoré sa končili cliffhangerom, ďalšie boli uzavretými jednorazovkami. V niektorých zošitoch Spidey bojoval proti mafii, inde proti nadprirodzenému nepriateľovi. Mne sa najviac páčili realistickí protivníci, akými boli napríklad mafiáni Ruža a Kingpin. Vďaka Semic-Slovartu sme spoznali plejádu Spajdyho najslávnejších protivníkov (Green Goblin, Kingpin, Lizzard, Venom). Ale i menej slávnych (Hydroman, Sandman, Juggernaut) a bizarných (Mr. Hyde). Tiež jeho spoluhráčov (Submariner alias marvelácky Aquaman), pomocníkov (Madame Web), priateľov, rodinu, lásky.
Kým Bublinky vedeli popredku, že končia, a s fanúšikmi sa dôstojne rozlúčili, redakcia Spider-Mana to alebo nevedela, alebo neviem čo. Každopádne, nikto sa s nikým oficiálne nerozlúčil. Zaujímavosťou ale je, že komiks Cloak a Dagger sa „náhodou“ skončil v Spider-Manovskom čísle 34 a potom už žiadny ďalší Spider-Man neprišiel. Isté náznaky blížiaceho sa nemilosrdného konca tu v každom prípade boli. Menej slávne komiksy Semic-Slovart postupne vyraďoval zo svojho portfólia. V Spider-Manovi 33 bolo oznámenie redakcie, že pre dlhodobú finančnú stratu zastavujú vydávanie Conana (solídnym číslom 18) a že z obľúbeného Spider-Mana sa stáva dvojmesačník. Ani to však nepomohlo. Vyšlo potom ešte jedno číslo a bol definitívny koniec.
Keď si budete jednotlivými zošitmi listovať dnes, uvedomíte si, ako veľmi dielo po vizuálnej stránke zostarlo (a Peter vyzerá ako 45-ročný majster v kovovýrobe). Nemôže sa to porovnávať s dnešnými komiksovými záležitosťami, povedzme so Skalpmi či s Batmanom z New 52. Bola to proste iná doba. V 90. rokoch to ale bola bomba. Totálna. Spideyho hlášky nezostarli („Ako si ma našiel?“ – „Pozrel som sa do telefónneho zoznamu pod heslo ´veľkí, namyslení kreténi´.“) Scenáre sú veľakrát dosť kvalitné, pričom Spidey je skrátka sympaťák. Mohlo by sa zdať, že v porovnaní s inými komiksovými postavami je bezstarostný a nenáročný, ale faktom je, že už ako puberťák prišiel (vlastnou vinou) o jednu z najmilovanejších osôb vo svojom živote a to ho navždy ovplyvnilo. A jeho život je všeobecne plný smrti, tragédií a nenaplnených lások. Nie veru, Spider-Man je prekvapivo temná postava. Má však pozitívne myslenie, ktoré mu pomáha preniesť sa cez najpríšernejšie časti jeho života.
Posledné slová tak prenechajme kňazovi, ktorý sprevádzal na veľmi temnej a nebezpečnej púti Cloaka a Dagger:
„Nie je mojou úlohou súdiť. Ja sa môžem len modliť. Za svetlo a tmu, Cloaka a Dagger… a za celé bláznivé ľudstvo!“
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz a s jeho článkami sa môžete stretnúť aj na jeho autorovom blogu. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a môžete si ju kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.