Retro – Ludvík Souček: Cesta slepých ptáků

O trilógii českého autora Ludvíka Součka Cesta slepých ptáků (1964), Runa rider (1967) a Sluneční jezero (1968) sme už v Retre hovorili, ale prvá časť je i dnes, po rokoch, natoľko významné dielo, že si zaslúži samostatnú spomienku.

Kniha je písaná formou fiktívnej reportáže. Autor tu vystupuje v úlohe novinára, redaktora, ktorý retrospektívne zbiera výpovede aktérov a očitých svedkov najväčšej senzácie, akú si ľudstvo pamätá: prvého kontaktu s mimozemskou civilizáciou. Nechýbajú ani odbočky – rozhovory s odborníkmi, prepisy rôznej korešpondencie atď., ktoré podčiarkujú autenticitu reportáže. Napriek tomu kniha nepôsobí roztriešteným dojmom. Naopak, čitateľ si preskakovanie z postavy na postavu a rôzne exkurzy ani neuvedomuje a má pocit, že ide o dobrodružný ro­mán.

Všetko sa začalo vtedy, keď sa na operačný stôl doktora Jiřího Kameníka, vo voľnom čase vášnivého zberateľa jaskynných chrobákov, dostal islandský psychiater Gudmundur Bjelke. Starý mládenec s Islanďanom nájdu spoločnú reč a skamarátia sa. Po návrate domov Bjelke z vďačnosti posiela Jiřímu balíčky s chrobáčikmi, ktoré nazbieral v nedostupných lokáciách Islandu jeho priateľ, horský vodca a jaskyniar Leif Thorgunn. Doktor Kameník sa onedlho stáva vychyteným odborníkom na druh menom Leptodirus, o ktorom publikuje o sto šesť a získava si medzi jaskynnochrobá­kológmi zaslúženú slávu. Raz však dostane balíček s chrobáčikmi, na ktorých čosi nesedí. Bjelke príde do Čiech na pracovnú návštevu a Jiří ho ubytuje vo svojom staromládeneckom byte. Behom tejto návštevy vyjde najavo ďalšia nezrovnalosť, ktorá sa týka slávneho spisovateľa Julesa Vernea. Podľa Bjelkeho kedysi Verne jeho krajinu navštívil a podkladom k jeho románu Cesta do stredu Zeme bola dobrodružná výprava do toho istého kráteru, odkiaľ pochádzajú záhadné chrobáky. Kameník sa snaží dokázať, že Verne na Islande nikdy nebol. Spoločne začnú pátrať po Verneovom denníku a dôvodoch, prečo by sa slávny spisovateľ snažil túto cestu zatajiť. Nakoniec padne rozhodnutie. Jediná možnosť zistiť pravdu a tiež si overiť a zdokumentovať anomáliu týkajúcu sa chrobáčikov, je vycestovať a pozrieť Dieru Svätého Patricka v kráteri Sneffels.

Samozrejme, ani nejaký doktor si v tých časoch nemohol jednoducho zbaliť kufre, sadnúť na loď alebo do lietadla a hajde za hranice Československa. Kameníkova odborná popularita však pomohla, čosi zariadila aj islandská strana. Aby ich pátranie malo punc vedeckej výpravy, priberú aj mladú fotografku Alenu Královú a drsného sprievodcu Leifa Thorgunna.

Aj keď prekonať administratívne prekážky je priam nadľudský výkon a výstup na horu a do krátera vyžaduje množstvo fyzických aj psychických síl, nebezpečná cesta dvoch Čechov a dvoch Islanďanov začína v skutočnosti vo chvíli, keď v jaskyni naďabia na prvého slepého vtáka. Záhadné ochorenie, ktoré nasleduje potom, ako sa do sýtosti pokochajú nad „jaskynnou kresbou“ vtáka bez očí, zato z neznámeho kovu, si dvaja lekári dajú do súvislosti s faktom, že ani jedna z fotografií, ktorých Alena narobila kopu, nevyšla. Všetci rýchlo prídu na to, že kráter a Diera Svätého Patricka ukrýva niečo, čo by rozhodne nemalo padnúť do rúk militantným Američanom a podlizovačným ozbrojeným silám Islandskej republiky. Aktivita štyroch dobrodruhov ale neujde pozornosti armády ani úradov. Hrdinom sa s nasadením vlastného života podarí prejsť zlým agentom cez rozum a rozhodnú sa Dieru Svätého Patrika uzavrieť, aby jej tajomstvá nemohli nikdy zneužiť vojnoví štváči. No to ešte netušia, čo všetko v skutočnosti jaskyňa skrýva.

Cesta slepých ptáků vyšla prvýkrát v roku 1964, v čase hlbokého socializmu a studenej vojny, tri roky potom, ako východ a západ Európy rozdelil berlínsky múr a západný svet pre nás zostal za „železnou oponou“. Veľká časť pútavého deja, na svoju dobu zarážajúco moderne spracovaného, bola zasadená do atraktívneho prostredia Islandu, kam sa vtedy bežný smrteľník z východných krajín prakticky nedostal. Dobrodružsvá hlavných aktérov boli nezvyčajné a pritiahnuť museli aj čitateľov, ktorí science fiction aktívne nevyhľadávali.

Dnešný čitateľ sa môže pozastaviť nad niektorými motiváciami postáv a najmä spôsobom, akým svoje konanie vysvetľujú. Niet sa ale čo čudovať. Štyria hrdinovia predstavujú pracujúcu inteligenciu, ktorá obhajuje záujmy pracujúceho ľudu pred nepriateľom, pretože tomu na ľudských životoch nezáleží. Ťažko dnes hodnotiť, aká dávka úprimnosti alebo sarkazmu bola v zanietených prejavoch doktora Kameníka a straníckej horlivosti Leifa Thorgunna, ale keby ich v knihe nebolo, je pravdepodobné, že by v tých časoch ani nevyšla. Niektoré vedecké odbočky, hypotézy a vysvetlenia už medzičasom zostarli, no dodávajú knihe historické čaro a učia čitateľa trpezlivosti.

Aj keď je Cesta slepých ptáků science fiction inšpirovaná knihami Ericha von Dänikena, v mnohom tu autor vychádzal z vlastných skúseností a snáď aj preto kniha pôsobí tak autenticky. Souček bol lekár, navyše rozhľadený a scestovaný. Ako člen Československej ľudovej armády pôsobil ako vojenský lekár v Severnej Kórei, neskôr pracoval ako zubár v Ústrednej vojenskej nemocnici, ako člen armádnej redakcie Československej televízie a pracoval aj vo vydavateľstve Albatros. Znalosti, ktoré získal pri svojom koníčku – fotografovaní –, zúročil v postave fotografky Aleny Královej.

Ludvík Souček bol vraj zábavnej povahy, rád si užil života podobne ako doktor Kameník, ktorý je v knihe „hýbateľom“ deja. Zároveň ale trpel depresívnymi stavmi a nadmieru pil. Jeho životný štýl ho priviedol ako päťdesiatnika na invalidný dôchodok a onedlho na to zomrel. Zanechal po sebe desiatky kníh rôznych žánrov. Pokladá sa za iniciátora Československého fandomu, na jeho počesť vznikla anketa o cenu Ludvík, ktorá sa udeľuje významným českým a slovenským autorom, prekladateľom, editorom a organizátorom podujatí zameranách na fantastiku dodnes.

Cestu slepých vtákov upravil neskôr do komiksovej podoby Jozef Schek a vychádzala v rokoch 1978 – 1980 v časopise Elektrón. Nasledujúce časti Runa rider a Slnečné jazero vychádzali postupne do roku 1982.

---

Trilógia sa dá v elektronickej podobe stiahnuť na stránkach Mestskej knihovne v Prahe:

Cesta slepých ptáků

Runa Rider

Sluneční jezero

---

Prehľad vydaní:

Knižné vydania

Cesta slepých ptáků

1964 – SNDK – Státní nakladatelství dětské knihy
1999 – Baronet
2006 – Baronet
2019 – Městská knihovna v Praze

Cesta slepých vtákov – slovenské vydanie
1969 – Mladé letá

Runa Rider

1967 – SNDK – Státní nakladatelství dětské knihy
2007 – Baronet
2019 – Městská knihovna v Praze

Sluneční jezero

1968 – SNDK – Státní nakladatelství dětské knihy
1976 – Albatros (ČR)
2007 – Baronet
2019 – Městská knihovna v Praze

Spojené vydania

Cesta slepých ptáků/Runa rider
1976 – Albatros
2012 – Akcent

Cesta slepých ptáků/Runa Rider/Sluneční jezero
1989 – Albatros

Komiks

Cesta slepých vtákov
1978 – 1980, časopis Elektrón, scenár Kamila Stašková, kresba Jozef Schek

Runa Rider
1980 – 1981, časopis Elektrón, scenár Kamila Stašková, kresba Jozef Schek

Slnečné jazero
1981 – 1982, časopis Elektrón, scenár Kamila Stašková, kresba Jozef Schek

Cesta slepých vtákov, Runa Rider a Slnečné jazero, scenár Kamila Stašková, kresba Jozef Schek
2003 – In Velká kniha komiksů, vyd. BB ART

---

Všetky články rubriky Retro nájdete pod týmto linkom.

---

---

Alexandra Pavelková