 |
„Na svete sú ľudia bez akéhokoľvek svetla. Sú ako prázdne miesto, vákuum alebo neprítomnosť. Vedia, ako sa stať neviditeľným. A keď sa tak niekto cíti a je naštvaný na svet, môže byť veľmi nebezpečný. Nemá žiadne svetlo. Nikto sa naňho nepozrie. Môže sa k vám priblížiť a ani o tom neviete.“
Hlboká noc. Sara (Belén Rueda) je v pivnici svojho domu a s niekým sa rozpráva, ale nevidíme ho, ba ani nepočujeme. Scéna vrcholí jej obesením, ktoré je natočené tak, že môže ísť o samovraždou, rovnako ako aj vraždu (narafičenú ako samovraždu).
Do deja nastupuje sestra Julia. Keďže so Sarou boli dvojičky, aj ju stvárňuje Belén Rueda, takže sa nemusíte báť, že by vaša obľúbená španielska herečka dostala cameo. So zlým tušením berie manžela Isaaca (Lluís Homar – Loď smrti, V temnom lese) a vyráža za sestrou. Nájde však už len vychladnuté telo, hompáľajúce sa na lane v temnom podzemí. Polícia prípad uzavrie ako samovraždu. Preživšie dvojča je ale presvedčené o tom, že Sara sa stala obeťou úkladnej, megarafinovanej vraždy. Začne pátrať po psychopatickom vrahovi. Situáciu komplikuje rovnaká choroba, akú mala Sara a ktorá môže vyvrcholiť slepotou. Doktor Julii odporúča vyhnúť sa stresu, aby sa jej zdravotný stav nezhoršil. Lenže sme v španielskom horore.
Tri roky po skvelom Sirotinci sa Belén Rueda a producent Guillermo del Toro opäť stretli a našťastie opäť v horore. A opäť v natoľko psychologickom, až niektorí tvrdia, že to ani nie je horor. Ale mýlia sa. Pretože horor to je. A to taký, že parádny. Teória o ľuďoch, ktorých dennodenne stretávame, a pritom akoby neexistovali, je vo svojej jednoduchosti strašne strašidelná a desivejšia, než Jason Voorhees a Freddy Krueger dokopy. Násilia je tu málo. Film však obsahuje dve totálne odporné scény, v ktorých figuruje očná buľva plus špička veľkého noža plus injekčná striekačka.
Film Los ojos de Julia u nás dodnes nebol oficiálne nikde uvedený, ale určite je o čo stáť. Ak máte radi hispánsku hororovú školu, nebudete ľutovať. Ale ľutovať nebudete ani v prípade, že máte radi horory všeobecne. Menej krvavé, ale o to atmosférickejšie. S prepracovaným scenárom a vynikajúcimi hereckými výkonmi.
Veľký podiel na vysokej kvalite majú herci. Ako v Sirotinci, aj tu ide o zrelý manželský pár, ktorý si v živote všeličo preskákal. Keď manželka začne viesť zvláštne reči (o ktorých len diváci vedia, že na nich niečo je), manžel ju nepošle na psychiatriu, ale plus mínus stojí pri nej a podporuje ju. To je veľmi osviežujúce a ľudské. Lluís Homar je super a každá epizódna postava bola zahratá perfektne. Najväčšia váha ale sedela na zdanlivo útlych pleciach Belén Rueda. Herečka to naplno zužitkovala a stala sa hviezdou perfektnej snímky. Škoda, že sa spred kamier vytráca. Hoci stále hrá, kvalitné filmové záležitosti sa jej už chytať akosi nedarí.
Spôsob, akým tento film znepokojuje diváka, je rovnako rafinovaný, ako úvodná (samo?)vražda. Vieme alebo aspoň tušíme, že niečo nie je v poriadku. Že to nie je tak, ako to na prvý pohľad vyzerá. Že tu niečo strašne, príšerne, hrozitánsky smrdí. Ale nevieme to presne definovať ani vysvetliť. Sú to len neisté pocity, ktoré nechceme povedať nahlas, aby nás ľudia nepokladali za bláznov. Detailné náznaky, ktoré môžu byť iba obyčajnou čudnou náhodou. Rovnako však môže ísť o stopy, ktoré po sebe páchateľ nestihol zahladiť. No sú detailné do takej miery, že žiadny policajt, tobôž sudca, by ich zrejme nikdy nevyhodnotil ako dôkazový materiál. Napríklad v priebehu deja zomiera jedna postava a tiež to vyzerá na samovraždu. Nechýba dokonca list na rozlúčku, pričom expertíza dokázala, že ide o písmo zosnulého. Takisto nechýbajú logické dôvody, prečo sa osoba rozhodla vziať si život. Napriek tomu vidíme nenápadné drobnosti, ktoré nás upozorňujú, že mohlo ísť o neuveriteľne dobre naplánovanú vraždu.
Určite musíme oceniť rafinovanú majstrovskú prácu s osvetlením, tmou, tieňom, pološerom, prirodzeným denným svetlom, výpadkami elektriny počas noci atď. Hrdinka čiastočne stráca zrak a niektoré scény sledujeme jej rapídne zhoršujúcim sa videním, čo po vizuálnej stránke ponúka veľmi zaujímavú hru so svetlom.
Los ojos de Julia je namakaný trilerový horor. Z ďalších nervákov so slepými ľuďmi v titulnej úlohe spomeňme Jennifer 8 s Umou Thurman, Muža v temnote so Stephenom Langeom, Čakaj, kým sa zotmie s Audrey Hepburn alebo Shyamalanovu Osadu.
Los ojos de Julia (orig.: Los ojos de Julia)
Žáner: horor, triler
Výroba: Španielsko, 2010, 118 min.
Réžia: Guillem Morales
Hrajú: Belén Rueda, Lluís Homar, Pablo Derqui a ďalší.
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz a s jeho článkami sa môžete stretnúť aj na jeho autorovom blogu. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu a môžete si ju kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.