 |
Túto jar kiná praskali pod náporom Avengers 3, ktorých členom bol aj Kapitán Amerika. Hej? Hej. Čiže Marvel je dnes megapopulárny, hej? Hej. Captain Amerika tiež, hej? Hej. Videli ste však jeho filmové peklo z roku 1990? Nie? A chceli by ste? Nie? A nie je to škoda?
Komiksy sú tu s nami desaťročia, ale s ich seriálovými a filmovými adaptáciami to bolo strašne dlho zlé. Väčšinou šlo o synonymum pre „nevydarenú záležitosť“. Dobrý dojem zanechal Donnerov Superman v roku 1978, ale podobných úspechov bolo máličko. Meniť sa to začalo až v rokoch 1998 (vtedy mal premiéru skvelý, nekompromisný a dospelý Blade) a 2000 (X-Men… čo dodať?). Zvyšok je história: komiksové filmy prevažne (ale nielen) od Marvelu a DC nám robia spoločnosť dodnes a zažívajú čoraz závratnejší úspech, česť výnimkám (sorry, DC).
V MCU postavu legendárneho skauta Stevea Rogersa alias Kapitána Ameriku od roku 2011 stvárňuje Chris Evans. Slávna komiksová postava však bola v skutočnosti sfilmovaná dávno predtým. Konkrétne šlo napríklad o film z roku 1944 alebo o dvojicu televíznych snímok z konca 70. rokov. V tých kapitána stelesnil Reb Brown (hadí horor Sssssss, Howling 2), pričom v dvojke vystupoval aj Christopher Lee.
Dnešné retro prišlo na svet na začiatku 90. rokov. Bolo príšerné do takej miery, že paralyzovaný Hollywood sa k postave vrátil až o 21 rokov neskôr. Konkrétne sa tak stalo v origine Captain America: Prvý Avenger. Hoci svetom koluje teória, že mal takmer nepostrehnuteľné „zamrznuté“ cameo už v roku 2008 v Neuveriteľnom Hulkovi s Edwardom Nortonom.
Producent Menahem Golan mal povesť tvorcu vskutku nenáročných akčných hitov, ako napríklad niekoľko pokračovaní revenge movie série Prianie smrti, ale aj titulov s drastickými názvami Nindža prichádza a Nindžova pomsta. Obľúbené z jeho dielne boli i nenáročné béčka s Chuckom Norrisom (trilógia Nezvestní v boji), Michaelom Dudikoffom (Americký nindža 2), Christopherom Reeveom (Superman 4) a Dolphom Lundgrenom (He-Man). Dnes sa chytáme za hlavu, ale vtedy bola doba presne takýchto filmov a boli hrozne vyhľadávané na VHS. Béčka Cobra a Do útoku (obidva so Stalloneom) a Texaský masaker motorovou pílou 2 patrili ešte k tomu kvalitnejšiemu z Golanovej tvorby. No a predstavte si, že tento muž sa rozhodol v americko-juhoslovanskej koprodukcii zhmotniť marvelácku legendu. A réžiu ponúkol Albertovi Pyunovi.
Dnes už sa to tak neberie, lebo… no skrátka lebo. Ale svojho času patril Pyun k najhorším režisérom na svete. Jeho najvydarenejším filmom bolo postapokalyptické béčko s Van Dammeom Kyborg z roku 1989 (z Golanovej produkcie). Albert sa v našich končinách preslávil tým, že v polovici temných 90. rokov v Bratislave nakrútil megazlé hororové sci-fi céčko s Christopherom Lambertom Adrenalín.
Keďže Red Skull patrí k najslávnejším protivníkom Kapitána, Pyun proti Kapitánovi postavil práve jeho. Stalo sa tomu tak aj v roku 2011, kedy sa pod maskou nacistického šialenca ukrýval Hugo Weaving alias Elrond z Pána prsteňov (a Red Skull mal následne cameo aj v Avengers: Nekonečnej vojne, ale už hraný iným hercom). V o 21 rokov staršom filme si masku nasadil Scott Paulin (Mačací ľudia, Turner a Hooch). Okrem neho v snímke môžete zaregistrovať údernú dvojku z klasického hixploitationu Johna Boormana Vyslobodenie – Ronnyho Coxa a Neda Beattyho. Zrejme chalani osemnásť rokov po Vyslobodení nemali čo robiť, tak z nudy podpísali zmluvu na tento zázrak. Do jedným slovom trápneho Kapitánovho kostýmu sa bolestivo navliekol zabudnutý, neveľmi charizmatický Matt Salinger (Pomsta šprtákov, Ako prichádzajú sny).
Úspešný marvelácky reštart z roku 2011 má s týmto infernom prekvapivo veľa spoločného. Okrem Red Skulla je v oboch snímkach Kapitán počas vojny zmrazený a prebúdza sa v súčasnosti. Napriek tomu je kvalitatívny rozdiel závratný. A to patrím k divákom, ktorí reštart s Chrisom Evansom pokladajú napriek istým retro pôvabom za jednu z najslabších marveloviek (spolu s Thorom 2). Ale oproti Pyunovej verzii je aj adaptácia z roku 2011 excelentná.
Je to strašne nízkorozpočtové, čo je u komiksového veľkofilmu plného masiek, trikov a akcie (navyše nakombinovaného s vojnovým žánrom) obrovský problém. Toto nemohlo v žiadnom prípade dopadnúť dobre. K tomu treťotriedny kasting, nepochopiteľné akčné scény a scenár obsahujúci klenoty ako:
- Zlí nacisti priviažu Kapitána o raketu, a tú vystrelia na Biely dom. Tesne pred dopadom na sídlo prezidenta USA začne Kapitán do rakety kopať (!), čím ju poškodí a ona zmení smer letu a odletí na Aljašku (!!).
- Kapitán je pripútaný k rakete a schmatne za ruku Red Skulla, aby odletel spolu s ním. Na čo Red Skull vytiahne nôž… a odreže si ruku, namiesto toho, aby bodol do kapitána a ten mu ruku pustil.
Absurdne pôsobí info, že asistentom režiséra bol Michael Katleman, neskorší, celkom zručný hororový režisér (Prvotné zlo – Primeval, seriál Zoo).
Kapitán Amerika (orig.: Captain America)
Žáner: komiksový
Výroba: USA, Juhoslávia, 1990, 97 min.
Réžia: Albert Pyun
Hrajú: Matt Salinger, Ronny Cox, Ned Beatty, Francesca Neri a ďalší.
Viac autorových článkov nájdete na autorovom blogu, na jeho facebookovom
profile, pod prezývkou Tron je aktívny na stránkach CSFD.cz.
Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza
nás temnota, na ktorú tu máme recenziu
a môžete si ju kúpiť napríklad v Martinuse momentálne za
5,99 €, pre podrobnosti kliknite na tento link
Súvisiace linky
Recenzia – Captain America: Občianska vojna
Recenzia – Captain America: Zimný vojak