 |
Do chicagských dokov dorazila loď s kompletne vyvraždenou posádkou. O pár hodín neskôr je drasticky zabitý strážnik v neďalekom nočnom múze. Chýba mu časť mozgu. Do múzea prichádza skúsený ale poverčivý a čerstvo rozvedený (a riadne naštvaný – psa dostala manželka) detektív. Pompézna nočná slávnosť, odohrávajúca sa v múzeu, sa mení na bitúnok. Prúdom nepotečie šampanské, ale ľudská krv!
Relic vstupoval do kín s (pseudo)zavádzajúcim sloganom „od tvorcov Terminátora 2“. To v polovici 90. rokov hovorilo samo za seba. T2 bol film, ktorý musel v kine vidieť aj ten, kto v kinosále naposledy sedel za komunistov. Realita ale nebola až taká horúca. V skutočnosti to znamenalo len toľko, že sa na produkcii podieľala Gale Anne Hurd (bývalá manželka Jamesa Camerona a zároveň jedna z producentiek T2) a že za vzhľadom príšery stál legendárny tvorca hollywoodskych kreatúr Stan Winston, ktorý mal prsty okrem iného i práve v T2.
Rozpočet sa vyšplhal na 40 miliónov, čo v tom čase síce nebolo najviac, ale na film bez drahých hviezd nešlo o najhoršiu sumu na svete. Na strane druhej, T2 by bol za tú čiastku o dve hodiny kratší, ehm. Relic rozpočet investoval predovšetkým do – aj pomocou CGI spracovanej –, hlavnej obludy snímky s menom Kothoga. Vtedy boli podobné príšery v obľube, viď. Mimic (1997), Chobotnica (1998), Anakonda (1997) alebo Aligátor 2: Mutácia (1991). Potvora sa väčšinou ukrýva v tme a vidno ju iba v náznakoch. Chvost, laby, papuľa plná zubov. V každej scéne pripomína iné zviera, čo je zámer, keďže ide o medzistupeň medzi hmyzom, plazom, človekom a všeličím ďalším. Ako v knižnej predlohe (ktorá vyšla v češtine pod názvom Relikvie), aj vo filme je príšera opisovaná ako mutant mnohých živočíšnych druhov (v knihe má v sebe aj niečo z opice a geparda). Ale aj pre opísateľný vzhľad sa netvor nikdy nezaradil medzi klasické obludy Stana Winstona. Na to, aby sa tak stalo, je jednoducho až príliš… neopísateľný. Vo viacerých scénach je každopádne zjavná inšpirácia Votrelcom.
Čo sa hviezd v kastingu týka… žiadne neprišli. Je pravda, že Tom Sizemore mal v tom čase pomerne silné obdobie (Modrá oceľ, Kriminál, Mannov Neľútostný súboj) a Penelope Ann Miller si na konto pripísala Policajta zo škôlky, Carlitovu cestu a Chaplina. Avšak nešlo o hviezdy priťahujúce do kín po celom svete milióny platiacich návštevníkov. Hlavne Tom mohol byť za túto rolu vďačný. Jednak dovtedy hral iba vedľajšie postavy, a k tomu väčšinou záporné. Toto bolo jednoznačné víťazstvo: hlavná kladná úloha. Kasting sám osebe vôbec nebol od veci. Sizemore a Penelope sú dobrý párik (ich vzťah mierne pripomína ten z Aligátora, kde tiež nešlo o ktovieakú romancu, ale skôr o dvoch odborníkov nútených spolupracovať na vyriešení spoločného prípadu). Dobre obsadené sú aj vedľajšie postavy, medzi ktorými nájdete Lindu Hunt (riaditeľka školy, pred ktorou mal rešpekt aj samotný Arnold Schwarzenegger v spomínanom Policajtovi zo škôlky) a Jamesa Whitmorea (ktorému vo Vykúpení z väznice Shawshank patrila jedna z najdojemnejších pasáží).
Predlohou k filmu sa stala knižka autorského dua Douglas Preston/Lincoln Child. O prevod do scenára sa postarala dvojka Amanda Silver/Rick Jaffia (dnes populárna vďaka prácam na Jurskom svete a novej opičej trilógii). Knižná predloha nie je žiadny literárny skvost, ale je napísaná zručne a kvalitne. Zrejme kvalitnejšie, než by sa k takému pomerne nenáročnému hororu hodilo. Film sa dočkal viacerých zmien. Asi najväčšou je, že kým v knihe bol hlavným hrdinom agent FBI Pendergast (ktorý sa následne prebojoval do množstva ďalších knižiek Prestona a Childa), vo filme po ňom nie je ani stopy (!) a hlavnou postavou je snaživý poručík D´Agosta (v knihe vedľajšia postava). Zmien je ale oveľa viac. Napr. psy v knižke zomrú už v ich prvej scéne, kým vo filme sa držia dlho. V knižke je riaditeľom múzea muž, vo filme žena. Kothoga je vo filme pomenovanie monštra, v knižke sa volá Mbwun a Kothogovia sú indiánsky kmeň, ktorý ho uctieva. V literárnom svete sa do hry následne nevrátil iba Pendergast, ale i Mbwun. Kniha sa dočkala niekoľkých pokračovaní, vo svete filmu zostalo (bohužiaľ?) pri jednotke.
Takže si to zopakujme. Fajn – hoci v dnešnej dobe už po vizuálnej stránke čiastočne zostarnuté monštrum –, sympatickí herci… a čo ešte? Okrem klišé a solídnej réžie Petra Hyamsa (odvážlivec, ktorý svojho času natočil najabsurdnejšie pokračovanie desaťročia, 2010: Druhú vesmírnu odyseu) ešte jednu podstatnú vec: Výpravu. Obrovské priestory prekrásneho starobylého múzea. Množstvo exponátov, rozľahlých chodieb, ktoré sa noria do fantáziu prebúdzajúceho šera, tajomných miestností a podzemných priestorov prepojených s prístavom. Strašne pôsobivé. Výprava robí snímke medvediu službu. V tých časoch sa producenti nebáli investovať neskutočné prachy do vynikajúcich budov (rozľahlé milionárske sídlo Anthonyho Hopkinsa v Zoznámte sa, Joe Black alebo strašidelný zámok v Zámku hrôzy Jana de Bonta). Svoje, čo sa atmosféry týka, robí i hudba Johna Debneyho a tiesnivá kamera (za ktorou nestál nikto iný, než Peter Hyams).
Scenáristi šikovne obišli možnosť pomoci zvonka. V týchto filmoch niektorým divákom vždy vadí absencia silových zložiek. Tie sa väčšinou dostavia vo forme húkajúcej sirény pred záverečnými titulkami. Tu nie. V Relicu je priamo v múzeu prítomný nielen detektív a spomínané policajné psy (traduje sa, že sa volajú po postavách Johna Travoltu a Nicolasa Cagea z akčného hitu Tvár toho druhého, ale faktom je, že sa tak volali už v knižke, a tá vyšla dva roky pred filmom Johna Wooa), ale aj policajné komando a v neposlednom rade verný parťák s brokovnicou. A zvonka je budova obkľúčená po zuby ozbrojenou políciou. Tá sa však dovnútra nevie dostať, keďže budova sa z bezpečnostných dôvodov hermeticky uzavrela. A keď sa konečne dnu dostane, neľútostivý Kothoga jej rýchlo a stručne ukáže, prečo kedysi býval bossom džungle.
Film je dosť brutálny (odtrhnutá hlava, krvou ošpliechané steny, nepekná masová hystéria) a hoci scenár sám osebe nie je zázrak, obsahuje množstvo drobných osviežení. Napríklad pred vstupom si policajti nasadia na nohy návleky, aby ho nekontaminovali miesto činu. Neviem, či som niečo také videl aj v nejakom inom filme, a to som ich už pár tisícok videl. Zároveň je snímka príjemne odľahčená bez toho, aby stratila na vážnosti (riadne čiernohumorná pasáž z pitevne je moja obľúbená).
Hyamsa pre natočenie tohto filmu inšpirovalo detstvo, býval totiž v ulici oproti múzeu. Fascinovala ho predstava, čo sa odohráva v nočnej budove, keď všetci odídu domov a zavrú. Podarilo sa, atmosféra sa vydarila natoľko, že svojmu detstvu vďaka Relicu vytesal solídny pamätník.
Relic (orig.: The Relic)
Žáner: horor
Výroba: USA, Nový Zéland, Japonsko, Nemecko, Veľká Británia, 1997,
110 min.
Réžia: Peter Hyams
Hrajú: Penelope Ann Miller, Tom Sizemore, Linda Hunt, James Whitmore
a ďalší.
Viac autorových článkov nájdete na autorovom blogu, na jeho facebookovom
profile, pod prezývkou Tron je aktívny na stránkach CSFD.cz.
Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza
nás temnota, na ktorú tu máme recenziu
a môžete si ju kúpiť napríklad v Martinuse momentálne za
5,99 €, pre podrobnosti kliknite na tento link